Manželstvo má byť dueto, nie duel

Vzťahovo. Tak sa volá projekt, ktorý založili manželia Denisa a Miroslav Zlevskí. „Krajinu vzťahov sme priviedli k životu preto, aby v nej každý našiel dobrú radu, inšpiráciu i efektívnu odbornú pomoc,“ tvrdia na svojej stránke. O  partnerských zručnostiach rozprávala psychologička Denisa Zlevská aj pre Katolícke noviny
Mária Bilá 26.02.2019
Manželstvo má byť dueto, nie duel

Podľa Denisy Zlevskej je vo vzťahu dôležité vedieť sa prispôsobovať okolnostiam, ale zachovať si pritom princípy. Snímka: Mária Bilá

„Musíme byť otvorení celoživotnému spoznávaniu toho druhého. Človek totiž nie je konštanta. Ten, koho som si vzal kedysi, už nie je dnes ten istý. Formujú nás rôzne zážitky, menia sa naše postoje, názory, inak si pomenúvame hodnoty. Ale toto dobrodružstvo je na tom to čarovné,“ uvažuje o manželstve Denisa Zlevská.

Spolu s manželom a s kolegyňou Zuzanou Árvayovou z Centra pre tréning a rozvoj to bola práve ona, kto stojí za myšlienkou projektu Vzťahovo. Aj v rámci neho sa snažia šíriť povedomie o partnerských zručnostiach. O tých sa Denisa Zlevská dozvedela z harwardskej metaštúdie profesora Epsteina, ktorej výsledky sú analýzou mnohých renomovaných štúdií o manželstve.

„Oslovila ma preto, lebo sa v nej opisovali zručnosti, ktoré sa v inej literatúre nespomínali. Napríklad zručnosť poznania partnera. Často sa spája s komunikáciou, oni ju však vyčlenili osobitne. Komunikácia je základ, poznanie je však širšie,“ približuje Denisa Zlevská, ktorá sa smeje, že psychologické výskumy v tomto prípade potvrdili každodenný život. 
 

Každý spieva svoj part

Aké sú teda spomínané zručnosti potrebné na to, aby bol náš vzťah funkčný? Komunikácia, poznanie partnera, sebariadenie, riešenie konfliktov, sex a romantika, každodenný život, zvládanie stresu. 

Psychologička podotýka, že nemusíme byť skvelí vo všetkom – niekto môže byť zručnejší napríklad v komunikácii, ten druhý trebárs v praktických zručnostiach. Cieľom nie je byť rovnakí, ale napredovať spoločne ako pár. Poznať svoje aj partnerove silné a slabé stránky – a využiť ich na budovanie vzťahu. 

Denisa Zlevská spolu s manželom vymysleli hru DUET, pomocou ktorej sa môžu páry zábavnou formou zblížiť a prirodzene rozvíjať manželské zručnosti. Snímka: Mária Bilá

Aj preto odborníci zo Vzťahova vymysleli partnerskú hru DUET, ktorá pomáha cibriť daných sedem partnerských zručností. Partneri sa vďaka nej dozvedia viac o tom druhom, ale aj o sebe. „Cieľom nie je priniesť na svetlo sveta, že ty nevieš to a ja toto.  Nie je to duel, kde sme jeden proti druhému, ale dueto. Melódiu vylúdime, keď každý spievame svoj part,“ tvrdí Denisa Zlevská podľa ktorej partnerské zručnosti nie sú niečo, čo vieme automaticky, ale skôr schopnosti, ktoré nadobúdame.

„A nadobúdame ich tak, že o nich niečo vieme - a potom ich zavádzame do praxe. Tieto zručnosti potrebujeme používať ako nástroje. Ak niekto niečo vyrába, tiež potrebuje používať kladivo, pilník, pílku. Toto je presne o tom istom. Byť si vedomý, čo je v akej situácii užitočné použiť a učiť sa tomu. A tak sa stávať zručnejšími v manželstve.“ 

Lepšie je vrátiť sa z polcesty

Čo však v prípade, že ochota budovať či dokonca zachrániť vzťah je len na jednej strane?

