Keď je v hlavnej úlohe úsmev a dobrá nálada

Je potešujúce, že stále nájdeme v našej krajine mnoho dobrovoľníkov, ktorým záleží na druhých, osobitne na chorých a trpiacich. Členovia Klubu detskej nádeje pôsobia na miestach, kde je nádej často vytláčaná zúfalstvom, smútkom a bezradnosťou.

Zástupkyňa koordinátora Klubu detskej nádeje a zároveň koordinátorka dobrovoľníkov pre Bratislavu Zuzana Kmeťová približuje, ako to bolo so samotnou myšlienkou jeho vzniku: „V začiatkoch išlo o nápad a odhodlanie študentov medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Študenti si počas praxe na oddeleniach v nemocnici všimli, že deti po návštevných hodinách nemajú žiadne aktivity a trávia čas prevažne osamote. To ich viedlo k myšlienke plnohodnotne deťom vyplniť tento čas.“ Začiatkom apríla 1998 teda uzrel svetlo sveta klub, ktorý má vo svojom názve nádej.

Svoju činnosť vykonával pod záštitou Bratislavského spolku medikov. Zuzana Kmeťová dopĺňa, že už v tomto období dobrovoľníci a vtedajší študenti medicíny spríjemňovali hospitalizovaným deťom čas na oddeleniach spoločnými hrami a zábavou.

V súčasnosti sú členmi klubu prevažne vysokoškolskí študenti, ale už dlhodobejšie sa k tejto ušľachtilej myšlienke pridávajú i pracujúci ľudia. Aktuálne nájdeme týchto dobrovoľníkov v štyroch mestách: v Bratislave, Trnave, Považskej Bystrici a Prešove.

S radosťou na tvári i v srdci

Podstata aktivít Klubu detskej nádeje spočíva najmä v častých a pravidelných návštevách jeho členov v detských nemocniciach.

Na otázku, ako reagujú pacienti na prítomnosť dobrovoľníkov, Zuzana Kmeťová poznamenáva: „Vo väčšine prípadov sa po príchode na jednotlivé oddelenia stretávame s pozitívnymi a príjemnými reakciami. Veľká pravda je, že deti prežívajú počas hospitalizácie často nepríjemné a smutné chvíle.

Keď po celom dni za nimi prídeme, snažíme sa, aby aspoň na chvíľu zabudli, v akom prostredí sa nachádzajú, a aby sme im vyčarili úsmev na tvári najprirodzenejším spôsobom, ktorý k detstvu patrí – hrou. Ich radostná spätná väzba je pre nás naplnením a motiváciou vykonávať túto dobrovoľnícku činnosť. Detský úsmev a radosť dávajú našej práci zmysel.“

Nielen v predvianočnom období prichádzajú dobrovoľníci potešiť malých pacientov do nemocníc. Snímka: archív Klubu detskej nádeje

Chvíle naplnené hrou a tvorivosťou

Dobrovoľníci prichádzajú k detským pacientom okolo osemnástej hodiny, teda až po ukončení návštevného času. „Každému dieťaťu sa predstavia a zavolajú ho zahrať sa s nimi v spoločnej herni.

Potom je už na samotnom dieťati, či sa pridá hneď, neskôr alebo v daný deň nemá chuť na takto strávený večer. Stáva sa, že niektoré deti nemôžu pre zdravotný stav odísť z izby do herne.

V takomto prípade môže dobrovoľník rozdeliť svoj čas na hry s viacerými deťmi v herni a neskôr na individuálnu hru,“ približuje Zuzana Kmeťová a dodáva, že súčasťou dobrovoľníctva sú aj rozhovory či kreatívne činnosti s deťmi.

Často sa však stáva, že dobrovoľníci zapoja do rozhovoru alebo hry aj samotných rodičov, ktorí sú v nemocnici so svojím dieťaťom. Podľa Zuzany Kmeťovej to rodičia vnímajú ako príjemné uvoľnenie a relax, keďže prežívajú so svojimi ratolesťami náročné chvíle, často poznačené bolesťou či smútkom.

Z priehrštia zaujímavých aktivít

Klub detskej nádeje organizuje mnohé aktivity a podujatia. Počas letných a zimných prázdnin pripravuje detské tábory pre onkologických a kardiologických pacientov, ale aj pre ich zdravých súrodencov. K obľúbeným aktivitám patria víkendové edukačné pobyty, ktoré majú vždy určenú tému.

„Z víkendových pobytov, ktoré sme uskutočnili, môžem spomenúť napríklad zdravotnícku víkendovku a astronomickú víkendovku. Počas víkendu sa snažíme naučiť deti hravou formou niečo nové a zaujímavé z danej oblasti,“ vysvetľuje Zuzana Kmeťová.

