Majme rešpekt, nie strach

Ak sa vyhýbame nepríjemným pocitom, neskôr im musíme čeliť vo väčšej intenzite a nepripravení. Pripomínajú nám z hospicu milosrdných sestier na čele s riaditeľkou sestrou Noemi Henrietou Žilkovou. Rešpekt však nie je nič zlé a môže byť prospešný, ak neprichádza v poslednej chvíli.

„Pokiaľ človek nastavuje svoje hodnoty a koná s ohľadom na konečnosť života, môže žiť zmysluplný život bez pocitu viny,“ hovorí psychologička Laura Mária Šiškovičová, ktorá odpovede na naše otázky čerpá aj z praxe v paliatívnej starostlivosti.

PREKONAŤ BARIÉRY

Identifikovanie príčiny strachu vedie k jeho prekonaniu a môže byť liečivé. Pri pacientoch teda začínajú otázkou, či sa boja zomierania alebo smrti.

„Vďaka tomu vieme pomenovať, z čoho konkrétne má človek strach – z bolesti, zo samoty, straty samostatnosti, z konca existencie, opustenia blízkych, z pocitu nedosiahnutia zmyslu života.“

Pracujú tak na jeho prekonaní, aby dosiahli u  pacientov pokoj. „Strach nemusí byť nepriateľ, ale iba poznanie, kde ešte potrebujeme a môžeme dozrieť.“

VIERA AKO BARLA

Vieru v trenčianskom hospici vnímajú ako nápomocnú pri vyrovnávaní sa so smrťou, no nie je to pravidlo. „Aj veriacim ľuďom sa môže odchádzať ťažko a iní neveriaci zasa umierajú v pokoji. Dôležité je pozrieť sa bližšie, akým spôsobom bola týmto konkrétnym človekom chápaná a ako sa odrazila na jeho živote a bilancovaní,“ konštatuje Laura Mária Šiškovičová.

Viera je ako barla, o ktorú sa môže zomierajúci človek či jeho príbuzní oprieť. „Je pre nich útechou, ak vedia, že ich blízky bol zaopatrený, a zárukou, že našiel a dosiahol zmierenie a pokoj.“

Vo viere v posmrtný život vnímajú smrť ako prechod. „Nielen k zbaveniu sa bolesti a trápení, ale na miesto plné lásky, kde sa raz znovu stretnú.“

DOŽIŤ BEZ UTRPENIA

Bolesť a iné fyzické, psychosociálne či duchovné problémy diagnostikuje a lieči paliatívna starostlivosť. Takže tíšenie fyzickej bolesti je len jej časť.

„Bolesť často sprevádzajú emócie ako úzkosť, strach či pocit ohrozenia. Je potrebné vnímať všetkých zúčastnených a pochopiť ich emócie, aby sme im vedeli vyjsť v ústrety,“ vysvetľuje Laura Mária Šiškovičová.

Nastavenie samotnej liečby je založené na komunikácii pacienta a  lekára. „Napríklad pacientov, ktorí chcú intelektuálne pracovať, obťažuje únava a ospalosť spôsobená užívaním opioidov na úľavu od bolesti. Vtedy pre pacienta hľadáme optimálne vyváženie.“

Kde už nepôsobia analgetiká nižšej skupiny, nastupuje morfín či iný opiátový derivát. Ak sú dobre indikované, život neskracujú ani negatívne neovplyvňujú.

„U  nádorovej bolesti je pacient ohrozený nádorom, nie morfínom. A dalo by sa povedať, že morfín je také antidotum bolesti,“ hovorí primárka Mária Dohňanská.

Najlepšou náplasťou na bolesť a strach zo smrti je však blízkosť príbuzných a pocit, že človek zo sveta neodchádza sám a opustený.