Kňazi budú radi, keď sa vrátime do kostolov

Oslovili sme troch kňazov – farára na najväčšom slovenskom sídlisku, farára z mestskej farnosti a farára z obce, aby nám povedali, ako v uplynulých týždňoch, keď mali v dôsledku korona krízy prázdne chrámy, vnímali svoj vzťah k veriacim.

• JURAJ VITTEK (45), farár farnosti Svätej rodiny v Bratislave-Petržalke

Pri slávení Veľkonočného trojdnia v Kostole Svätej rodiny sa aj v obmedzených podmienkach snažili zachovať všetku dôstojnosť. Liturgia bola streamovaná na sociálnej sieti a webstránke farnosti, takže mnohí veriaci sa so svojím farárom a kaplánom spojili duchovne aj prostredníctvom prenosu.

Juraj Vittek ako dlhoročný kňaz v pastorácii vníma, čo všetko chýba veriacim. A to ho nenecháva ľahostajným. „Je to v prvom rade veľmi neprirodzený stav pre Cirkev, ktorá je akoby sviatosťou, teda viditeľným znakom jednoty. Cirkev je založená na vtelení Božieho Slova, jej sviatostná povaha si vyžaduje fyzické, telesné, osobné aspekty, spoločenstvo, stretnutie, dotyk, pohľad, hmatateľné, počuteľné, viditeľné sviatosti a prejavy.

Prenosy liturgie tento nedostatok trochu zmierňujú, pomáhajú viere, nádeji a láske, aby sme tieto skutočnosti prežívali, ale určite ich nenahradia,“ poznamenáva farár v Petržalke.

Objavil cestu aj k tým, ktorí mu boli predtým vzdialení

Väčšinu svojho času v pastorácii sa Juraj Vittek venuje osobným rozhovorom, duchovnému sprevádzaniu, spovedaniu, čo bolo teraz veľmi obmedzené. Preto sa zameral aj na iné spôsoby, ako zostať v kontakte s veriacimi.

„Tento čas nás provokuje, aby sme boli kreatívni, aby sme sa vymanili zo zaužívaných schém. Objavil som napríklad, že online stretká umožnili stretnúť sa s nami aj ľuďom, ktorí obyčajne nemohli prísť na stretnutia, lebo sú odcestovaní, žijú medzičasom v zahraničí duchovne vyhladovaní, alebo už majú doma malé deti.

Je to tiež príležitosť, aby sme boli citlivejší aj voči tým, ktorí sú nám vzdialení aj mimo pandémie pre chorobu, vnútorné prekážky, predsudky, povrchnosť a podobne. Myslím, že sme si navzájom uvedomili, že kňaz je pre ľudí. Veriaci nám teraz často ďakujú, uvedomujú si duchovné dary a ich cenu,“ poznamenáva Juraj Vittek.

Dodáva, že spoločenský odstup nám môže pomôcť vážiť si veci, ktoré považujeme za samozrejmé a pristupujeme k nim príliš ľudsky a bez úcty, a mať na ne viac nadprirodzený pohľad viery, nádeje a lásky.

„Niektorí mi napríklad povedali, že praktizovanie duchovného svätého prijímania im pomohlo uvedomiť si, ako povrchne a automaticky veľakrát prijímali predtým sviatostne; že duchovne boli často veľmi pasívni pri prijímaní sviatosti. Uvedomujú si aj silu spoločenstva a vzájomného prepojenia a vzájomnej solidarity, v ktorej sa navzájom potrebujeme.“
 

Pozrite si fotogalériu z chrámov, kde kňazi prežívali Veľkú noc bez veriacich. Pre prezeranie kliknite na fotografiu

Voľný čas využil na uvažovanie o kňazskej identite

Pre bezpečnostné opatrenia majú kňazi v týchto dňoch menej pastoračných povinností. Juraj Vittek hovorí, že súčasná situácia mu priniesla určitý druh oddychu, keďže ako kňazi sú obyčajne obliehaní davom ľudí pri spovedaní a ostatných duchovných potrebách.

„Máme možnosť sa viac vhĺbiť, modliť, rozjímať. Ježiš sám nám dal príklad, aby sme z času na čas odišli na pusté miesto a odpočinuli si. Táto situácia nám také pusté miesto dala automaticky,“ poznamenáva.

Voľnejší harmonogram využil okrem modlitby a stíšenia aj na hlbšie uvedomenie si svojej bytostnej identity kňaza. „Čo je v mojom živote podstatné; rozmer modlitby za mojich veriacich; oslobodenie sa od aktivizmu; Ježišova výzva ,zatiahnuť na hlbinu‘; štúdium. Písal som skriptá pre svojich študentov, prekladal vzácne cudzojazyčné texty do slovenčiny.

