Manželia mapujú stredoveké kostoly

Internetovú stránku Apsida, ktorá prináša informácie o stredovekých kostolíkoch, spustili Štefan a Alexandra Podolinskí pred desiatimi rokmi. Vtedy ešte kamaráti zo saleziánskych stretiek spoločne chodili po výletoch a fotili unikátne stavby. Dnes sú manželmi a ich stránka má skoro dva milióny kliknutí.   

Mária Bilá 15.11.2018
Manželia mapujú stredoveké kostoly

Snímka: Erika Litváková

Štefan Podolinský mal k stredoveku blízko už ako chlapec.

Doba rytierov a hradov je podľa neho vo všeobecnosti obľúbeným obdobím.

V súčasnosti je pre mnohé stredoveké kostoly rytierom práve on.

Ochraňuje ich, bojuje o to, aby sa ich osud dostal do verejného povedomia, ctí ich svojimi návštevami a záujmom.

Keď však tento obraz použijeme v našom rozhovore, skromne sa ohradí: „Nenazval by som sa rytierom, to sú príliš silné slová. My kostoly nezachraňujeme, my sa ich len snažíme prezentovať.“

Práve ich prezentácia sa však často stane stimulom, aby si nenápadné románske stavby iní všimli; aby si uvedomili ich kultúrny aj duchovný význam.

Mnohé stavby sú dnes, žiaľ, už len na internete.

Aj to len vďaka Apside.

Od záľuby k neveste

Na začiatku bol Štefanov záujem o históriu, ktorú aj študoval.

Keď neskôr objavil kresťanskú vieru (pokrstiť sa dal ako dvadsaťpäťročný), pôvodná záľuba sa mu transformovala do novej podoby.

Zatiaľ čo väčšina záujemcov o stredoveké stavby sa orientovala na hrady či zámky, Štefan začal navštevovať románske a gotické kostolíky.

Najprv takéto výlety podnikal sám, potom aj s kamarátmi zo saleziánskeho stretka.

Neskôr vo dvojici s jedinou kamarátkou. Alexandra, ako sa vyvolená volala, najprv mala záujem skôr o Štefana než o sakrálne stavby.

Štefan a Alexandra sa zoznámili na saleziánskom stretku; dnes sú manželia a radi cestujú k stredovekým kostolíkom.

Postupne sa však aj v nej roznietil záujem o záľubu budúceho manžela. Dnes sú neodmysliteľná dvojka a na projekte Apsida sa podieľajú spoločne.

Možno sa k nim raz pridá aj ich dcérka Aninka, aj keď tento plán je zatiaľ len v plienkach – podobne ako najmladšia členka rodiny Podolinských.

Treba poznamenať, že Štefan aj Alexandra si v jednom z kostolíkov, ktoré navštívili, povedali svoje manželské „áno“.

Konkrétne v kostole v Dražovciach pri Nitre, ktorý patrí medzi ich najobľúbenejšie.

„Hlboko sa zapísal do našich sŕdc, ešte pri prvej návšteve v roku 2007. Bol to jeden z prvých objektov, ktoré sme ako dvojica navštívili. Mali sme šťastie, že sme tam prišli v čase, keď tam nikto nebol. Svadba v ňom bola jednoznačná voľba, aj keď logisticky to bolo náročnejšie s prepravou svadobčanov z Bratislavy,“ približuje Štefan.

Štefan aj Alexandra si v jednom z kostolíkov, ktoré navštívili, povedali svoje manželské „áno“.

Záľuba v stredovekých kostoloch poznačila aj ich domov.

Už na dverách môžu návštevníci vidieť logo Apsidy a v byte fotografie obľúbených sakrálnych stavieb dvojice. 

Do kostola aj s kolobežkou

Doteraz sa im podarilo zverejniť profily 498 kostolíkov zo Slovenska a 81 stavieb z Česka, Rakúska, Maďarska, Ukrajiny a Nemecka.