„Manželstvo je systém. Systém funguje podľa určitých pravidiel, aby existoval. Ak sa zmení aspoň jeden vstup, zmení sa fungovanie celého systému. Ak sa oň začne aspoň jeden starať, väčšinou to ovplyvňuje aj toho druhého. Napríklad ak niekto začne cielene oceňovať či povzbudzovať, automaticky to ovplyvňuje systém, teda reakciu partnera,“ uvažuje Denisa Zlevská.

„Pokiaľ sa máme aspoň trochu radi a chceme, tak sa to dá. Vážnejšie veci napríklad nevera sú skutky, ktoré sa stali na základe toho, že nejaká zručnosť sa predtým neuplatňovala a nerozvíjala, že sme na niečo pozabudli.“ 

"O.K., vznikla táto situácia; o čo vlastne ide? Čo by sme mohli robiť inak? Aké kroky k tomu povedú?" 

Zmena podľa nej ide cez odpustenie a čas, keď znova nadobúdame dôveru jeden voči druhému. Musí sa to však diať cez konkrétne činy, sľuby sú v tomto procese málo. Netreba sa tiež tváriť, že existuje bezkonfliktné manželstvo.

„Problémy sú, boli a budú. Väčšinou sú sprevádzané stresom – preto je dôležité poznať svoju aj partnerovu stresovú reakciu a vedieť seba aj jeho upokojiť. Keď sa situácia zvŕta do emocionálnych vývrtiek, je potrebné vedieť si povedať dosť. Pokračovanie stresového scenára totiž máva obvykle katastrofálne následky. Je efektívnejšie rozvíjať jazyk riešenia, ako sa pohybovať v jazyku problému. Obviňovanie, kritika, hľadanie vinníka či zákopová vojna neprinášajú vytúžené výsledky. Lepšie je povedať si: O.K., vznikla táto situácia; o čo vlastne ide? Čo by sme mohli robiť inak? Aké kroky k tomu povedú?“ radí Denisa Zlevská.  

Psychologička však pripúšťa, že nie všetky vzťahy sa podarí zachrániť. „Je lepšie, keď manželia nečakajú s vyhľadaním pomoci do vypuknutia nezvratnej krízy. Vždy je lepšie vrátiť sa z polcesty, ako keď sme už strašne doráňaní a sklamaní. Potom je to už náročnejšie.“ 

 

Bez sexu to nejde

„Počas vzťahu sa mení náš sexuálny život. Iný je na začiatku, iný je neskôr. Toto je fakt, ktorý musíme prijať a nie naň frflať – to nás nikam neposunie,“ vraví Denisa Zlevská. „Keď sa už v tejto oblasti poznáme a do vzťahu sa vkráda rutina, tak je na mieste hľadať niečo iné, čo občerství vzťah; niečo, vďaka čomu môže opäť vzniknúť iskra. Porovnávanie s časom minulým len málokedy prinesie zmenu.“

Psychologička podotýka, že sexualita je v manželstve dôležitá aj preto, lebo skrze dotyky, objatia či bozky sa vyplavuje oxytocín, hormón blízkosti. Pomocou neho sa vytvára puto,  ktoré je základom pocitu oddanosti a spolupatričnosti. Aj preto podľa nej nie je dobré, ak sa manželia vzájomne „trestajú“ odopretím pohlavného styku. 

„Aby sa muž cítil milovaný, potrebuje sa milovať so ženou. Aby sa však žena mohla milovať s mužom, potrebuje sa cítiť bezpečne, milovaná. Aby sa tak cítila, potrebuje od muža jeho vyznania lásky – pohladenie, ocenenie i uistenie o jej jedinečnosti,“ tvrdí Denisa Zlevská a hneď pripomína, že sexualita je vlastne príbeh.