Podľa jej skúseností sa deti vždy tešia na rozdávanie hračiek, ktoré súvisí s príchodom svätého Mikuláša s hudobným sprievodom a Vianocami, keďže veľa detí nemôže sláviť sviatky doma.

Preto dobrovoľníci v tomto období s malými pacientmi vyrábajú rôzne vianočné ozdoby, kresby a ďalšie veci, aby deťom aj touto formou vytvorili kúsok vianočnej atmosféry. 

Klub detskej nádeje organizuje tiež hravé a filmové popoludnia s podnetnými aktivitami. Okrem toho usporadúva benefičné koncerty, zabezpečuje materiál na voľný čas na nemocničných oddeleniach a spolupracuje so združeniami podobného zamerania.

Deti sa počas stretnutí s dobrovoľníkmi často hrajú a kreslia si. Snímka: archív Klubu detskej nádeje

Emócie sem jednoducho patria

Je prirodzené, že k dobrovoľníctvu v nemocnici patria emócie. „Deti na oddeleniach navštevujeme s tým, že im prinášame radosť, úsmev a potešenie, čo sa nám – myslím – v maximálnej možnej miere darí.

Emócie, ktoré tam prinášame, si často so sebou ako spätnú väzbu od detí odnášame aj my do svojich domovov a s dobrým pocitom v srdci večer zatvárame dvere oddelenia,“ konštatuje Zuzana Kmeťová na základe svojich bohatých skúseností.

V rámci štruktúr klubu prebieha s dobrovoľníkmi pravidelná komunikácia s cieľom vybudovania vzájomnej dôvery, aby mohli prísť s akýmkoľvek pocitom alebo myšlienkou a aby spoločne vyriešili všetky situácie, ktoré sa na oddelení stali a potrebujú sa o ne podeliť.

Napríklad v Bratislave pôsobia dobrovoľníci i na oddelení detskej onkológie, kde majú zabezpečené pravidelné supervízne stretnutia so psychologičkou, kde je priestor práve na vyjadrenie emócií a konkrétnych situácií z oddelenia.

Byť nablízku druhým

Keď sa Zuzany Kmeťovej pýtame, čím ju napĺňa práca v Klube detskej nádeje, vysvetľuje: „Táto práca mi dala úplne iný pohľad na svet a na priority života. Naučila ma, čo je v živote naozaj dôležité a podstatné.

Tiež ma naučila pozerať sa správnym spôsobom na jednotlivé maličkosti bežných dní. Spoznala som veľké množstvo úžasných ľudí a spoznala som nový kus samej seba.“ Okrem Zuzany Kmeťovej sa s nami podelili o svoje dojmy a skúsenosti z dobrovoľníckej služby v Klube detskej nádeje aj jeho dve členky.

Dobrovoľníčka Eva ako dieťa prekonala onkologické ochorenie. Práve vďaka Klubu detskej nádeje začala chodiť na letné tábory, ktoré klub pravidelne organizuje.

Keď mala osemnásť rokov, rozhodla sa pokračovať ako vedúca na táboroch a neskôr, keď prišla študovať do Bratislavy, začala pracovať na oddelení ako dobrovoľníčka. Priznáva, že je pre ňu dôležité odovzdávať ďalej to, čo klub dal jej.

„Napriek tomu, že sa mi po náročnom dni nič nechce, idem na nemocničné oddelenie medzi malých pacientov. A potom z neho odchádzam s ,dobitými baterkami‘. Dobrovoľníctvo mi totiž dodáva obrovské množstvo energie a radosť.“

Druhou dobrovoľníčkou je Tatiana, ktorá už dlhší čas hľadala možnosti pomoci iným ľuďom vo svojom okolí. „Ako v každom z nás, aj vo mne je kus malého dieťaťa, ktoré sa rado hrá a zabáva. Klub detskej nádeje je pre mňa ideálnym spojením pomoci a zmysluplne stráveného času.

Dobrovoľníctvo mi dáva silný pocit zmyslu a užitočnosti. Stretnutia s deťmi, rodičmi a ostatnými dobrovoľníkmi z klubu ma obohacujú v mojom každodennom živote,“ tvrdí Tatiana o svojom dobrovoľníctve a dopĺňa, že v tejto práci je pre ňu najdôležitejší súcit a empatia.

„Ak má niekto voľný čas, ktorý by chcel stráviť užitočne, určite je práve toto veľmi dobrý spôsob“ – aj týmito slovami bude možno Tatiana motivovať ďalších ľudí, ktorí by sa ako dobrovoľníci chceli stať poslami nádeje a radosti.

Na záver sa žiada pripojiť malé veľké želanie, aby všetci, ktorí prinášajú detským pacientom úsmev, nádej a dobrú náladu, mali i naďalej veľa síl a odhodlania pri napĺňaní svojho nádherného poslania.