Dvorská kalvária púta polohou i históriou

Keď sa povie kalvária, predstavím si 14 zastavení, ktoré stúpajú do kopca, na ktorého vrchole stojí kríž či kostol. Keď sa však povie kalvária v Podunajskej nížine, celkom mi to k sebe nejde. Každý, kto bol aspoň raz v tomto južnom kraji západného Slovenska, vie, že kopec by hľadal veľmi ťažko. 

Ani v tomto prípade nestojí kalvária za obcou Dvory nad Žitavou na kopci, skôr ide o vyvýšeninu. Aj to nie úplne prirodzenú. Hoci sa územie, na ktorom kalvária stojí, nazýva Vŕšok sv. Martina. 

Nachádza sa tesne za obcou a obklopujú ju rozsiahle rovinaté polia. Neviem, ako vyzerá v letných mesiacoch, ale v čase našej návštevy pôsobilo toto miesto priam záhadne. Odľahlé a bez davov návštevníkov, alej bezlistých stromov, sochy z rozpadávajúceho sa pieskovca a nekonečné ticho a pokoj, ktoré umocňovala mliečna hmla na neďalekých roliach. Určite to vyzerá inak počas pôstnych krížových ciest či svätej omše na sviatok Povýšenia Svätého kríža v septembri. Pôvabnosť a čaro však nestráca ani v zime. 

Základ v stredoveku

Podľa údajov z roku 1075 (z tohto roku pochádza aj prvá písomná zmienka o obci) dal kráľ a svätec Štefan na tomto mieste postaviť kaplnku ako súčasť kúrie. V nej sa v roku 1307 konal diecézny koncil, nazvaný Dvorská synoda, na ktorom uznali za maďarského kráľa Karola Róberta. Okrem toho sa od toho roku zaviedlo pravidelné večerné zvonenie ku cti Panny Márie na Anjel Pána. 

Pôvodnú stredovekú kaplnku však už na dvorskej kalvárii nenájdete. Pravdepodobne na jej základoch postavili v roku 1860 neskoroklasicistickú Kaplnku svätého Martina, biskupa z Tours. Lavičky pred kaplnkou napovedajú, že práve na tomto mieste sa konajú bohoslužby.  

Stavala sa 5 rokov

Samotná výstavba kalvárie sa začala 3. mája 1855 na podnet vtedajšieho dvorského farára Adolfa Majthényiho, ktorý má na vrchole kalvárie i miesto svojho posledného odpočinku. V obci bol zrejme významnou osobnosťou, pretože aj jedna z dvoch miestnych základných škôl (tá s maďarským vyučovacím jazykom) nesie práve jeho názov.

Skončila sa 16. septembra 1860 posviackou, ktorú mal na starosti ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský. Podľa záznamov sa na slávnosti zúčastnilo 40 000 pútnikov.

Počas piatich rokov výstavby sa na súčasnej podobe kalvárie podpísalo 50 000 odpracovaných hodín, 7 000 vysadených agátových stromov a navezených 14 000 vozov zeminy, preto ten v úvode spomínaný nie celkom prirodzený vŕšok. 

Od roku 1963 je kalvária v zozname národných kultúrnych pamiatok a tvorí ju niekoľko zaujímavých objektov. 

Zvonica sa dostala i do erbu

Na nie príliš vysoký vrchol kalvárie sa dá dostať dvomi cestami. Prvá vedie špirálovito okolo vyvýšeniny až na vrchol a jej cestu lemuje 14 malých kaplniek krížovej cesty datovaných do roku 1857. Táto nenáročná trasa je vhodná pre všetky vekové kategórie nevynímajúc imobilných ľudí či rodičov s kočíkmi. Hoci je druhá cesta kratšia, vedia však cez mohutné schodisko so sochami svätcov a anjelov. Najvyšší bod kalvárie síce dosiahnete pomerne rýchlo, obídete tak ale zastavenia krížovej cesty a na kolesách by to asi nešlo.

Na vrchole kalvárie je niekoľko zaujímavých objektov. Jedným je kríž z roku 1859, ktorý nahradil pôvodný dočasný kríž. Tento „novší“ postavili pri príležitosti 50. výročia kňazskej služby spomínaného arcibiskupa Jána Scitovského. 

Vedľa kríža sa týči murovaná zvonica s dvoma zvonmi z obdobia neskorého klasicizmu, postavená v rokoch budovania kalvárie. Zaujímavosťou je, že sa dostala aj do erbu obce. 

Hneď za zvonicou je jediný hrob, ktorý na kalvárii nájdeme. Pietne miesto patrí farárovi Adolfovi Majthényimu, vďaka ktorému môžeme obdivovať kalváriu v podunajskej dedine Dvory nad Žitavou.  

Neďaleko vrcholu, približne v strede stromovej aleje zdobí toto miesto kamenná socha Panny Márie z roku 1844. Na jej mieste mal pôvodne stáť kalvársky kostol, v roku 1859 však z plánov zišlo a namiesto kostola stojí dodnes socha Immaculaty. 

Dnes už 160-ročná kalvária prešla niekoľkými úpravami. Tie posledné sa robili v rokoch 1994 – 1996. Na dobu svojho vzniku veľkolepé dielo by už znova potrebovalo menšie opravy. Zážitku z chvíle stíšenia či peknej duchovnej prechádzky to však na hodnote neuberie. 

Pozrite si aspoň malú ukážku: