Keď si starká sadne a začne rozprávať

S tarí rodičia vedia dať vnúčatám najavo, že majú na ne čas, za čo ich deti zvlášť milujú a chcú s nimi zažiť niečo pekné. Takéto spoločné zážitky sú veľmi cenné aj pre Ľubomíru Václavovú, ktorá je hrdou babičkou vnučky Vanesky (11).

„Pekných zážitkov je veľa a vybrať tie najkrajšie je naozaj ťažké, ale najviac ma vždy poteší radosť v jej očiach, keď zažijeme spolu niečo nové, čo je zároveň i na ponaučenie,“ zverila sa nám.

Spolu sa snažia hľadať témy a inšpirácie na spoločný program, aby ich zaujal a zapísali si tak ďalší krásny spoločný moment do knihy zážitkov. Dosiahnuť, aby deti prežili niečo, na čo nikdy nezabudnú, nemusí byť také zložité. Stačí ich naučiť, že aj malé veci v spojení s láskou sa stávajú veľkými.

A práve to vedia deti vďaka trpezlivej pozornosti naučiť starí rodičia. „Najkrajšie zážitky sú mnohokrát jednoduché, každodenné drobnosti a všetko, čo sa deťom podarí ich vlastným úsilím,“ zverila sa aj Iveta Čandová, babka šiestich vnúčat.

Najstarší Jurajko má sedem rokov, Karolko a Matejko majú päť, Sarah a Andrej dva roky a najmladšia Elenka osem mesiacov.

„Snažím sa, aby nachádzali radosť v jednoduchých, každodenných činnostiach a hrách, aby nečakali na mimoriadnu atrakciu, ktorá sa udeje možno raz do roka, napríklad dovolenka, ale aby sa každý deň mali na čo tešiť.“

SPOLOČNÉ AKTIVITY

Deti sú hravé, energické a potrebujú si tú energiu niekde vybiť. Ale najmä s niekým. So starými rodičmi výletujú, spoznávajú prírodu, zahrajú sa. „Naše spoločné aktivity, samozrejme, závisia od počasia, či sme vnútri alebo vonku, ale tiež či je zima alebo leto,“ rozpráva ďalej Iveta.

Záujmy sa v závislosti od veku líšia, ale stále existuje osvedčená klasika, ktorá funguje. „Radi si zahráme spoločenské hry, človeče, dámu či kocky a karty. Niekedy mi chcú spontánne pomáhať v kuchyni pri varení a pečení.

Keď je chladné či daždivé počasie, čítame knihy, kreslíme si alebo s nimi môj syn, ich ujo, cvičí či vymýšľa rôzne súťaže.“ Zaujímavé je, že najatraktívnejšie a mimoriadne obľúbené sú pre deti domáce práce. Chuť pomáhať v kuchyni spomenula babka Iveta, ale platí to aj u babky Ľubomíry.

„Veľmi sa teším, že Vanesku baví pomáhať mi v kuchyni, veru, najčastejšie chce, aby sme spolu varili alebo piekli. Čo môže byť lepšie než odovzdávať svoje znalosti ďalším generáciám? Vaneska sa veľa naučí a popritom máme čas porozprávať sa.“

Jedinečný spôsob spoločnej aktivity, ktorá spája príjemné s užitočným.

ŠANTENIE NA ZÁHRADE

Babka Iveta si váži každú minútu so svojimi vnúčatami, ktorých nie je málo. Vidieť ich na záhrade hrať sa a šantiť je pre ňu ten najkrajší pohľad a deti si spoločné šantenie vychutnávajú.

„Chlapci by najradšej stále hrali futbal. Tí mladší ešte nevydržia pri jednej činnosti dlho, tak to striedame s behaním a skrývačkami po dvore a záhrade. Hrávajú sa na pirátov alebo rytierov. Ak sa dá, tak šantia v bazéniku.“

Veľa času trávia deti vonku, a to nielen v letnom období. „V zime veľmi rady stavajú snehuliakov alebo sa guľujú,“ dodala Iveta.

DENNÝ PROGRAM

„Ráno začneme raňajkami a potom mi idú pomôcť nakŕmiť sliepočky a psíka,“ priblížila babka Iveta spoločnú rannú rutinu. Ale keďže im to chce ešte trochu ozvláštniť, vymyslela novinku. „Toto leto im plánujem pridať rannú rozcvičku.“

Deti to u nej budú mať pestré. „Po rozcvičke a raňajkách pôjdeme spolu na nákup a cestou si pozrieme pasúce sa koníky. Neskôr si sami vymyslia program, či už voľnú hru na pieskovisku, hojdačky, alebo stromový domček so šmýkačkou. To závisí od ich nálady.“

Niekedy tiež pomáhajú babke s varením, poobede sa vyberú na prechádzku a veľmi rady majú aj opekačky. Tak ako začali deň rannou rutinou, večernou rutinou ho zakončujú. „Okúpať a pred spaním sa pomodliť a prečítať rozprávku.“

