Keď psychika bije na poplach

Symbolicky, keď jeseň preberá žezlo a nie príliš vľúdne počasie skúša našu odolnosť, Svetová federácia pre duševné zdravie vyhlásila 10. október za Svetový deň duševného zdravia.

Často si ľudia zamieňajú pojmy duchovno a duševno ako ich jednoducho rozlišovať?
V teoretickom zmysle slova sa tieto pojmy veľmi prekrývajú, v tom najširšom význame sú to vlastne synonymá. Oba pojmy sú protikladom k pojmu telesný alebo somatický.

V praxi  pod duchovným rozumieme skúsenosť, ktorá človeka presahuje. Duševno je potom to, čo je vnútri človeka, jemu vlastné, všetky psychické funkcie, ako sú pocity, myšlienky, konanie a podobne.          

Ako by ste výstižne charakterizovali duševné zdravie?
Duševne zdravý je človek, ktorý dokáže udržiavať v živote rovnováhu, pričom to neznamená, že je stále rovnaký (napríklad rovnako dobrý), ale práve to, že dokáže bez príliš veľkých a dlhých výkyvov reagovať na každodenné zmeny, ktoré sa dejú v nás a okolo nás. Ide o dynamickú rovnováhu.          

 Čo by sme mali robiť pre naše duševné zdravie?
Neoddeľovať dušu od tela, vážiť si seba ako celok, jednotu. Keď sa nestaráme o telo, skôr či neskôr si to odnesie aj psychika. Keď nepočúvame alebo dlhodobejšie zanedbávame svoju psychiku, často sa stane, že k nám „prehovorí“ cez telesné ťažkosti.

Pre duševné zdravie je nesmierne dôležité pracovať na tom, aby sme sa prijali takí, akí sme. Na to potrebujeme byť so sebou v kontakte. Denne potrebujeme byť nejaký čas sami so sebou v tichu. Iba tak môžeme žiť vedomý život, používať rozum a slobodnú vôľu.                   

Strach, úzkosti, depresie sú akoby sprievodným znakom doby. Bojíme sa choroby, straty zamestnania, migrantov. Prečo?
Je to výsledok príliš silného tlaku na človeka, pretlak negatívnych správ, chýbajúci pocit bezpečia, často hlboko vnútri zakorenený ako skúsenosť z ťažkého detstva.

To vedie k stresu, ktorý keď trvá dlhšiu dobu, spôsobuje úzkosť, depresie. Valia sa na nás strachy minulé, budúce a nestihli sme si v tom hluku všimnúť, že napriek všetkému vlastne žijeme!

Že srdce bije bez nášho pričinenia, dýcha nám to „samo“, náš mozog vníma podnety z okolia aj nášho vnútra. Jednoducho, že život je veľmi dobre vymyslený a kým žijeme, stále sú veci, na ktoré sa môžeme spoľahnúť.      

Čo pomáha človeku pri boji s dlhodobými stavmi úzkosti a strachu? Môže to vôbec zvládnuť sám?
Treba si uvedomiť, že strach a úzkosť sú nenahraditeľné pocity v živote človeka, upozorňujú na nebezpečenstvo. Problémom sa stávajú, keď sú len akoby „planým poplachom“, akýmsi pokazeným alarmom.

To ale väčšinou s istotou vylúči alebo potvrdí len lekárske vyšetrenie, a to tak, že sa vylúči somatická príčina ťažkosti. Keď už vieme, že úzkosť má u konkrétneho človeka len psychický pôvod, pomôže napríklad aj uvedomenie si toho, že úzkosť je spojená so stresovou reakciou tela je ako vlna, ktorá má v úvode tendenciu narastať, v istej chvíli ale dosiahne svoj vrchol, a i keď nič pre to nespravíme, po istom čase (minúty, niekedy hodiny) ustúpi sama.

