Každý ľudský súd je nedokonalý

Z právneho hľadiska je spravodlivé všetko, čo je v súlade s platnými predpismi. „Je však otázka, nakoľko sú právne predpisy vyjadrením čnosti spravodlivosti.

Ak je štát pluralitný systém hodnôt, nie je jednoduché stanoviť, čo je v právnom zákone spravodlivé. Kresťanstvo považuje za spravodlivý zákon odvodený od večného Božieho zákona.“

OBJEKTÍVNA SPRAVODLIVOSŤ

Hoci je jednoznačne spravodlivý len súd Boží, je dôležité, aby sme sa aj my ako spoločnosť, štát alebo Cirkev usilovali o objektívnu ľudskú spravodlivosť a spravodlivé súdy. „Ak ľudský pozitívny zákon obsahuje Boží zákon, takýto zákon je spravodlivý.“

Profesor kánonického práva nevylučuje, že svetské právne poriadky môžu vedome či nevedome obsahovať niektoré Božie zákony. „Na druhej strane, právne predpisy Katolíckej cirkvi okrem ľudských zákonov vydaných cirkevnou vrchnosťou určite obsahujú aj Božie zákony.“

NASTOLIŤ SPRAVODLIVOSŤ TRVÁ

Niekedy sa však právnej spravodlivosti domáhame príliš dlho, alebo sa jej nedočkáme vôbec. Ján Duda vysvetľuje, že medzi rýchlym nastolením spravodlivosti a právnou istotou jej nastolenia existuje nevyhnutný rozpor.

„Štát i Cirkev musia totiž mať čo najvyššiu garanciu istoty, že niekto bol odsúdený spravodlivo. Pretože by sa nikdy nemalo stať, že odsúdia nevinného.“

Ako príklad uvádza atentát na sudcu Giovanni Falconeho v Taliansku v roku 1992. Mafia vtedy nastražila výbušninu na diaľnicu pred Palermom a zabila sudcu, jeho manželku i ochranku.

„Taliansky parlament práve volil prezidenta a novozvolený Oscar Luigi Scalfaro, kresťanský demokrat a katolík, sa hneď v prvom príhovore vyjadril, že štát bude pokračovať pri posudzovaní atentátu ‚podľa platných zákonov‘. Inak by sa sám stal mafiou, ktorá sa nestará, či súdi spravodlivo alebo odsudzuje nespravodlivo. No štát ani Cirkev si toto dovoliť nemôžu.“

BOJ ZA SPRAVODLIVOSŤ

Pre kresťanov by malo byť smerodajné žiť spravodlivo, „lebo milujeme a nasledujeme Boha a od neho očakávame odmenu“, podčiarkuje profesor Duda. Preto sa máme snažiť dodržiavať cirkevné aj štátne zákony, ktoré ale nesmú byť v rozpore s Božím zákonom.

„Najviac ma mrzí, keď predstavitelia Cirkvi sami porušujú zákony, cirkevné, ale i štátne, a niekedy je na nich skutočne smutný pohľad. Aký príklad potom dávame spoločnosti?“ Preto sa každý z nás má zapájať do boja za spravodlivosť a prispievať k tomu, aby štát, Cirkev, svet boli lepšími.

„Musíme mať odvahu poukazovať na nezákonné správanie. A tu ľudia vrátane kresťanov najviac zlyhávajú. Prečo? Lebo sami konajú nezákonne a nemorálne alebo im jednoducho chýba čnosť statočnosti, ktorú katechizmus definuje ako silu a nepoddajnosť v úsilí o dobro,“ konštatuje na záver kňaz Ján Duda.