Samozrejme, teraz je čas i na veľa praktických vecí, ktoré pre množstvo povinností odkladáme. Dokončili sme tak výmenu osvetlenia v kostole, práce v kancelárii či v pastoračnom centre,“ približuje správca petržalskej farnosti.

Odkaz veriacim: Po pandémii naštartujte horlivejší život

K čomu chce Juraj Vittek ako duchovný pastier povzbudiť veriacich počas týchto dní? „Aby súčasnú situáciu nebrali ako oddych od Pána Boha, ,náboženských povinností‘ či ako ,pôst‘ od svätého prijímania, ale aby sa v tomto čase naučili viac si vážiť duchovné skutočnosti, prostriedky spásy, ako sú sviatosti, ktoré dávajú pevnú pôdu pod nohami ich pozemskej existencii.

Aby objavili vnútorný život v svojom srdci; aby sa nespoliehali len na vonkajšie impulzy a náboženské povinnosti; aby sami iniciatívne pestovali svoj duchovný život a sväté túžby; aby po skončení pandémie pomocou všetkých prostriedkov spásy naštartovali ešte horlivejší duchovný život, ako mali pred pandémiou.

A aby otvorili svoje oči pre prítomnosť Pána v núdznych; aby otvorili svoje srdcia pre solidaritu a zodpovednosť; aby v týchto okolnostiach prekonali individualizmus, tento ničivý vírus v spoločnosti i v Cirkvi.“

• MAREK HNAT (46), farár farnosti sv. Jozefa v obci Víťaz

Aj vo Víťaze v okrese Prešov sa duchovný pastier snažil počas Veľkej noci zostať v kontakte s farníkmi aspoň prostredníctvom online vysielania bohoslužieb. „Bolo to však zvláštne. Nevidel som ich, iba oni mňa,“ zamýšľa sa Marek Hnat. Vie, že v jeho farnosti je skupina veriacich, ktorí nemajú prístup ani k týmto technickým vymoženostiam, a tak ich zahrnul do svojich modlitieb.

Čo mu okrem osobného kontaktu s farníkmi chýbalo počas Veľkej noci? „Vidieť ich prichádzať do kostola k Božiemu hrobu. Chýbal mi taký zápal a vyjadrenie viery, ktoré tohto roku boli ,za zatvorenými dverami‘. Veriaci mi chýbali počas obradov aj v priebehu kázne, keď absentoval živý kontakt, vďaka ktorému kňaz už vie, že stačí,“ dopĺňa Marek Hnat s úsmevom.

Rozmýšľal počas týchto dní intenzívnejšie o svojich farníkoch? „Priznám sa, že som sa začal modliť Pompejskú novénu k Panne Márii. Rozmýšľal som nad úmyslom a vybral som si svoju farnosť.

Na niektorých veriacich si pri modlitbe zvlášť spomeniem, najmä na tých, ktorí to majú ťažké a v rámci epidémie sú ohrozenou skupinou. Myslím však aj na tých, čo sú sami a znášajú iné obavy a ťažkosti, lebo majú pôžičky alebo hypotéky.“

Súčasnú situáciu vníma ako Boží dotyk

Správca farnosti vo Víťaze hovorí, že v tomto čase potrebujú povzbudenie všetci. „Povzbudenie vidím v tom, ako sa nás Boh geniálne dotkol. Viem, že zomierajú ľudia, ale Boh to mohol dopustiť aj necitlivejším spôsobom. Dopustiť neznamená chcieť. Dotkol sa celého sveta, zavrel nás, aby sme sa otvorili jemu aj blížnym. A je neustále s nami.

Je to výzva, aby sme prehodnocovali svoj život a postavili ho na pevnejších základoch. Aby sme sa nehrali na kresťanov, ale nimi aj boli. Máme sa čo učiť. To, čo žijeme, nie je náhoda,“ poznamenáva.

Odkaz veriacim: Buďme vďační za každú svätú omšu

Na čo by Marek Hnat chcel upozorniť veriacich, aby nezabudli, keď sa situácia začne vracať do normálu? „Čo je normál? Vrátiť sa k tomu, čo sme žili predtým? Mnohé veci bolo potrebné zmeniť. Nechceli sme alebo nevedeli ako. Boh nám v tom pomáha.