Selfie babky Ľubomíry s vnučkou Vaneskou. „Pekných zážitkov je veľa a vybrať tie najkrajšie je naozaj ťažké, ale najviac ma vždy poteší radosť v jej očiach, keď zažijeme spolu niečo nové, čo je zároveň i na ponaučenie,“ hovorí Ľubomíra Václavová o svojom vzťahu s vnučkou. Snímka: archív –ĽV–

KEDYSI TO BOLO INAK

Starí rodičia si na vnúčatách všímajú, že ich výrazne ovplyvňujú moderné technológie. „Naše prázdniny bývali oveľa krajšie. Nemali sme telefóny, tablety, ale chodievali sme von a veľa sme športovali,“ zaspomínala babka Ľubka.

„Snažím sa preto tráviť so svojou vnučkou čo najviac času v prírode. Chodievame na záhradku, učím ju pestovať zeleninu.“ Vplyv modernej doby na deti si všíma aj Iveta Čandová.

„Pri toľkých vymoženostiach je ťažšie ich niečím prekvapiť alebo ich pre niečo nadchnúť, sú náročnejšie. Pri hrách treba prejaviť čoraz väčšiu fantáziu a kreativitu. Niektoré hry alebo hračky sme si vyrobili či nakreslili sami a tešili sme sa z maličkostí.“ Mali spoločné záľuby, pri ktorých sa radi stretávali osobne, nie online.

„Viac sme sa venovali zberateľstvu a veľmi nás bavilo, keď sme si mohli zbierané predmety medzi sebou vymieňať. Napríklad známky, servítky, odznaky, obaly z čokolád či cukríkov. Pre mňa bol najväčším darčekom skicár a farbičky,“ dodala Iveta.

ČARO PRÍBEHOV

Vedieť deti zaujať, konkurovať moderným technológiám je niekedy veľmi ťažké. Ale osvedčené je rozprávanie príbehov. Historky a príbehy deti stále zaujímajú. Keď si starká sadne a začne rozprávať, je to nielen zaujímavé a zábavné, ale niekedy aj tajomné a dobrodružné. Skúsenosť s tým má aj starká Iveta.

„Rada im rozprávam zážitky zo svojho detstva a tiež z detstva ich rodičov. Toto počúvajú s veľkým záujmom.“ Téma rozprávacieho krúžku je tak hneď istá. „Tiež si rozprávame o dobrých skutkoch a aké je dôležité robiť ich všade, kam chodia, a každému, s kým sa hrajú.“

Rozprávajú si aj o Pánovi Ježišovi, jeho živote, o anjeloch. Chlapci sa radi hrajú aj na kňazov a miništrantov. „Často u nás v obývačke slúžia omšu a rozdávajú prijímanie. Niekedy pre mňa až prekvapivo dobre vedia napodobniť slová a gestá kňaza.“

KAŽDÝ DEŇ JE VZÁCNY

Starká Ľubomíra vidí výhodu na časté stretávanie v tom, že bývajú v jednom meste. „Vďaka tomu sa môžeme vídať nielen cez prázdniny, ale takmer každý deň. A to je pre mňa ten najvzácnejší dar.“ Aj k babke Ivete chodievajú vnúčatá pomerne často, pretože sa im snaží venovať čo najviac času.

„Prídu na predĺžené víkendy, cez prázdniny aj na týždeň. So staršími sa to už dá zvládnuť, pre toho dvojročného je týždeň zatiaľ priveľa.“ V súčasnosti však mnohí starí rodičia ešte pracujú a tiež si musia svoju dovolenku prispôsobiť.

„Naši starí rodičia mohli mať pre nás vnúčatká otvorené dvere počas celých prázdnin. My však máme ešte do dôchodku ďaleko. To nie je dobré riešenie. Ani starí rodičia vnúčence a ani vnúčatá starých rodičov si neužijú tak ako my kedysi. Napríklad keď ja nastúpim na dôchodok, môj najstarší vnuk bude mať osemnásť rokov. Nemyslím si, že so mnou bude chcieť ešte tráviť prázdniny,“ skonštatovala Iveta.

PRAVIDLÁ MUSIA BYŤ

Dobre známe je, že starí rodičia sú benevolentnejší, preto sa ich vnúčatá pokúšajú obalamutiť, aspoň si to v tých svojich hlavičkách myslia. Netreba im preto dovoliť všetko.

„Myslím si, že je potrebné, aby obaja starí rodičia deti pochválili i povzbudili, ale aj pokarhali, keď treba,“ zdôraznila Iveta. Deti treba podľa nej odmala učiť pravidlám, aby nedochádzalo ku konfliktom alebo aby deti láskavosť starých rodičov nezneužívali.

„Aj keď občas privriem oči, bez pravidiel by to nešlo. Samozrejme, že rozprávky by najradšej pozerali celý deň, ale to majú len za odmenu.“