Aby ich mohli navštíviť, čelia rôznym limitom: časovým, finančným, logistickým.

Mnohé chrámy sú v dedinách mimo hlavných ciest. V dedinách, ktoré inak nik nenavštevuje.

Štefan a Alexandra používajú všetky možné dopravné prostriedky, aby sa k nim dostali: vlaky, autobusy i taxíky.

Výnimočné však nie sú ani kolobežky. Hoci by sa mohlo zdať, že po desiatich rokoch a vyše päťstovke zmapovaných kostolov už pred nimi nestoja žiadne výzvy, nie je to tak.

V podkroví Kostola sv. Ladislava v Necpaloch zaujala Podolínskych gotická freska Piety.

„Výskumy prinášajú prekvapivé nálezy. Všetko je stále živé, zaujímavé. Venujeme sa tejto záľube už dvanásť rokov, ale stále sme nenavštívili všetky vytipované kostolíky. Sami pre seba vždy objavujeme niečo nové,“ tvrdí stredoveký nadšenec.

Keď ešte len začínali, kľúč na výber chrámov bol jednoduchý – Štefan zadal do internetového vyhľadávača slovné spojenie „stredoveký kostol“ a preklikával sa výsledkami.

Zaujímavý zdroj bol preňho aj Súpis pamiatok Slovenska, ktorý vyšiel v rokoch 1967 až 1969. Podľa Štefana už síce nie je veľmi aktuálny, ale poskytol mu základnú orientáciu.

Po zorientovaní sa v problematike si vytipoval najzaujímavejšie stavby, ktoré vyzerali „najrománskejšie“ či „najgotickejšie“.

Keďže žil v Bratislave, najskôr s Alexandrou pochodili objekty práve v jej okolí, súbežne preskúmali aj oblasť Gemera, neskôr ďalšie regióny.

Apsida láka aj laikov

Štefanove ambície boli skromné: dať do povedomia verejnosti stredoveké kostolíky.

Pred desiatimi rokmi by sa mu ani nesnívalo, že časom dostane ponuku z vydavateľstva.

V súčasnosti sú na trhu už dve knižky z jeho autorskej dielne – jedna o románskych, druhá o gotických kostolíkoch.  

"Aj preto sme do toho šli. Nič také tu dovtedy neexistovalo."

„Pôvodne mala byť gotike venovaná jedna publikácia zahŕňajúca aj také známe stavby, ako sú Dóm svätého Martina v Bratislave či Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Som rád, že sa vo vydavateľstve dali presvedčiť a vznikla kniha, v ktorej dostali priestor aj mnohé krásne, ale málo známe kostolíky. S odstupom času by som niektoré veci urobil inak, možno by som do výberu zaradil pár iných objektov a určite by sme teraz vedeli dodať lepšie fotky. Som však veľmi vďačný, že som dostal takúto možnosť,“ tvrdí.

Vo svätyni Kostola sv. Štefana v Žiline-Rudinách Apsida odfotila nástenné maľby z druhej polovice 13. storočia.

Väčšina fanúšikov však Štefana Podolinského registruje práve cez ich webovú stránku, poprípade cez jej facebookovú verziu.

„V súčasnosti máme 2 800 fanúšikov, čo je slušné číslo. Sme veľmi radi za každého z nich, najmä preto, lebo je to okrajová, špecifická téma. Ale aj preto sme do toho šli. Nič také tu dovtedy neexistovalo. Boli stránky o hradoch, zámkoch, no nie o stredovekých kostoloch.“

Treba poznamenať, že manželia Podolinskí sa snažia v textoch používať jednoduchší jazyk.

Odborné termíny majú vysvetlené v slovníčku a profily kostolíkov sú doplnené aj desiatkami fotografií.

Tých môže byť na Apside podľa odhadu Štefana aj okolo 18 - 19 000.

Podľa interných štatistík najviac fotiek v profile jedného kostolíka bolo 134.