Chcem, aby sme sa vrátili k hlbšiemu prežívaniu sviatostného života, v ktorom ja ako kňaz mám nezastupiteľnú úlohu. Aby sme boli vďačnejší za každú svätú omšu; vytvorili užšie farské spoločenstvo a využili čas, ktorý nám Boh dáva. Lebo to nie je samozrejmosť.“

• GABRIEL BRENDZA (57), farár farnosti Nanebovzatia Panny Márie, Banská Bystrica-mesto

Kňazi z farnosti v centre Banskej Bystrice prežívali sviatky Veľkej noci so svojimi farníkmi v duchovnom spojení. Na webovej stránke farnosti zverejnili časy slávenia posvätného trojdnia aj Veľkonočnej nedele a veriacich požiadali, aby sa k nim v duchu pridali. Túto výzvu pripomínali aj pätnásť minút pred začatím každej bohoslužby zvonením zvonov na farskom kostole.

Súčasná situácia podľa Gabriela Brendzu priniesla neobvyklé momenty. „Bolo zvláštne, keď som vyšiel pred historický farský kostol na nádvorí mestského hradu a za hlaholu banskobystrických zvonov som požehnával eucharistickým zmŕtvychvstalým Kristom prázdne námestie.“

S farníkmi sa banskobystrický farár snaží zostať v živom kontakte aspoň telefonicky. Jeho kaplán sa takto spája najmä so seniormi, ktorých navštevuje na prvé piatky, no pre epidémiu sa k nim teraz neodvážil ísť, keďže patria medzi najohrozenejšie skupiny. „Po telefóne ich povzbudzuje, spoločne sa s nimi modlí a na diaľku im posiela požehnanie,“ približuje banskobystrický farár aktivitu svojho kaplána.

On sám je tiež v kontakte s ďalšími seniormi, ktorých pozná z kostola. S mladšími komunikuje zasa prostredníctvom mailov alebo esemesiek. „Pán kaplán je zdatný aj na facebooku, takže i tam dáva mnohé veci. Snažíme sa ostať v spojení, no chýba nám osobný kontakt, chýbajú nám veriaci,“ konštatuje.

Pastorační kňazi sú zvyknutí na bezprostredný kontakt

Ako duchovný pastier smúti za svojimi farníkmi. O to viac, keď s nimi nemohol prežívať Veľkú noc. Kedy najviac pociťoval túto prázdnotu?

„Pri každom slávení. Jednotlivé bohoslužby sme sa snažili prežívať čo najslávnostnejšie. Veď ide o najposvätnejšie dni, ktoré sú centrom liturgie. Predsa len však chýbal spontánny spev veriacich či virtuálny dialóg, keď sa pri homílii dívame na rozjasnené tváre veriacich. Bez toho všetkého bolo ťažké a zvláštne to, čo sme prežívali,“ hovorí Gabriel Brendza.

Počas týchto dní, keď sú kostoly prázdne, si spolu s kaplánom viac uvedomili význam samotnej liturgie. No ako kňazi v pastorácii stále rozmýšľajú i nad veriacimi.

„Naše kňazstvo je o službe Eucharistii a službe Bohu. Uvedomili sme si, že liturgia má veľkú silu a veľa milostí aj vtedy, keď je slávená bez fyzickej prítomnosti veriacich. To všetko si uvedomujeme. Na to sú kňazi v kontemplatívnych reholiach. My sme však pastorační kňazi zvyknutí na bezprostredný kontakt s veriacimi. Najmä počas dní, keď je veľa spovedania, keď sú plné kostoly. V tomto bola tohtoročná Veľká noc zvláštna. Do histórie vojde ako Veľká noc s kostolmi bez veriacich.“

Čas využíval aj na výskum

Na čo si banskobystrický farár našiel čas popri menšej pastoračnej vyťaženosti? „Podarilo sa mi dopísať históriu Domus – kroniku farnosti. Dával som do poriadku veci v kancelárii, sledoval som matričné veci. Keďže sa venujem histórii, mal som záväzky aj v tejto oblasti. Musel som pracovať na histórii pietnych miest, takže čas som využíval na výskum v mojom osobnom archíve i online archíve. Táto situácia nás kňazov tiež vedie k uvažovaniu o podstate nášho kňazstva, veriacich, o sebe samých, o čase, ktorý prežívame.“

Odkaz veriacim: Aj keď nie sme v kostole, Pán je stále s nami

Ako by Gabriel Brendza chcel povzbudiť svojich veriacich? „Ostaňme duchovne spojení, buďme trpezliví. Predovšetkým nezabúdajme, že aj keď nepristupujeme k sviatostiam alebo nie sme fyzicky prítomní v kostole, Pán je stále s nami. On nás uistil, že s nami ostáva do skončenia sveta.

Veriacich preto prosím o vytrvalosť. Budem veľmi rád, keď sa znova vrátime do chrámu. Modlím sa, aby Pán všetkých chránil pred chorobou, aby sme sa potom mohli stretnúť aj fyzicky,“ dodáva správca farnosti Banská Bystrica-mesto.