Kňazi slúžia aj v nebezpečenstve

Ordinariát Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky je špecifickejší ako „klasická“ diecéza. V čom spočíva jeho odlišnosť?

Odlišnosť sa definuje a odhaľuje už v samotnom názve tejto diecézy ako ordinariátu.

Jeho postavenie je podľa kánonického práva a podľa apoštolskej konštitúcie Spirituali militum curae na úrovni diecézy, ktorá má svoju osobitnú štruktúru v podmienkach Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Táto štruktúra vychádza zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne 24. novembra 2000.

Aj keď je ordinariát organizačne ako inštitúcia včlenený do rezortu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, jeho pastoračné pôsobenie sa cez vikariáty dotýka ďalších ozbrojených a záchranných rezortov.

Predstavíte nám ho v skratke?

Ak by som mal bližšie predstaviť štruktúru ordinariátu, tak je rozdelený do troch vikariátov.

Je to vikariát Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorý vykonáva duchovnú starostlivosť o príslušníkov ozbrojených síl, teda vojakov, zamestnancov a  ich rodinných príslušníkov.

Ďalej je to vikariát Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý vykonáva duchovnú starostlivosť o príslušníkov Policajného zboru SR, Finančnej správy SR, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, zamestnancov týchto rezortov a ich rodinných príslušníkov.

A ďalší je vikariát Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý svoju duchovnú činnosť vykonáva vo väzenskom prostredí, teda v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.

Práve tento vikariát sa od predchádzajúcich odlišuje tým, že okrem duchovnej starostlivosti o príslušníkov, zamestnancov a ich rodinných príslušníkov patria do duchovnej starostlivosti aj osoby nachádzajúce sa vo výkone väzby alebo výkone trestu, čiže obvinení a odsúdení.

Samozrejme, že k tým, o ktorých sa kňazi ordinariátu duchovne starajú, patria aj výsluhoví dôchodcovia, ktorí kedysi pôsobili v jednotlivých rezortoch.

Bolo treba nájsť veľa citlivých a rozumných riešení nato, aby sme mohli vytvoriť súlad medzi normami a predpismi jednotlivých rezortov a službou katolíckeho kňaza.

Aké je jeho poslanie?

Poslaním ordinariátu je zabezpečenie prítomnosti duchovných v pastoračnej službe pre príslušníkov ozbrojených a záchranných rezortov tak, aby im mohli byť nápomocní pri vykonávaní náročnej a nebezpečnej služby.

Často sa stáva, že spoločnosť nemá možnosť hlbšie poznať špecifiká výkonu služby príslušníkov týchto rezortov, ktorí sú denne vystavení veľkej fyzickej a psychickej záťaži, spojenej s mnohými rizikami pri plnení svojich povinností.

Zároveň prispôsobujúc sa času, podmienkam a prostrediu, v ktorom príslušníci pracujú, sú aj samotní duchovní ordinariátu nápomocní pri poskytovaní katolíckej duchovnej služby, ktorá je v týchto podmienkach veľmi osobná.

Kto riadi ordinariát?

Ordinariát riadi ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktorým je biskup František Rábek.

Ordinár sa spolu so svojimi spolupracovníkmi, vikármi, kňazmi a diakonmi spoločne podieľajú na ohlasovaní evanjelia a sprítomnení Ježiša Krista svojou kňazskou službou v týchto veľmi špecifických podmienkach.

Koľko farností spadá pod vašu diecézu?

Pod ordinariát spadá šesťdesiatšesť farností, ktoré sú súčasťou jednotlivých rezortov, a dve duchovné správy.

V rezortoch pôsobí približne 57 000 príslušníkov, ku ktorým patria aj rodinní príslušníci, a približne 11 000 väznených osôb.

Tento rok oslavoval ordinariát 20 rokov. Ako by ste zhodnotili jeho vývoj?

Ordinariát bol kánonicky zriadený 1. marca 2003, a teda práve tento rok sme oslavovali 20. výročie jeho pôsobenia na Slovensku.

Musím povedať, že začiatky neboli ľahké, pretože bolo potrebné vytvoriť štruktúry, organizačné včlenenia v rámci jednotlivých rezortov tak, aby sa duchovná služba postupne stala prirodzenou súčasťou služby a pomoci pre ľudí pôsobiacich v týchto zložkách.

Bolo potrebné nájsť veľa citlivých a rozumných riešení nato, aby sme mohli vytvoriť súlad medzi normami a predpismi jednotlivých rezortov a službou katolíckeho kňaza, ktorý má pôsobiť v týchto neobvyklých podmienkach pri zachovaní Kódexu kánonického práva.

