Každý nový nástroj je nová výzva

Cesta Moniky Melcovej k umeniu sa začala rozvíjať v rodnej Spišskej Novej Vsi. „Vďaka správnym hodnotám, ku ktorým ma viedli rodičia od útleho detstva, som mala blízko nielen k hudbe, ale celkovo k umeniu, taktiež k literatúre, ale aj ku krasokorčuľovaniu. Zdôrazňovali mi, aké je dôležité ovládať jazyky a byť rozhľadená,“ konštatuje na úvod umelkyňa, ktorá sa v počiatkoch venovala ako mnohé iné deti hre na klavíri v miestnej ZUŠ-ke.

V jej prípade preto nebolo také jednoznačné, ktorým smerom sa chce uberať. „Bola som úplne normálne dieťa, zaiste citlivé a hudobne šikovné, tak ako mnohé iné deti, ale nemala som ideály a fixnú predstavu o tom, aká by mohla byť moja budúcnosť.“

Cesta k organovej hudbe

Najprv urobila skúšky do prípravného ročníka konzervatória. „Ako 13-ročná som hrala na klavíri a organe súčasne. Myslím, že môj záujem o hru na organe sa rodil postupne počas štúdia,“ hovorí Monika.

„Mojimi klavírnymi profesorkami boli Milada Reiprichová a Mária Dravecká. Do organového sveta ma zaviedla profesorka Emília Dzemjanová. Všetky tieto tri rozdielne osobnosti mi dali naozaj veľa.“

Dodnes na košické konzervatórium spomína s radosťou. „Bola to veľmi príjemná etapa v meste, ktoré mám rada. Toto štúdium vnímam ako veľmi dôležité v mojom umeleckom rozvoji a porozumení medziľudským vzťahom.“

Za štúdiami do sveta

Po konzervatóriu smerovali Monikine kroky do Viedne, na Universität für Musik und darstellende Kunst. „Štúdium u profesora Michaela Radulescu bola pre mňa jedna z najpodstatnejších vecí, vďačím mu za všetko, čo som sa mohla naučiť.“ 

Aj dnes sa teší, keď môže navštíviť Viedeň, pracovať na umeleckých projektoch či stretnúť sa s priateľmi a bývalými kolegami zo štúdií. Neskôr prišli ponuky študovať na konzervatóriách v Paríži a Lyone. Monika ich s radosťou i pokorou prijala, vediac, že budú pre ňu nemenej prínosné. Na parížske konzervatórium sa dostala do cycle de perfectionnement, čo dnes voláme „master“.

„Išlo o postgraduálne štúdium u Oliviera Latryho, organistu z Notre-Dame v Paríži. Mala som možnosť objaviť francúzsku tradíciu organov a koncertovať na mimoriadnych nástrojoch nielen v Paríži, ale po celom Francúzsku. V Lyone som študovala u profesora Loïca Mallié, ktorý mi dal mimoriadne veľa aj z ľudského hľadiska. Neskôr som sa stala jeho kolegyňou na vysokej škole v San Sebastiáne, kde učím doteraz.“

Monika Melcová interpretuje hudobné diela prevažne v sakrálnych priestoroch. Snímka: archív Moniky Melcovej

Za organmi do sveta

Monikin umelecký život je silno poznačený tromi miestami pôsobenia – v pozícii organistky v Kostole sv. Terézie v Lisieux v Paríži-Boulogne, v pozícii rezidenčnej organistky v Sapporo Concert Hall Kitara v Japonsku a v pozícii titulárnej organistky v Saint Martin des Champs v Paríži.

„V Kostole sv. Terézie z Lisieux sme ako študenti hrávali na svätých omšiach a mňa si tam nechali. Bolo to príjemné miesto po umeleckej aj ľudskej stránke. Stretla som sa tam s veľmi ústretovou komunikáciou, čo sa týka liturgickej hudby. V tomto bolo toto miesto pre mňa veľmi hodnotné.“

Povzdychne si však nad stavom historických organov v Paríži, kde ich je vyše 60 percent v zlom stave, ktorý sa každým dňom zhoršuje. Do Japonska sa dostala cez konkurz, pohovor a recitál, keď prišla tamojšia trojčlenná porota vyberať kandidátov do Paríža a Lyonu.

