Kresťanský aj mýtický Pafos

Celoročne dostupný a teplý Cyprus ukrýva mnoho prírodných, kresťanských aj kultúrnych pamiatok. Spomína sa už v Skutkoch apoštolov a na svoju prvú misijnú cestu sa tam vydal apoštol Pavol. Pobrežie zaujme pôsobivými scenériami, čistou vodou či malebnými plážami.

Poznávania chtiví zase ocenia závan histórie, ktorá ich prenesie tisícky rokov späť. Deti očaria obsypané banánovníky i citrusové stromy. A na svoje si prídu aj milovníci roztomilých mačiek, ktoré budete doslova prekračovať takmer na každom kroku.

Pokojný Pafos

Kedysi hlavné rímske mesto s dôležitým prístavom, dnes príjemné mestečko v juhozápadnej časti Cypru patriaceho pod Grécko. Z jednej strany Pafos lemuje Stredozemné more, z druhej najvyššie cyperské pohorie Troodos.

Od jesene do jari, keď sa teploty pohybujú od 18 do 25 stupňov Celzia, je rajom pre skôr narodených. V pobrežnej destinácii s vyše 40 000 obyvateľmi vládne pokojná atmosféra.

Pešia promenáda sa hemží rodinami s deťmi, no najmä zahraničnými dôchodcami, ktorých od dovolenky neodrádzajú ani paličky či chodúľky. Pláže poskytujú priestor pre hrajúce sa deti, relax pre rodičov i starých rodičov a v podnikoch sa ľahko nájde stôl na perfektnom mieste.

V lete Pafos láka rušným a nočným životom mladých, ktorým neprekážajú ani preplnené pláže pri teplotách dosahujúcich štyridsiatky. Milovníkom histórie zasvietia oči pri prechádzke starým mestom aj jeho vzdialenejším okolím plným archeologických skvostov.

Nájdu v ňom pamiatky datované od praveku po stredovek. Veľkolepé rímske vily s prepracovanými a dobre zachovanými mozaikami z 2. – 5. storočia či rozsiahlu nekropolu s podzemnými hrobkami zo 4. storočia pred naším letopočtom nazvanú kvôli jej veľkoleposti Hrobka kráľov – aj keď v nej v skutočnosti králi pochovaní nie sú, iba vysokopostavení úradníci a aristokrati.

Biblické miesto

A keď si otvoríte Sväté písmo, dozviete sa, že prvá apoštolská cesta svätého Pavla smerovala práve na tento ostrov (porov. Sk 13, 4). Písmo sa zmieňuje o dvoch lokalitách.

Najprv o severocyperskej Salamine, ktorá dnes patrí pod tureckú časť a je posledným odpočinkom cyperského rodáka a Pavlovho spoločníka na misii svätého Barnabáša. „Precestovali celý ostrov, až prišli do Pafu“ (Sk 13, 6), píše sa ďalej o meste, do ktorého vstúpil jednou z mestských brán.

O tom, koľko Židov či pohanov sa Pavlovi podarilo obrátiť, nevieme. Jeden zaujímavý príbeh dramatického stretu apoštola so židovským mágom nám ale ponúka Biblia.

Stĺp svätého Pavla

Skutky apoštolov opisujú hlásanie Božieho slova Židom a obrátenie rímskeho prokonzula Sergia Pavla. „Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno – , im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho a povedal: ,Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.‘ Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril“ (Sk 13, 8– 12).

Cyprus sa tak stal jednou z prvých krajín, ktorú spravoval kresťanský panovník. Až také ružové to vraj nebolo. Hlavným monumentom prítomnosti apoštola Pavla okolo roku 45 nášho letopočtu v Pafose je totiž kamenný, asi meter sedemdesiat vysoký stĺp.

Nachádza sa kúsok od prístavu pri kostole Agia Kyriaki Chrysopolitissa. Cyperská tradícia hovorí, že svätého Pavla za evanjelizáciu potrestali. Priviazali ho k stĺpu a dostal 39 (až 41) rán bičom.

Či je to pravda, zostáva otázne. Skutky apoštolov ani Pavlove listy totiž o žiadnom zlom zaobchádzaní na Cypre nehovoria. Niečo naznačuje v Druhom liste Korinťanom: „Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej“ (2 Kor 11, 24). Neuvádza však, na akom mieste.

