Hilár – svätec, ktorý pokrstil Martina z Tours

Na svet prišiel v bohatej šľachtickej rodine.

Jeho galskí predkovia boli pohania, nevyznávali kresťanské náboženstvo.

Vďaka rodinnému a finančnému zázemiu dostal veľmi dobré vzdelanie.

Predtým ako sa odovzdal do služby Bohu a veriacim, mal našliapnuté na kariéru v spoločensko-politickej či filozofickej sfére.

Napriek pohanskému prostrediu si zachoval čistotu srdca, myšlienok, slov i skutkov.

Ku katolíckej viere ho postupne priviedlo aj intenzívne štúdium Svätého písma.

Sám o sebe hovoril, že hľadal pravdu.

Toto hľadanie ho priviedlo k poznaniu Boha Stvoriteľa a vteleného Boha - Ježiša Krista, ktorý zomrel, aby nám dal večný život.

Dal sa pokrstiť. Krst prijala aj jeho žena a dcéra svätá Abra (342 – 360), ktorá sa zasvätila Bohu v panenstve a venovala sa kresťanom v Poitiers.

Kňaz a biskup

Hilár zanechal rodinu a okolo roku 345 sa stal kňazom.

Keď poitiersky biskup zomrel (353/354), obyvatelia mesta si zvolili za jeho nástupcu práve Hilára, ktorý vynikal hlbokým duchovným životom.

On sa však zdráhal prijať tento post.

Pokora, ktorú preukazoval voči biskupskému úradu, však len zvýšila obdiv a úctu verejnosti.

A tak sa nakoniec podvolil a prijal biskupskú vysviacku.

Boj proti arianizmu

Rovnako ako jeho súčasníci vrátane sv. Gregora Nysenského a sv. Atanáza sa nevyhol stretu s ariánskym bludom.

„V konfrontácii s ariánmi, ktorí považovali Božieho Syna Ježiša iba za stvorenie, hoci výnimočné, ale predsa len stvorenie, Hilár zasvätil celý život obrane viery v božstvo Ježiša Krista, Božieho Syna a Boha rovného Otcovi, ktorý ho splodil od večnosti,“ zdôraznil v príhovore počas generálnej audiencie 11. októbra 2007 pápež Benedikt XVI.

„Pre Hilára bol charakteristický duch zmierenia. Usiloval sa pochopiť tých, ktorí ešte nedospeli k plnej viere v pravé božstvo Pána Ježiša Krista, pričom im pomáhal k nej dospieť prostredníctvom svojho veľkého teologického poznania,“ dodal Benedikt XVI.

Biskup Hilár sa v roku 356 zúčastnil na synode v Béziers, kde prišli najmä zástancovia arianizmu.

Toto zhromaždenie nazval synodou falošných apoštolov.

Vtedajší cisár Konštantín II., zástanca arianizmu, ho poslal do vyhnanstva v Malej Ázii.

Ocitol sa vo Frýgii v dnešnom Turecku, kde toto bludné učenie prekvitalo.

Hilár bol však veľmi vzdelaný, výrečný a odhodlaný obhajovať pravdy pravej viery.

Práve pre svoju odvahu a smelosť si vyslúžil prívlastok „Atanáz Západu“.

„V roku 360/361 sa Hilár mohol vrátiť z vyhnanstva do vlasti. Ihneď sa ujal pastoračnej činnosti v miestnej cirkvi. Vplyv jeho učenia sa však rozšíril aj za jej hranice. Synoda, ktorá sa konala v roku 360/361 v Paríži, znovu použila terminológiu Nicejského koncilu. Niektorí antickí autori sa nazdávajú, že antiariánsky obrat episkopátu z Galie bol z veľkej časti dôsledkom pevnosti a zároveň zmierlivosti biskupa z Poitiers. Presne to bolo jeho darom: spájať pevnosť vo viere so zmierlivosťou v medziosobných vzťahoch,“ priblížil Benedikt XVI.

Okrem Galie Hilár apoštoloval i v Taliansku.

Tam tiež bojoval proti arianizmu.

Pri každej príležitosti zdôrazňoval, že treba zostať vernými Kristovi.

Bludné ariánske učenie vyvrátil a objasnil vo svojom diele O Trojici.

Vysvetlil, čo hovorí Sväté písmo o Bohu a Ježišovi Kristovi.

Podľa slov Benedikta XVI. „Hilár vo svojom najvýznamnejšom diele trvá na pravde o menách Otca i Syna a celú svoju trojičnú teológiu rozvíja na základe krstnej formuly, ktorú zanechal sám Pán: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého (porov. Mt 28, 19).“

Okrem toho je autorom Traktátu k Žalmom a Komentára k Evanjeliu podľa Matúša.

Ide o najstarší komentár k Matúšovmu evanjeliu v latinčine, ktorý sa dodnes zachoval.

Trpiteľ za vieru

Jeho príklad naplno prežívanej viery ovplyvnil i ďalšieho veľkého svätca – Martina z Tours. Práve Hilár pokrstil Martina.

Pápež Pius IX. vyhlásil v roku 1851 Hilára za učiteľa Cirkvi.

Zaradil sa do veľkého radu obhajcov viery a medzi svätcov, ktorí aj keď nie sú nazývaní alebo priradení k mučeníkom, predsa patria do ich radu, do radu trpiacich za vieru.

V ikonografii je zobrazený ako drakobijca, zaklínač hadov alebo ako svätec kriesiaci mŕtvonarodené dieťa.

Je patrónom detí.

Ľudia ho prosili o pomoc a orodovanie aj pri uštipnutí hadom.

Jeho hrob sa nachádza v krypte baziliky v Poitiers, ktorá dnes nesie jeho meno - Église Saint Hilaire-le-Grand do Poitiers.

V tomto veľkom chráme sa často zastavujú na modlitbu pútnici, ktorí smerujú do Santiaga de Compostela.

Kostol, kde si možno uctiť sv. Hilára, sa totiž nachádza na francúzskej časti svätojakubskej cesty. Svätí spájajú ľudí aj týmto spôsobom.

Benedikt XVI. o svätom Hilárovi z Poitiers povedal:

„Ak mám zhrnúť podstatu učenia sv. Hilára, treba povedať, že východiskom jeho teologickej reflexie je krstná viera.

Nech sa táto Hilárova modlitba z diela O Trojici stane aj našou modlitbou.

Na základe vnuknutia sa Hilár modlí: Daj, ó, Pane, aby som zostal vždy verný tomu, čo som vyznal v kréde svojho znovuzrodenia, keď som bol pokrstený v Otcovi i Synovi i v Duchu Svätom. Nech sa klaniam tebe, nášmu Otcovi, a spolu s tebou tvojmu Synovi; aby som bol hodný tvojho Ducha Svätého, ktorý vychádza z teba prostredníctvom tvojho Jednorodeného. Amen.“

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. 1. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006; -TK KBS-

Modlitba

Všemohúci Bože, pomáhaj nám správne chápať a verne vyznávať božstvo tvojho Syna, ktoré tak neochvejne obhajoval svätý biskup Hilár.

O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009

Modlitba

Ant. Som si vedomý, Otče, všemohúci Bože, že je hlavnou úlohou môjho života, aby o tebe hovorilo každé moje slovo a každá moja veta.

V.: O múdrosti svätých rozprávajú národy.

R.: A ich chválu hlása zhromaždený ľud.

Modlime sa: Všemohúci Bože, pomáhaj nám správne chápať a verne vyznávať božstvo tvojho Syna, ktoré tak neochvejne obhajoval svätý biskup Hilár. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.

Zdroj: Modlitebník pre verejné pobožnosti. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2001