František Saleský a Ján Bosco

Dostupnosť svätosti

Savojsko sa v prúde dejín rozdelilo medzi Francúzsko a Taliansko.

V časoch dona Bosca (1815 - 1888) sa Taliansko zjednocovalo.

Kráľovský dvor sa zo Savojska presťahoval do Turína.

Tam žila Františkova vzdialená príbuzná, ktorá dona Bosca veľmi podporovala.

Don Bosco spiritualitu Františka Saleského dobre poznal.

Najznámejšie dielo tohto svätca Filoteu rád čítal.

Keď pre svojich nasledovníkov hľadal vzor, ktorý by mohli vo svojej vychovávateľskej praxi nasledovať, ihneď si uvedomil, že je to práve František Saleský.

Čo ho na tomto svätcovi tak zaujalo?

František bol presvedčený, že svätým sa môže stať každý, ale inými „cestami“.

Hlásal, že Boh je úžasný Otec, Ježiš náš priateľ, Panna Mária naša Matka a že v Božom kráľovstve sa žije rodinným duchom.

Boh sa o nás nesmierne stará a chce sa s nami zjednotiť.

A že láskou sa dokáže omnoho viac než trestami či násilím.

Toto bolo to, čo cítil aj don Bosco.

Duch vhodný aj pre mladých

Svätý František priniesol do Cirkvi „nového“ ducha svätosti, ktorý bol verný Bohu, prinášal radosť a zároveň bol ľahko uskutočniteľný.

A don Bosco spoznal, že toto je to pravé pre neho, pre jeho nasledovníkov i pre mládež a tých, ktorým sa venuje. I preto prvý kostol v oratóriu na Valdoccu zasvätil svätému Františkovi Saleskému.

Po ňom pomenoval aj rehoľnú kongregáciu, ktorú založil – Spoločnosť svätého Františka Saleského, ľudovo nazývanú saleziáni.

V saleziánskych stanovách sa ako vzor hodný nasledovania spomína kresťanský humanizmus tohto svätca.

František Saleský je jedným z hlavných patrónov saleziánskej spoločnosti.

Spiritualita vhodná pre každého

Saleziánska charizma sa rozšírila aj do iných inštitútov.

Žijú z nej Dcéry Panny Márie, Pomocnice kresťanov, Saleziáni - spolupracovníci, Voluntárie dona Bosca, Exalievi dona Bosca a ďalších asi tridsať zložiek, ktoré vytvárajú širokú saleziánsku rodinu.

František Saleský, nežný a radostný svätec, urobil svojou spiritualitou skutočnú duchovnú revolúciu.

Dnes s odstupom času hovoríme, že predbehol Druhý vatikánsky koncil o 400 rokov.

A možno si ani neuvedomujeme, ako z jeho spirituality žijeme aj my. Z jeho duchovného bohatstva budeme stále čerpať.

Text: Jozef Luscoň, SDB