Kresťanstvo nie je o číslach

O tristotisíc menej rímskokatolíkov, nárast recesistických vierovyznaní či ľudí bez vyznania. Výsledky sčítania otvorili oči nielen predstaviteľom štátu a Cirkvi, ale i širokej verejnosti. Demograf a štatistik Karol Pastor za tým vidí viacero faktorov.

„Zmenila sa skladba obyvateľstva. Z tých, ktorí tu žili pred desiatimi rokmi, už asi vyše pol milióna zomrelo a približne toľko sa aj narodilo. Nejakí sa vysťahovali, nejakí prisťahovali.“ Nedá sa teda podľa neho povedať, že tristotisíc katolíkov odpadlo alebo že zmenilo názor.

„Skôr, že zomreli a noví nepribudli. Prečo nepribudli? To je vážnejšia otázka.“ Nevníma to však až tak negatívne. „Nebojme sa, ale ani sa nevyvyšujme. Kresťanstvo nie je o číslach, ako nás napomína aj Druhá kniha Samuelova (porov. 2 Sam 24, 1 – 25).“

ŽIVOTNÉ FÁZY A SVETONÁZOR

Podľa odborníka to súvisí aj so životnými fázami v živote človeka. „Mladí, prv než si založia rodinu, mávajú podpriemernú religiozitu. A práve takýchto je v súčasnosti pomerne veľa. Veková štruktúra podľa náboženského vyznania zatiaľ zverejnená nebola, predpokladám však, že sa to aj v tomto sčítaní potvrdí.“

Správanie človeka ovplyvňuje jeho svetonázor, ale rovnako svetonázor je formovaný správaním. „Keď je konanie človeka v rozpore s tým, čo považuje za správne, ťažko sa s tým žije. Volá sa to kognitívna disonancia.“

Pre mnohých je preto ľahšie zmeniť svoj názor ako správanie. „Je to dodatočná racionalizácia. Nahovárajú si: Veď to, čo som urobil, nie je až také zlé, nie je to ani hriech, však aj iní tak robia... Vzhľadom na to, ako masívne je manipulovaná naša verejná mienka, výsledné percento kresťanov je ešte stále dosť vysoké.“

ONLINE SČÍTANIE

Čísla podľa Karola Pastora ovplyvnila aj technika sčítania. „Po prvý raz sa vykonávalo výlučne cez internet, čo je bližšie mladým, sekularizovaným, ktorí žijú na sociálnych sieťach.“ Kým predtým vypĺňali hárky rodičia za deti, ktoré k viere prihlásili, tentoraz to bolo často opačne.

„A epidémia covidu tiež číslam o religiozite nepomohla.“ A ako teda vnímať čísla o náboženskom sčítaní? „Hovorí sa o počte veriacich. To nesedí. Sčítanie nezisťovalo vieru, otázka znela: Ku ktorej cirkvi sa hlásite?“

BEZ VYZNANIA

V roku 2011 zakrúžkovalo možnosť „bez vyznania“ približne 720-tisíc ľudí. Teraz sa číslo vyšplhalo na 1,3 milióna obyvateľov. „Aj tu treba povedať – žijú tu iní ľudia. Od minulého sčítania zomrelo pol milióna ľudí, hlavne tých religióznejších. Neveriacich ubudlo menej.“

Demograf a štatistik však uvažuje, že keď v roku 2011 vyznanie neuviedlo vyše pol milióna ľudí, mnohí z nich zrejme teraz napísali bez vyznania. Podobne to platí aj o tých, ktorí boli pri minulom sčítaní deťmi. „Rodičia vtedy vyznanie uviedli za nich, no keď teraz vypĺňali hárok sami, často zaškrtli bez vyznania.“

Úlohu zohral aj súčasný kredit Cirkvi. V období po roku 1989 mala u ľudí veľkú dôveru, hlásili sa k nej aj bývalí komunisti. „Stačila jedna generácia a situácia sa otočila,“ konštatuje Karol Pastor. Prispela k tomu aj cielená proticirkevná propaganda.