Ak ale problém človeka obmedzuje a opakovane mu spôsobuje v problémy, je dobré dlho neváhať a vyhľadať lekára.           

Má pozitívny vplyv na duševné zdravie, ak sa jedinec správa v súlade s Božími prikázaniami?
Ak je o tomto presvedčený a s tým stotožnený, tak istotne.  Viera v Boha môže byť silným zdrojom pocitu bezpečia a existenciálneho zmyslu, ktoré pomáhajú v boji s duševnými ťažkosťami.

Viera v Boha nie je záruka, že neochorieme, ale nám veľmi môže pomôcť v uzdravení spolu s ostatnými terapeutickými postupmi.   

Môže viesť život v hriechu k narušeniu duševného zdravia, rozvoju depresívnych stavov a úzkostí?
Hriechy nie sú predmetom psychiatrického vyšetrenia. Aj keď sa všeličo v rámci rozhovoru od pacienta dozvieme, nie je v našej kompetencii súdiť, posudzovať.

Je ale pravda, že psychické poruchy často vyrastajú z hriechu iných a pacienti majú často skúsenosť zlých vzťahov v rodine, s týraním alebo so zneužívaním, so životom v duchovnej alebo hmotnej chudobe, možno pochádzajú z prostredia, kde niekto z blízkych prepadol alkoholu a odmieta s tým niečo spraviť.

Problematika alkoholizmu je veľkým hriechom, z ktorého vyrastá veľa psychických ťažkostí pre užívateľa aj jeho blízkych.                   

Vieme, že  problematike depresií a úzkostí sa primárne venuje psychiatria. Majú psychické problémy aj duchovnú zložku?
Vo väčšine prípadov psychických ochorení je príčina komplexná. Môže ísť o výsledok pôsobenia genetickej predispozície, vplyvu prostredia, vzťahov, stresu.

Psychické poruchy majú svoje rozpoznateľné dôsledky na minimálne molekulárne chemickej úrovni, a tým na svoj organický korelát, to znamená, že sa na úrovni buniek „niečo deje“, preto sa aj dajú tieto choroby liečiť liekmi.

Ak sa pýtate na stavy, ktoré sa síce prejavujú psychickými ťažkosťami, ale pôvod majú duchovný, ako napríklad útlak zlým duchom, stavy posadnutia, tieto už nespadajú do kompetencií psychiatra, ale kňaza exorcistu.

V takýchto prípadoch sa snažíme v rámci svojich kompetencií spolupracovať medzi sebou na dobro chorého, napríklad aj tým, že zisťujeme, či ide o problém duchovný alebo duševný. V podstate ale ide o dve rôzne skutočnosti, ku ktorým treba aj takto pristupovať.                 

Čo viete ponúknuť človeku v starostlivosti o jeho duševné zdravie?
V prvom rade chcem zdôrazniť, že každý človek, ktorý má pochybnosti ohľadom svojho psychického zdravia, má právo na to, aby bol vypočutý. Je možnosť dohodnúť si termín vyšetrenia u ambulantného psychiatra a na základe tohto vyšetrenia sa zvolí ďalší postup.

V ľahších prípadoch lekár nasmeruje pacienta k psychológovi, napríklad psychoterapeutovi. Keď je stav vážnejší, pomôžu lieky, v mnohých prípadoch doslova zachraňujú život.

V krajných prípadoch pomáha pobyt v nemocnici, kde sa liečba môže nastaviť rýchlejšie a efektívnejšie. A azda najdôležitejšie je zdôrazniť, že človek tým, že psychicky ochorie, nestráca svoju ľudskú dôstojnosť. Psychické ochorenia sa dajú v súčasnej dobe vo väčšine prípadov veľmi dobre liečiť.            

ANKETA

Platí skúsenosť, že ak je človek vnútorne spokojný a vyrovnaný, podporuje to jeho tvorivosť, schopnosť zvládnuť záťaž a prežívať radosť zo života. Aj preto sme položili niekoľko otázok, ako ľudia chápu starostlivosť o svoje duševné zdravie. Uvedomujete si, že duševné zdravie je dôležitá súčasť života? Ako sa oň staráte?