Šlo o jednoloďový ranogotický kostol v Čeríne, v ktorom sa doteraz slúžia bohoslužby.

Stále ďalej

Manželia sa stále radi vracajú do sakrálnych objektov, ktoré už navštívili.

Okrem spomínaných Dražoviec sú to najmä chrámy, ktoré sa obnovujú, opravujú, menia svoju podobu.

„Chceme mapovať premeny, aj tie dramatické, keď sa v podstate z nezastrešenej ruiny stane pekný kostol. Preto navštevujeme kostolíky opakovane, niektoré aj desaťkrát či pätnásťkrát, a určite ich ešte navštívime,“ prekvapuje Štefan Podolinský.

V obci Koceľovce zachytila Apsida vzácne fresky s mariánsko-christologickým cyklom.

Katolícke noviny zaujímalo, či sa v takýchto stavbách vôbec dokáže sústrediť na liturgiu.

„Je vo mne trošku tendencia pozorovať interiér kostolov a architektonické detaily, najmä v chrámoch, v ktorých sme ešte predtým neboli. Snažím sa vnímať svätú omšu aj architektonickú stránku. V týchto kostolíkoch sa to dá. Stredoveké kostoly sú jednoduchšie, nezahlcujú myseľ ako barokové stavby, kde človek nevie, na čo sa skôr dívať.“

Štefan tiež priznáva, že s manželkou sú im najsympatickejšie práve menšie kostoly, kam najradšej chodia aj na sväté omše.

Z ich pohľadu to tam dýcha pokorou a skromnosťou, čo by mali byť aj atribúty kresťanskej viery.

Je im blízka jednoduchosť a atmosféra románskych stavieb – teda to, čo nie všetci ľudia vedia oceniť.

Aj preto sa stáva, že miestni si neuvedomovali a neuvedomujú, aký poklad v obci majú.

"Stredoveké kostoly sú jednoduchšie, nezahlcujú myseľ ako barokové stavby, kde človek nevie, na čo sa skôr dívať.“

Viaceré vzácne kostolíky nechali domáci schátrať, nevhodne ich prestavali, v horšom prípade ich sami zbúrali.

Štefan Podolinský ako smutný príklad uvádza osud kostolíka v Petrovciach, ktorý bol podľa neho najkrajším tehlovým románskym kostolom v celom Gemeri.

„Bol úžasne zdobený, mal krásne fasády. Veriaci však oň nemali záujem, postavili si v obci nový kostol a odmietli sa starať o starý kostolík, ktorý mal približne sedemstoročnú históriu. Dnes už tento kostolík neexistuje a na jeho mieste postavili Dom smútku. Po sakrálnej stavbe ostala len pamätná tabuľa a niekoľko starých fotiek,“ ľutuje Štefan.  

Stratené kostolíky

Tí, ktorí navštívia stránku Apsidy, budú možno prekvapení kategóriou „stratené kostoly“.

Túto kategóriu manželia vytvorili, aby priblížili stavby, ktoré už nepripomínajú pôvodný stredoveký chrám. Ide napríklad o prípady, keď bol starý kostolík už v 20. storočí sčasti alebo úplne zbúraný a nahradený modernou stavbou.

Tieto príklady, a sú ich desiatky, majú slúžiť aj ako istá pripomienka, ako by sa človek nemal správať k stavbám.

Manželia sa tiež rozhodli na stránke venovať pozornosť „kostolom spod zeme“; teda takým, ktoré boli objavené pri archeologickom výskume.

Nie sú to stavby v pravom slova zmysle, ale podľa Štefana predstavujú pekný doklad našej histórie, vrátane tej najstaršej - veľkomoravskej.

"Takmer každý hrad už má svoje občianske združenie, ktoré sa oň stará. Pri kostoloch to tak nie je. Je tu však na to priestor a ja verím, že by sa takéto aktivity stretli aj so súhlasom vlastníkov sakrálnych stavieb." 