„Vyvolávanie nevraživosti kvôli financovaniu cirkví, kauza Bezák, účelové pripomínanie holokaustu, šírenie kultúry smrti, neraz so zahraničnou podporou. Neustále omieľané sexuálne prehrešky kňazov, odsúdeniahodné, no neraz aj zveličované či priamo vymyslené.“

Aj účasťou na procesiách vyjadrujeme svoju príslušnosť k Cirkvi. Snímka: Človek a viera/Zuzana Kostková

ORGANIZOVANÍ NEPRAJNÍCI

Zaujímavým výsledkom je podľa odborníka vysoký stupeň organizovanosti neprajníkov Cirkvi. „Takto totiž vnímam tie tisíce deklarovaných recesistických vierovyznaní. Ak ma niekto presvedčí, že ide naozaj o náboženské vyznanie a nie o vysmievanie sa veriacim, rád sa ospravedlním.“

Vníma to vo vážnejšom kontexte. „Pokiaľ by zostalo len pri posmievaní, vieme to prežiť. Lenže v prostredí, kde sa udomácni takéto, hoci zatiaľ vcelku neškodné, znevažovanie veriacich, ľahko sa môžu objaviť aj iné formy protináboženských prejavov. Poškodzovanie majetku, diskriminácia, nenávistné články, urážky. Niečo sme už zažili,“ obáva sa Karol Pastor.

BEZ ZÁVÄZKOV

Z  výsledkov posledného sčítania nepotešili ani údaje o rodinnom stave. Pred desiatimi rokmi sme mali v manželskom zväzku o 32 066 viac ľudí ako teraz. Rozvedených je oproti minulému sčítaniu viac ako 31 000 ľudí. Najväčší rozdiel však vidíme u ľudí v slobodnom stave. Až takmer o 140 000.

„Nie je to preto, že by bolo veľa detí, ale ľudia do manželstva vstupujú neskôr, ak vôbec. Aj mainstreamové médiá nás poúčajú, že manželstvo vraj nie je dôležité. Medzinárodné inštitúcie v snahe o zníženie celosvetového populačného prírastku tieto tendencie podporujú.“

Vlieva nám však aj trochu optimizmu. „V posledných rokoch úhrnná rozvodovosť, a teda aj pravdepodobnosť, že sa manželstvo rozvedie, mierne klesla.“ Rodinný život podľa Karola Pastora súvisí s religiozitou obojsmerne.

„Všetky náboženstvá vedú k stabilite manželstva a rodinného života. Navyše vo fungujúcej rodine sa viera ľahšie odovzdáva ako v nefungujúcej.“

DETÍ PRIBUDLO

Dobrou správou je, že detí v predproduktívnom veku je oproti roku 2011 o približne 40 000 viac. „Pozoruhodné je, že asi deväť percent Sloveniek rodí v zahraničí, a ak sa vrátia na Slovensko, deti sa už rátajú medzi migrantov. Tá ozajstná migrácia sa ale Slovenska týka minimálne.“

No výrazne stúpol aj počet seniorov. Až o takmer 250 000. „Ľudia v poproduktívnom veku boli v minulom sčítaní v produktívnom veku. To je to demografické starnutie, čomu veľa našich politikov ani ekonómov ešte stále nechce rozumieť.“

VIAC VZDELANÝCH

Pozitívne to vyzerá aj so vzdelanosťou Slovákov. Oproti minulému sčítaniu máme o vyše 250 000 vysokoškolsky vzdelaných ľudí viac. Podľa Karola Pastora je to dobré pre národné hospodárstvo aj pre jednotlivcov, lebo majú lepšie šance na pracovnom trhu. Hoci niekedy vyššia kvantita ide na úkor kvality.

„Vyššie vzdelanie je často spojené s nižšou religiozitou. Ale nie je to automatické. Aj medzi vysokoškolsky vzdelanými sa nadpolovičná väčšina hlási k niektorému vierovyznaniu.“ Stúpol takisto počet ľudí len so základným vzdelaním. O viac ako 110 000.

„Je to preto, že rastie počet ľudí v marginalizovaných skupinách. Inými slovami, je v záujme nás všetkých, aby vzdelanosť v rómskych komunitách stúpala.“

Z PANELÁKOV DO DOMOV

Sčítanie ukázalo, že v mestách býva o niečo viac obyvateľov (53 percent) ako na vidieku (47 percent). Platí to už dlhé roky.

„Najvyšší podiel mestského obyvateľstva bol okolo roku 1990. Až okolo 59 percent. Odvtedy, po zastavení hromadnej bytovej výstavby, sa to mierne znižuje. Najmä vďaka suburbanizácii,“ vysvetľuje demograf Karol Pastor.

Ľudia sa sťahujú z  panelákov do rodinných domov na vidieku. Poskytujú totiž vyšší štandard aj príjemnejšie prostredie. Hoci potom dochádzajú do zamestnania do miest prepchatými cestami.

„Na druhej strane aj z tohto dôvodu sa mesto a dedina čoraz viac zbližujú. A to aj čo sa týka spôsobu života a religiozity. Dá sa povedať, že vidiek sa prispôsobuje mestu, najmä v  mestských aglomeráciách.“ Iné je to v malých vzdialenejších dedinkách. Tie sa, naopak, vyľudňujú.