Európa blúdi, cestou je Ježiš

„Usilujme sa byť mostom medzi Východom a Západom. Mostom, ktorý nerozdeľuje, ale spája,“ zdôrazňuje spišský biskup František Trstenský. Zamýšľa sa aj nad tým, akými duchovnými darmi môžu slovenskí kresťania posilniť dnešnú Európu.
Zuzana Artimová 24.05.2024
Európa blúdi, cestou je Ježiš

Musíme byť Ježišovými svedkami, ísť na periférie, budovať ľudskú rodinu bratov a sestier. Ilustračná snímka: wikimedia commons/ Petar Milosevic/CC BY-SA 4.0

Keď Slovensko pred dvadsiatimi rokmi vstupovalo do Európskej únie, biskupi v pastierskom liste pripomenuli, že kresťanstvo sa presadilo ako náboženstvo Európanov, a upozorňovali na to, aby sme v nových podmienkach nezablúdili.

Ako sa nám to podľa názoru spišského biskupa Františka Trstenského darí? „Otvorene hovorím, že Európa blúdi. Čelíme viacerým výzvam: migrácia, vojna na Ukrajine, demografická kríza, digitálny svet, hodnotový zmätok. Zoči-voči týmto skutočnostiam sú ponúkané riešenia krátkodobé. Cirkev má preto kľúčovú úlohu a zodpovednosť ukazovať cestu, ktorou je Ježiš.“

VERNOSŤ EVANJELIU

Takisto sa pri vstupe zdôrazňovalo, že našou istotou na ceste do EÚ je, že Boh je verný. Katolícka cirkev na Slovensku mohla o pravdivosti týchto slov svedčiť posledné dve desaťročia svojou vernosťou evanjeliu, no demokracii sa musela podobne ako celá spoločnosť učiť za pochodu.

„Cirkev na Slovensku je postavená pred výzvu s odvahou a radostne šíriť Božie kráľovstvo. Dôležité však je, aby sme neupadli do nostalgie viery.“

Slováci sa ukázali ako kultúrny a  duchovný národ, keď v  roku 2004 oslávili vstup do Únie ekumenickou pobožnosťou, adoráciami i  národnou púťou v  Nitre. Podľa zahraničných komentátorov to bol najdôstojnejší spôsob, aký si možno predstaviť.

Biskup Trstenský bol v tom čase na biblických štúdiách v Jeruzaleme. „Keďže sme tam tvorili medzinárodnú komunitu, spomínam si, že sme prežívali radosť patriť do spoločnej Európy.“

BOŽIE SLOVO JE SKALA

Vtedajší predseda KBS, spišský biskup František Tondra zdôraznil, že každé spoločenstvo, ktoré sa tvorí, potrebuje do medziľudských i medzinárodných vzťahov oživujúceho ducha.

„Ideály máme pekné, vieme sa dohodnúť na hodnotách,“ povedal, no zároveň položil otázku: „Vieme sa však za seba a za iných zaručiť? Dobre poznáme svoje slabosti, ale aj Písmo, ktoré hovorí o múdrom mužovi stavajúcom dom na skale. Skalou je počúvanie Božieho slova. To je kritérium i istota.“

Slová biskupa Tondru dnes podľa biskupa Trstenského vyznievajú priam prorocky: „Vidíme, ako sa ponúkajú rôzne alternatívy, iné riešenia, ktoré sú možno ľahšie, ale postavené na piesku.“

EURÓPSKY ROZMER KRESŤANA

Každý kresťan by mal vedieť, prečo žije kresťansky. Mnoho ľudí si však kladie otázku, ako by mal vyzerať život kresťana v európskom rozmere.

„Potrebujeme byť Ježišovými svedkami. Žiť autenticky našu vieru. Nemôžeme zostať len vnútri múrov kostola. Pápež František nás často vyzýva ísť na periférie. Nejde iba o geografické chápanie týchto slov. Potrebujeme budovať ľudskú rodinu bratov a sestier,“ dodáva spišský biskup František Trstenský.

Pre kresťanov Európy 21. storočia by mali byť inšpiratívne slová kanadského kardinála Marca Ouelleta, bývalého prefekta Kongregácie pre biskupov. Nová doba podľa neho priniesla so sebou kultúrny zmätok a s ním aj potrebu nového sebachápania ľudstva. Cirkev teraz musí ponúknuť nádej tým, ktorí hľadajú zmysel, ponúkať kresťanskú víziu so všetkou nezištnosťou a starostlivosťou o ľudské bratstvo.

Potrebujeme viac spolupráce

Rada európskych biskupských konferencií (CCEE) vznikla počas studenej vojny v roku 1971. Od svojho vzniku sa zameriavala na celý kontinent. Vtedy bez ohľadu na železnú oponu, teraz bez ohľadu na členstvo v Európskej únii – či niekto patrí do CCEE, ktorá združuje 39 členov – 33 biskupských konferencií plus 6 krajín bez biskupskej konferencie s EÚ nesúvisí.

Avšak všetko, čo napomáha väčšej jednote medzi krajinami, prácu rady uľahčuje, pretože jej úlohou je prehlbovať spoluprácu medzi biskupskými konferenciami v Európe. 

Keď bude Cirkev viac jednotná, viac svätá, viac katolícka a viac apoštolská, potom bude aj viac synodálna. Synodálnosť je pre mňa synonymom rodinnosti, familiárnosti. Čím bude viac cítiť v Katolíckej cirkvi rodinnosť, tým lepšie bude čeliť aktuálnym výzvam. To sa bude diať, ak sa každá farnosť skutočne bude stávať spoločenstvom spoločenstiev. S tým súvisí aj uskutočňovanie medzigeneračnej solidarity. 

Po vyše šiestich rokoch, ktoré som strávil v službe CCEE, si myslím, že vo východnej časti Európy potrebujeme viac spolupráce medzi klérom a laikmi a v tej západnej zase duchovnejší pohľad na Cirkev. Neposunie nás vpred zmena cirkevnej štruktúry či disciplíny a už vôbec nie zmena morálneho učenia.

Potrebujeme autentickejší život podľa evanjelia. Inšpirujme sa životom prvých kresťanov, ktorý je opísaný v Skutkoch apoštolov. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, čo pápež František na dvoch miestach prízvukoval v závere Listu putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku v  júni 2019: modlitba, pokánie a adorácia.

MARTIN MICHALÍČEK, GENERÁLNY SEKRETÁR CCEE