Kto boli prví svätí mučeníci z Ríma

Posledný júnový deň patrí spomienke prvých svätých mučeníkov Cirkvi v Ríme. Ich počet nevieme, rímsky pohanský historik Tacitus v spisoch zaznamenal iba toľko, že ich bolo nesmierne množstvo (ingens multitudo).
Anna Stankayová 30.06.2020
Kto boli prví svätí mučeníci z Ríma

Obraz Henryka Siemiradzkeho Nerove fakle z roku 1876 zobrazuje prvých mučeníkov z Ríma. Snímka: wikimedia commons

V časoch raného kresťanstva to naši bratia a sestry nemali ľahké. Ohrozovali ich mnohé prenasledovania a za vieru museli často zaplatiť tú najvyššiu cenu. 
Liturgický kalendár si 30. júna pripomína tisíce Rimanov a Rimaniek, ktorí zomreli len preto, že verili v Ježiša Krista a boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. 

Obvinení z požiaru mesta

V noci z 18. na 19. júna v roku 64 vypukol v Ríme zničujúci požiar, ktorý trval šesť dní. Zhorelo 10 mestských častí a iba 4 zostali ako-tak neporušené. Dodnes sa nepodarilo zistiť jeho príčinu, hovorí sa, že ho vraj založil cisár Nero, ktorý túžil po vybudovaní nového hlavného mesta – Neropolisu, čo by trosky Ríma a zničené domy starých aristokratov uľahčili.

Podľa historikov prvých storočí sa chcel vládca dojať pohľadom na skutočnú tragédiu, ktorá by ho inšpirovala v tvorbe. Hoci sa sám považoval za najlepšieho športovca, básnika či dramatika, o Nerovi hovorili ako o krvavom monštre. Bol prvým rímskym vládcom, ktorý hromadne vraždil kresťanov. Viedol hýrivý život a v obave o svoju moc dokonca zavraždil vlastnú matku. Aby sa zbavil medzi ľuďmi rýchlo šíriacej sa viny, obvinil z požiaru kresťanov, ženy i mužov, a nariadil im najhoršie mučenie. 

Trhali ich psy, pálili za živa

Senátor, právnik a historik Tacitus, ktorý nemal v láske kresťanov a ani panovníka, píše, že najprv uväznili tých, o ktorých bolo verejne známe, že sú kresťania, neskôr aj obrovské množstvo ľudí – ani nie tak pre požiar, ale skôr z nenávisti.

Na ich smrti sa ľud zabával – na niektorých navliekli zvieraciu kožu, aby ich psy roztrhali, ďalších ukrižovali a pálili ohňom a iných za živa zapálili ako fakle, aby v noci po zotmení svietili. Krvavé „divadlo“ v Nerových záhradách sa pravdepodobne konalo na mieste, kde neskôr dole hlavou ukrižovali aj sv. Petra. 

Tacitus v svojich spisoch poukazoval na to, že nič nenasvedčovalo tomu, že by požiar skutočne založili kresťania, pretože neexistovali žiadne dôkazy, hoci podľa niektorých dejepiscov ich obvinenie nebolo náhodné. Domnievajú sa, že takto chceli urýchliť druhý príchod Krista na svet. Koniec sveta totiž prví kresťania spájali so zničením Ríma. Pre chýbajúce dôkazy sa však dodnes táto hypotéza považuje za kontroverznú. 

Neznáme hrdinky a hrdinovia ranej rímskej cirkvi sú už oslávení v nebi.