Partneri zároveň vítajú rôzne projekty, ktoré napomáhajú obnovu stredovekých kostolíkov.

Ukážkovým príkladom je podľa nich napríklad Katarínka, o ktorú sa už roky starajú dobrovoľníci.

Kostolík v Rákoši navštívili manželia vo februári a auguste 2008, decembri 2009,  októbri 2014 a novembri 2015.

„Sú to úžasné projekty, doprial by som ich väčšiemu množstvu sakrálnych stavieb. Vieme, že sa veľmi rozšírili aktivity na záchranu hradov. Nadnesene možno povedať, že takmer každý hrad už má svoje občianske združenie, ktoré sa oň stará. Pri kostoloch to tak nie je. Je tu však na to priestor a ja verím, že by sa takéto aktivity stretli aj so súhlasom vlastníkov sakrálnych stavieb, lebo v konečnom dôsledku sú kostolíky naše spoločné kultúrne dedičstvo.“

Úspešná dekáda

Za desať rokov existencie Apsidy zažili manželia kdečo.

Keď sa šli napríklad pozrieť na základy kostolíka v Šoldove, mladý vodič taxíka ich presviedčal, že tam nič nie je.

Nakoniec zistil, že Podolinskí mali pravdu.

Občas však prekvapenia čakajú aj ich.

Raz sa trebárs vybrali do tokajskej oblasti k romantickej zrúcanine zarastenej ťahavou vegetáciou.

Namiesto nej našli stavbu zastrešenú červenou strechou, ktorá vôbec nevyzerala romanticky – manželov však potešilo aspoň to, že ju takto miestni zachránili pred ďalšou devastáciou.

Za problém považujú to, že informácie o týchto kostolíkoch sú často neaktuálne alebo nedostupné.

„Aj keď sa v niektorých oblastiach robí výskum a objavia sa zaujímavé veci, všetko ostáva v odbornej literatúre, ku ktorej bežná verejnosť nemá prístup. Často k nej nemajú prístup ani obecné úrady, respektíve sa o to nezaujímajú. Za posledné roky sa uskutočnilo viacero výskumov, ktoré dramaticky zmenili datovanie jednotlivých stavieb. To sa posunulo niekedy aj o 500 rokov do minulosti. Tieto informácie nie sú vždy dostupné občanom ani samosprávam. Je to škoda, lebo čím je kostolík starší, tým je vzácnejší,“ konštatuje Štefan Podolinský.

Štefan sa stále zaujímal o stredovek; po konverzii sa jeho záľuba koncentruje na stredoveké kostoly.

Možno aj vďaka tomu je ich stránka unikátna – čitatelia tam nájdu informácie z prvej ruky, navyše v zaujímavej forme.

"Aj keď sa v niektorých oblastiach robí výskum a objavia sa zaujímavé veci, všetko ostáva v odbornej literatúre, ku ktorej bežná verejnosť nemá prístup. Často k nej nemajú prístup ani obecné úrady, respektíve sa o to nezaujímajú." 

S Apsidou dnes spolupracujú mnohí odborníci aj študenti, ktorí u nich hľadajú podklady či materiál do svojich prác.

Záujem rastie aj zo strany laikov, ktorí tam hľadajú tipy na zaujímavé výlety.

Manželia sú vďační za každý tip, za každú novú informáciu.

Keďže pracujú ako dvojica, aj to v rámci voľného času, nemajú šancu sami pokryť všetko.

Postupne by sa však chceli pozrieť na mnohé ďalšie miesta.

Vyzerá to tak, že Apsidou manželia Podolinskí žijú.

„Vďaka Apside sme sa dostali na úžasné miesta, na ktoré by človek inak nemal dôvod chodiť. Dala nám možnosť spoznať množstvo ľudí, ktorí majú vzťah k svojmu kostolíku, starajú sa oň a zaujímajú sa o neho,“ hodnotí Štefan prínos projektu do ich života.

Snímky: archív -ŠP-, Erika Litváková