Stĺp sv. Pavla pri kostole Agia Kyriaki Chrysopolitissa pripomína apoštolovu prvú misijnú cestu v roku 45. Snímka: Anna Stankayová

Bazilika

Popri nasávaní atmosféry čias prvých kresťanov nazrite aj do kostola Agia Kyriaki Chrysopolitissa obklopeného starobylými ruinami, medzi nimi aj pomerne nenápadným stĺpom svätého Pavla. Chrám postavili na prelome 15. a 16. storočia približne na miestach najväčšej ranobyzantskej baziliky na ostrove.

Jej počiatky siahajú do 4. storočia. Z pôvodne sedemloďového chrámu, neskôr zmenšeného na päťloďový, dodnes zostali torzá podláh zdobených mozaikami s rastlinnými a geometrickými vzormi a žulové a mramorové stĺpy v korintskom štýle.

V čase arabskej invázie v roku 653 bazilika padla a Pafos utrpel veľké škody. Nad ruinami baziliky neskôr postavili malý byzantský kostol. Zničil sa pri zemetrasení v roku 1159. Práve na jeho základoch vznikol súčasný chrám v byzantskom štýle.

Stalo sa tak okolo roku 1500, keď bol ostrov pod kontrolou Benátčanov. A hoci v druhej polovici 16. storočia vtrhli na Cyprus Turci a mnohé kostoly zničili či zmenili na mešity, Agia Kyriaki zostala kresťanská.

Prázdny a opustený chrám zverili v roku 1984 rímskokatolíkom a o rok neskôr sa v ňom slúžila prvá rímskokatolícka svätá omša. Po rozsiahlej rekonštrukcii dnes kostol slúži ako miesto bohoslužieb pre katolíkov či anglikánov.

Keď sa vyberiete na nedeľnú svätú omšu, niečo aj porozumiete. Okrem latinskej a anglickej bohoslužby totiž o jedenástej hodine predpoludním slávia Eucharistiu v poľštine.

Kostol postavený v roku 1500 v byzantskom štýle dnes slúži rímskokatolíkom či anglikánom. Snímka: Anna Stankayová

Rodisko Afrodity

Posilnení na duchu môžete objavovať ďalšie tajuplné zákutia v blízkosti Pafosu. Asi dvadsať minút jazdy autom či autobusom od pafoského letiska smerom na druhé najväčšie cyperské mesto Limassol natrafíte na zaujímavý geologický útvar s názvom Petra tou Romiou.

V preklade Grékova alebo grécka skala je vďaka z mora vystupujúcim kameňom miesto opradené legendami. Mýtus siahajúci asi 1 700 rokov dozadu hovorí o hrdinovi Digenisovi Akritasovi, ktorý túto oblasť strážil pred nájazdmi Saracénov.

Na lode pirátov arabského pôvodu hádzal obrovské kamene, čím uchránil pobrežné dedinky od ich vpádu. Kamene sú však dodnes v mori. Najväčšia zo skál nesie názov Afroditina skala. Zrejme aj kvôli pene, ktorá sa okolo nej tvorí, čo pripomína staroveký príbeh o zrodení Afrodity.

Starobylá miestna legenda totiž hovorí, že bohyňa krásy a lásky vzišla z morskej peny v cyperských vodách. A hoci ju najprv začalo unášať ku gréckemu ostrovu Kythéra, vietor ju odniesol k jej duchovnému domovu Pafosu.

Jedno z najromantickejších miest ostrova je vďaka oku lahodiacej kamienkovej pláži s priezračne čistým morom obľúbené miesto na kúpanie. Hovorí sa, že kto trikrát obopláva Afroditinu skalu, bude naveky mladý a krásny.

More je však pri skale dosť rozbúrené, preto si táto skúška vyžaduje plavecké skúsenosti aj dávku odvahy. Či už sa na Cyprus vydáte po stopách svätého Pavla, alebo mýtickej Afrodity, vychutnajte si exotické prostredie, čarovné pláže, miestne špeciality a bezprostredných ľudí.