Hodnota svätej omše je nekonečná

Keď pri svätej omši vkladáme do svojich modlitieb rôzne úmysly, vtedy sa s nekonečnou hodnotou Ježišovej obety spája aj naša prosba.

„Preto spomienka na niekoho, prípadne na nejaký úmysel v súvislosti s touto nekonečnou hodnotou je to to najväčšie, čo môžeme pre niekoho urobiť,“ vysvetľuje Mons. Vendelín Pleva, rektor Kostola sv. Ladislava v Bratislave.

Záväzok pre kňaza

Úmysly svätých omší zväčša obetujeme za našich zosnulých, no často sa objavujú aj prosby o zdravie, Božie požehnanie či obrátenie alebo poďakovanie pri životnom jubileu. Aby úmysly, ktoré veriaci dávajú odslúžiť, boli vhodné a presne zaznamenané, má ich zapisovať iba kňaz a nie niekto iný z farnosti.

Má to viacero dôvodov. „Kňaz musí dbať na to, aby ľudia nedávali slúžiť sväté omše na také úmysly, ktoré sú v rozpore s kresťanskou morálkou. Napríklad aby niekomu nepriali niečo zlé alebo úmysly nespájali s materiálnym prospechom, ako je výhra v lotérii a podobne,“ približuje Vendelín Pleva.

Ďalším dôvodom je to, že kňazovi zapísaním úmyslu vzniká záväzok odslúžiť svätú omšu za niekoho. „Ide o veľmi vážny záväzok, preto by komunikácia medzi kňazom a človekom, ktorý chce dať úmysel na svätú omšu, mala byť priama a  nie sprostredkovaná,“ upozorňuje Vendelín Pleva.

Omšový milodar

Tretí dôvod je spojený s finančnou stránkou zapisovania úmyslov. Obetovaný milodar je príspevkom dobru Cirkvi a prejavom starostlivosti o jej služobníkov. Pri zapisovaní úmyslov sa preto vyberá určitý finančný obnos, ktorý slúži celebrantovi svätej omše.

„Kňazovi vtedy vzniká záväzok aj v tom, že prijal nejakú finančnú hotovosť. Viaže ho vo svedomí, že tento záväzok splní,“ poznamenáva Vendelín Pleva.

Pripomína, že podľa Kódexu kánonického práva pre kňaza vyplýva nariadenie, aby sa pri prevzatí úmyslov vyhol zdaniu obchodovania. Takisto je mu odporúčané, aby prijal milodar hoci aj symbolický, najmä od biednych.

Rodinná slávnosť

Pri zapisovaní svätých omší musí veriaci rátať s tým, že úmysel sa neviaže na chrám, kde bol zapísaný. Svätá omša môže byť odslúžená aj inde. Napríklad na pútnických miestach sa vyberajú úmysly s tým, že pútnické miesto dá odslúžiť svätú omšu kňazom na dôchodku.

Zvyčajne sa však berie do úvahy to, že ľudia, ktorí dali úmysel, chcú na svätej omši byť prítomní. Preto existuje prax dohadovania sa na konkrétnom termíne. Vendelín Pleva v tom vidí možnosť, aby na svätej omši bolo čo najviac príbuzných človeka, za ktorého je svätá omša obetovaná.

„Keď je daný konkrétny termín, môže sa pozvať rodina, aby prišla na svätú omšu za blízkeho. Niekedy je to spojené aj s tým, že je to taká rodinná slávnosť.“

V tejto súvislosti Vendelín Pleva pridáva i vlastnú skúsenosť z pastorácie. „Keď som pôsobil vo farnosti na východe, ľudia priniesli aj nejakú kyticu, ktorá sa potom umiestnila v kostole. Tí, ktorí boli z rodiny zosnulého, za ktorého bola slúžená svätá omša, prinášali niekedy aj obetné dary alebo si zobrali čítanie.“