Exkluzívna informácia je často hoax

S hoaxmi sa stretávame najmä pri správach šírených v online priestore. Ale týkajú sa aj sociálnych sietí, kde sú podľa Miroslava Kapeca prítomné tri aspekty. Prvým z nich sú silné emócie. „Tieto hoaxy v nás vzbudzujú strach, napríklad hoax o odvádzaní mladých Slovákov na vojnu na Ukrajinu alebo o čiernej dodávke kradnúcej deti a podobne,“ vysvetľuje.

Druhým aspektom je exkluzivita. „V roku 2020 sa masívne šíril hoax, že počas lockdownu armáda nepustí niekoľko týždňov občanov nakúpiť si ani základné potraviny. Hoax sa šíril ako hlasová správa a jeho exkluzivita spočívala v tom, že ste dostali informáciu z krízového štábu. Takéto hoaxy pritom často odkazujú na utajený zdroj alebo autoritu, ktorá sedí práve na tom krízovom štábe a túto exkluzívnu informáciu vám priniesla.“ No a napokon tretím hľadiskom je ďalšie šírenie.

PREČO IM VERÍME

Je však na nás, či všetkému, čo si prečítame, aj veríme. „Je pre nás jednoduchšie uveriť tomu, že koronavírus vieme zničiť kloktaním slanej vody, než sa zaujímať o odborné vysvetlenie toho, ako prenos tohto vírusu reálne funguje. Hoax hovoril o tom, že koronavírus sa drží niekoľko dní v hrdle, a ak budeme pravidelne kloktať slanú vodu, nenakazíme sa,“ spomína Miroslav Kapec.

Problém je podľa neho v tom, že na Slovensku chýba výučba mediálnej výchovy a kritického myslenia. Bez toho totiž „rovnako dôverujeme overenej informácii v  tradičných médiách, ktoré za správu ručia svojou kredibilitou či prípadnou sankciou, ako informácii, ktorú vidíme niekde na Facebooku a o ktorej autorovi a jeho motivácii nevieme nič.“

Nárast hoaxov môžeme pozorovať aj pri politických kampaniach. „Jeden z prvých masívne šírených onlinových hoaxov sa týkal amerických prezidentských volieb v roku 2017. Hovoril o tom, že pápež František podporuje Donalda Trumpa. Nebola to pravda.“ A niekoľko prípadov sa vyskytlo aj počas volieb u nás.

JEDNODUCHO A RÝCHLO

Hoaxy sú v mediálnom priestore silný nástroj, pretože sa v ňom vďaka internetu jednoducho a rýchlo šíria. „Tí, ktorí dezinformácie vyrábajú, majú rôzne motivácie – od ekonomických, že chcú zarobiť, až po politické, že chcú pomôcť či poškodiť konkrétnej strane alebo osobe,“ vysvetľuje pedagóg.

Je veľa typov dezinformácií, či sú to clickbaity – nepravdivé titulky v  online článkoch, ktoré „majú prioritne ekonomický cieľ, a to prilákať čitateľa na daný web, pretože za to má autor zisk z reklamy“, alebo sú to deep fake videá, vytvárané za pomoci umelej inteligencie. Jej zdokonaľovaním narastá aj dôveryhodnosť týchto falošných videí.

„O to dôležitejšiu úlohu budú mať zodpovedné médiá, ktoré dodržiavajú zásady žurnalistiky a ich prioritným cieľom je informovať verejnosť pravdivo.“

NEPODĽAHNÚŤ IM

Ak budeme pristupovať k dezinformáciám kriticky a nebudeme hneď veriť všetkému, čo sa dočítame najmä na sociálnych sieťach, zaujmeme správny postoj a zabránime tomu, aby sa hoaxy šírili ďalej. „Pri informáciách na sociálnych sieťach často ani nevieme, kto a prečo ich vytvoril. A vlastníci sietí nechcú prijať zodpovednosť za obsah, ktorý sa šíri. Podľa nich je za takýto obsah zodpovedný autor,“ hovorí Miroslav Kapec.

Niektoré informácie čiastočne overujú aj sociálne siete, napríklad Facebook. „Ak zistí, že ide o nepravdivú informáciu, pri danom príspevku na to upozorní. Výroky a  názory politikov však neoveruje, aby nevstupoval do demokratickej súťaže. Na Slovensku funguje viacero fact-checkingových iniciatív, ktoré overujú informácie. Napríklad na výroky politikov je zameraná Demogog.sk, ktorá ich overuje už niekoľko rokov.“

Na záver Miroslav Kapec zdôrazňuje, že si treba dávať pozor na informácie, ktoré v nás vzbudzujú silné emócie, nemajú autora alebo odkazujú na tajné či neurčité zdroje typu môjho známeho kamarát. Overiť si môžeme aj dôveryhodnosť fotografie – vložiť ju do Googlu, ktorý nám vyhľadá rovnaké obrázky. „Zistíme tak, či daná fotografia nie je staršia, alebo z iného miesta či udalosti.“