Práve 20. výročie bolo príležitosťou, aby sme touto slávnosťou vyjadrili vďaku ostatným diecézam, inštitútom zasväteného života a spoločnostiam apoštolského života na Slovensku za ústretovosť pri zostavovaní spoločenstva kňazov pôsobiacich v ordinariáte.

Zároveň to bola príležitosť vyjadriť vďaku predstaviteľom všetkých ozbrojených a záchranných rezortov, v ktorých pôsobia naši kňazi a ktorí vďaka tejto cennej spolupráci môžu plnohodnotne vykonávať svoju kňazskú službu.

Čo je pre vás najkrajším momentom za dvadsať rokov vedenia ordinariátu?

Je to stretnutie s každým jedným človekom pôsobiacim v týchto zložkách.

Osobitnými momentmi sú tie, pri ktorých ľudia zažili skúsenosť služby Kristovej lásky.

Tá im bola sprostredkovaná službou našich duchovných, na základe čoho sa rozhodli svoj ďalší osobný život, ktorý, samozrejme, ovplyvňuje aj ten profesionálny, viesť v úzkom súlade s Božím slovom.

Je to často neviditeľný zázrak veľkej Božej milosti, ktorá premieňa osobný život človeka.

Záujem o našu službu pociťujeme každý deň v stretnutiach s ľuďmi, ktorí sú nám zverení.

Duchovne sa staráte o tých, ktorí nás, naopak, chránia fyzicky. Majú príslušníci takýchto zložiek záujem o poskytovanie duchovnej služby?

Záujem o našu službu pociťujeme každý deň v jednotlivých stretnutiach s ľuďmi, ktorí sú nám zverení.

Denne vyhľadávajú prítomnosť kňaza, keď riešia svoje osobné alebo pracovné ťažkosti, keď potrebujú pristúpiť k sviatosti zmierenia alebo sú účastní na slávení svätej omše.

Každý rok sa ďalší a ďalší pripravujú na prijatie iniciačných sviatostí. A v neposlednom rade je to narastajúci záujem o účasť na púťach s ordinariátom, ako je medzinárodná vojenská púť do Lúrd, národná púť ordinariátu do Ríma a Vatikánu, medzinárodná vojenská púť z Varšavy do Čenstochovej, cyrilo-metodské stretnutie vojenských ordinárov v Zalavári v Maďarsku, národná púť ordinariátu do Levoče, ktorá je spojená s pešou púťou príslušníkov Ozbrojených síl SR do Levoče.

Ako ovplyvnila pandémia vašu diecézu v súvislosti s jej špecifickou službou?

Keďže naša diecéza poskytuje katolícku duchovnú službu vo veľmi špecifických podmienkach, aj prežívanie covidovej pandémie pri realizácii povinností duchovných ordinariátu bolo veľmi špecifické.

Duchovní ordinariátu, ktorí sú súčasťou ozbrojených a záchranných rezortov, boli počas pandémie tak ako ostatní príslušníci týchto rezortov plne k dispozícii pri poskytovaní každej potrebnej pomoci a starostlivosti nielen o ľudí im zverených, ale aj o všetkých, ku ktorým boli svojou službou vyslaní pri zachovaní všetkých pandemických opatrení.

Obdobie pandémie bolo v podmienkach rezortov, kde pôsobia naši duchovní, skúsenosťou na ešte hlbšie utuženie medziľudských vzťahov a spoločnú účasť pri zvládaní náročných úloh.

Ako ste na tom v diecéze s novými duchovnými povolaniami? Darí sa vám získavať adeptov na kňazstvo či zasvätený život?

Ordinariát je svojou činnosťou úzko previazaný spoluprácou s ostatnými diecézami na Slovensku, ktoré vnímajúc potreby týchto rezortov, ústretovo a veľmi citlivo pristupujú k otázke podpory činnosti ordinariátu uvoľnením svojich kňazov pre službu v spomínaných rezortoch.

Ako sme v úvode spomenuli, výnimočnosť ordinariátu je v tom, že svojou službou môže byť sprostredkovateľom Božích milostí v takých zvláštnych a bežnému človeku aj neprístupných podmienkach.

Za túto ústretovosť patrí vďaka všetkým participujúcim diecézam na zabezpečení duchovných pre túto službu.

Riešili ste v diecéze aj problematiku zneužívania zo strany kňazov?

Aj tejto otázke sme v spoločenstve našej diecézy venovali pozornosť a na celodiecézne stretnutie sme pozvali zástupcov Komisie KBS na ochranu maloletých v Cirkvi, ktorej predsedom je košický pomocný biskup Marek Forgáč.

Bolo to cenné stretnutie, ktoré s osobitným zreteľom poukázalo na takú závažnú a veľmi zraňujúcu problematiku, ku ktorej je potrebné pristupovať s veľkou pozornosťou a citlivosťou pre hľadanie cesty nápravy a spravodlivosti.