Joseph Ratzinger na Slovensku

Hoci počas svojho osemročného pontifikátu pápež Benedikt XVI. Slovensko nenavštívil, prišiel k nám ešte ako kardinál a prefekt Kongregácie pre náuku viery.
Anna Stankayová 10.01.2023
Joseph Ratzinger na Slovensku

Na tlačovej konferencii 1. apríla 1992 hovoril Joseph Ratzinger s novinármi o vzťahoch medzi Cirkvou a štátom. Snímka: archív KN

Na prelome marca a apríla 1992 sprevádzal Josepha Ratzingera v Bratislave podsekretár Kongregácie pre náuku viery Jozef Zlatňanský. V utorok 31. marca 1992 prednášal o význame etických a kresťanských hodnôt v pluralistickej spoločnosti.

Demokraciu vyjadril ako slobodu, kde nikto nemá byť ovládaným predmetom moci, ale naopak, spolurozhodovateľom. No upozornil, že sloboda jednotlivca musí mať mieru, lebo inak sa voči iným stane násilím.

SLOBODA K MRAVNOSTI A DOBRU

Posledný marcový deň koncelebroval so slovenskými biskupmi svätú omšu v Dóme sv. Martina. V homílii sa zameral na dar slobody a jej krehkosť. Bratislava podľa neho niesla v sebe okrem rán aj potešujúce posolstvo: „Z každého spustošenia sa vždy nájde oslobodzujúce východisko.“

Sloboda môže byť plodná iba vtedy, ak jej mravné korene zostanú zdravé a silné. „Ľudská sloboda je vo svojej podstate slobodou k mravnosti, slobodou k dobru.“ Na životnej ceste človeka sa prejavuje prijímaním hraníc, „je viazaný nielen tým, čo môže, ale aj tým, čo smie“.

Zdôraznil, že „nová Európa a nové usporiadanie sveta môžu vzniknúť len vtedy, keď sa naše spoločenstvá oplodnia živým prúdom, ktorý prichádza od ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána. Inak soľ našich náruživostí bude otravou, ktorú nebudeme schopní premôcť“.

Kardinál Joseph Ratzinger slávil 31. marca 1992 svätú omšu v Dóme sv. Martina v Bratislave. Snímka: archív KN

CIRKEV NIE JE TOTALITA

Na druhý deň 1. apríla slúžil v ranných hodinách svätú omšu pre seminaristov bratislavského kňazského seminára. Stihol si ešte pozrieť bratislavské pamiatky a pred spiatočnou cestou do Ríma sa ešte stretol s novinármi. Odmietol ich obavu zo spojitosti Cirkvi a totality.

„Cirkev si nenárokuje panstvo nad človekom, ale uznáva rozličné osobitné skutočnosti a tiež, čo sa týka našej duše, do ničoho nás nenúti, ale nás vyzýva na slobodné prijatie viery.“

Rozoberali aj tvrdenie, že žijeme v postkresťanskom svete. Kardinál ubezpečil, že nemusíme mať strach, že by kresťanstvo mohlo zaniknúť. Už Karol Marx predpovedal koniec náboženstva, no komunisti napokon pripustili, že tak skoro nenastane, dokonca že je pravdepodobne nesmrteľné.

„Je neobmedzené, pretože odpovedá na najhlbšie potreby človeka, je nevyčerpateľné, pretože pochádza od Boha a Božie slovo nám stále hovorí čosi nové.“ Na záver načrtli aj vývoj kultúry.

„Teraz, keď sa v postkomunistickom svete viera obnovuje, keď prídu životaschopní ľudia, ktorí svoju vieru aj budú žiť, z tohto života viery a z dialógu vzíde aj kultúra viery. Som optimista a myslím si, že v priebehu času sa z mladých duchovných hnutí opäť zrodí kresťanská kultúra.“