„Odlišnosť oproti pôsobeniu v Európe vidím len v tom, že v Japonsku si viac vážia vašu prácu a úsilie. Prijali ma vrelo, bola to pre mňa mimoriadna skúsenosť. Viedla som tam každý mesiac aj majstrovské kurzy.“

Nadaná organistka pravidelne koncertuje na prestížnych organových nástrojoch vysokej historickej hodnoty v Notre-Dame de Paris, v Chapelle Royale de Granada, v Eglise de la Madeleine, v Saint Germain en Laye.

„Každý nový nástroj je pre mňa zároveň nová výzva. Nielen svojím zvukom, ale aj architektúrou a dejinami. Práve toto robí organ výnimočným.“ Za najväčšie hudobné zážitky považuje tie, keď si zahrala v kráľovskej kaplnke vo Versailles alebo v dánskom Hillerød, kde sa nachádza organ Compenius z roku 1610.

Dva domovy

Už niekoľko rokov žije Monika v Španielsku a vyučuje improvizáciu na Musikene – Centro Superior de Música del País Vasco v San Sebastiáne, no okrem ciest po svete prichádza pomerne pravidelne aj na Slovensko. Vedie tu majstrovské organové kurzy.

„Na Slovensku učím veľmi rada. Vidím v mladých ľuďoch veľký potenciál, muzikálny aj technický. A hlavne si všímam ich správny prístup k štúdiu. Motivujú ma svojou radosťou z umenia a aj tým, že majú skutočný záujem o nové veci. Ja sa ich zasa snažím motivovať dokazovaním, že štúdium organa má význam a otvorí im viac možností, než si doposiaľ mysleli.“

Organistka, pochádzajúca zo Spiša, má pred sebou nové umelecké výzvy, vďaka ktorým sa aj ona sama posúva ďalej. „Tých výziev je viac. Ako koncerty, tak aj súťaže, kde som súčasťou poroty. Možno najväčšou radosťou a výzvou bude nová organová medzinárodná súťaž Orava Organ Prix v Dolnom Kubíne, ktorú sa mi s veľkou pomocou tamojšieho prípravného tímu podarilo zorganizovať.“

Súťaž sa bude konať v októbri. „Mojím kolegom bude titulárny organista zo Saint Sulpice Karol Mossakowski a taktiež mimoriadny majster Erwin Wiersinga, ktorého sme pozvali ako predsedu poroty. Teším sa a ďakujem všetkým, ktorí v tento projekt verili a podporili ho.“

Zrozumiteľná interpretácia

Monika Melcová hovorí, že v hre na organe je pre ňu inšpiratívny každý, kto venuje čas a energiu hĺbkovému hľadaniu čo najzrozumiteľnejšej interpretácie. A tiež ten, kto rešpektuje nástroj a rozumie jeho estetike.

„Osobitne by som vyzdvihla môjho bývalého profesora Michaela Radulescu a moje prvé poznanie francúzskej hudby pod vedením André Isoira.“

Zároveň dodáva, že žiadny z autorov organovej hudby, ktorú interpretuje, jej nie je osobitne blízky. „Veľmi rada však počúvam Ravela, ale ten pre organ, žiaľ, nič nezanechal.“

Hudbou bližšie k viere

Keďže Monika Melcová interpretuje hudobné diela prevažne v sakrálnych priestoroch, zauvažovala na záver na tému viera v mojom živote.

„Každodenne ma formuje práve kresťanská viera a jej vplyv na umenie, ktorému sa intenzívne venujem. Chcem pochopiť trápenia aj radosti na tomto svete a organ je pri tomto mojom snažení významný vyjadrovací prostriedok. Ak môžem svojím maličkým zlomkom pomôcť niekomu k meditácii, k viere a vnímaniu krásy, potom je moje srdce radostné aj pokojné.“