Szilvia Buzalová (50)vedúca referátu služieb Evanjelickej diakonie

Hodnotu duševného zdravia si človek začne vážiť až s pribúdajúcimi rokmi života. Najmä, ak sa mu nevyhnú rôzne záťažové situácie, cez ktoré sa musí preniesť. Vtedy si nanovo usporiada hodnotový rebríček a robí kompromisy aj kvôli zachovaniu duševného zdravia.

Stále viac a viac si uvedomujem potrebu psychohygieny. Napĺňam ju napríklad posedením pri káve s dobrou kamarátkou či kolegyňou, prechádzkou okolo Dunaja a pozorovaním toho, čo Pán Boh stvoril.

Silu pre všetky dni čerpám v Božom slove, ale tiež v stretnutí v spoločenstve pri zdieľaní životných skúseností, príjemných i nepríjemných zážitkov. Veľmi ma nabíja poctivá modlitba, ala tiež gospelové piesne, v ktorých sa vyplavia všetky nahromadené emócie.

Tomáš Surovec (35) vedie tanečnú školu Akadémia tanca v Nitre 

Poznanie, že okrem telesného mám aj duševné zdravie, som nadobudol v situáciách, keď môj život začali čoraz viac ovplyvňovať povinnosti a požiadavky ľudí, ktorým som chcel vyjsť v ústrety. Nezostával mi čas na pokoj, modlitbu, ticho. Bol som stále zavalený povinnosťami, z ktorých som sa nevedel vymotať.

Vďaka mojej priateľke som pochopil, že v mojom živote duševné zdravie veľmi úzko súvisí s duchovným životom. Musel som sa naučiť hovoriť „nie“ a naliehavé veci viac plánovať. Cez víkendy sa snažím nepracovať.

Ak sa stane, že počas víkendu mám pracovné povinnosti, snažím sa nájsť si počas týždňa voľnejší deň. Vo voľnom čase chodievame s priateľkou do prírody, radi cestujeme a objavujeme nové miesta.

Dôležité miesto cez víkend patrí svätej omši. Radi na ňu zájdeme aj cez týždeň. Inšpiráciu pre naše duševné zdravie nachádzame v tichu na svätej omši alebo pri adorácii a modlitbe, napríklad aj v Medžugorí. Je to pre nás studnica pokoja a radosti v tomto uponáhľanom svete.

Ľudmila Hladká (41) učiteľka na osemročnom gymnáziu v Bratislave

Výraznejšie som si to uvedomila počas materskej dovolenky. Nešlo našťastie ani tak veľmi o duševné zdravie, ako skôr o duševnú pohodu. Začala som si viac uvedomovať, že moja vnútorná vyrovnanosť je základom, ako sa správam k dieťaťu v bežných aj vypätejších situáciách.

Samozrejme, že to platí aj vo vzťahu k iným ľuďom. Musím povedať, že mám šťastie na fungujúcu rodinu a výborných kolegov. Už tento fakt je pre mňa veľmi silnou prevenciou. Snažím sa vidieť vždy to dobré v ľuďoch a situáciách, ktoré sú okolo nich.

Ďalšia vec, ktorá mi pomáha, je netrápiť sa príliš dlho udalosťami, ktoré sa stali. Vyhodnotiť si ich, poučiť sa z nich a ísť ďalej. Pre mňa osobne sú dôležité rozhovory.

Možno si to ľudia ani neuvedomujú, ale aj krátky postreh alebo pochvala sú skvelým nástrojom psychohygieny. Pomáha mi aj vnútorný rozhovor v pokojnom prostredí. A nakoniec  mnohí inšpiratívni ľudia svojím životným postojom a zvládaním životných situácií sú pre mňa vzorom a posilou.