To znamená, že milovanie sa nezačína v posteli, ale už očakávaním, ktoré vplýva na jeho kvalitu. „Ak sa chceme fyzicky zblížiť, je dobré venovať si drobné prejavy lásky počas celého dňa. Napríklad objatia, hlboké pohľady, poslanie nejakej ľahko šteklivej esemesky. Tým sa vyplavuje hormón dopamín, ktorý mozog informuje o tom, že ho čaká nejaká slasť, a tým sa rodí túžba.“ 

Podľa psychologičky je tiež dôležité hovoriť si, čo má kto v tejto oblasti rád; aké dotyky sú mu príjemné, čo by chcel vyskúšať. „Ľudia však často mlčia. Každý sa snaží robiť to najlepšie, ako vie, ale nevie, či je to dobré. Nejde tu o ego – ide tu o to, že aj v tejto oblasti chcem pre nás to najlepšie, a aby som vedel, čo to pre toho druhého je, musím mať od neho spätnú väzbu.“ 


Všetci máme svoj jazyk lásky

Poznáte teóriu piatich jazykov lásky? Jej autorom je psychológ Gary Chapman, ktorý tvrdí, že existuje päť základných spôsobov (jazykov), vďaka ktorým sa cítime milovaní a prijatí. Rovnakým spôsobom máme tendenciu prejavovať lásku aj ľuďom okolo nás.

Problém nastáva vtedy, ak má náš partner iný jazyk lásky – v takom prípade sa môže stať, že naše prejavy lásky nepochopí alebo mu nebudú stačiť na to, aby sa cítil naplnený.

Práve preto je dôležité uvedomiť si, aký jazyk lásky používa náš manžel či manželka - a vyjadrovať mu lásku pomocou neho. Vďaka tomu sa naša polovička bude cítiť milovaná a prijatá – a to sa zákonite odrazí na kvalite nášho manželstva.

Samozrejme, v zdravom vzťahu používame všetky jazyky lásky priebežne – ide však o to zistiť, ktorý je pre nás a nášho partnera primárny. 

Aké sú teda jazyky lásky? 

•    Slová uistenia (ľudia používajúci tento jazyk lásky potrebujú často počuť pochvaly, komplimenty, povzbudenia či iné milé slovné prejavy lásky);

•    sústredená pozornosť (títo ľudia chcú cítiť určitú „exkluzívnosť“, ktorá sa prejavuje tým, že partner sa zaujíma o ich život, pocity, názory, trávi s nimi spoločný čas a vedie s nimi načúvacie dialógy);

•    darčeky (ľudia s týmto primárnym jazykom lásky ocenia rôzne pozornosti vo forme hmotných darčekov, často aj maličkostí či spomienkových predmetov, ale aj vo forme darovania vás samých – vášho času, blízkosti a pod.);

•    skutky služby (partnera s týmto nastavením najviac potešíte konkrétnymi činmi, napríklad pomocou v domácnosti);

•    fyzický kontakt (jazyk lásky hapticky založených ľudí, ktorí potrebujú časté objatia, pohladenia, držanie za ruky či iné fyzické prejavy blízkosti). 

Ani vo vyššom veku by sme nemali zanevrieť na prejavy blízkosti. Ilustračná snímka: pixabay


Pár rád Denisy Zlevskej 
•    Manželstvá sú spokojnejšie vtedy, ak majú rituál odpúšťania 
Nestačí si hádku len vykomunikovať, ale musíme spor uzavrieť. Niekto to povie slovami, niekto má rituál objatia, niektorí manželia do seba štuchnú a žartujú o konflikte. Akonáhle majú partneri akt zmierenia, sú ochotnejší zotrvať v komunikácii aj v záväzku.

•    Ak sa starám o svoje zdravie, starám sa o náš vzťah
Zdravie ovplyvňuje spokojnosť vo vzťahu, sexualitu, schopnosť zvládať stres či záťaž. Ak človek vážne ochorie, mení to kvalitu a fungovanie vzťahu. Aj preto by sme si mali osvojiť postoj, že ísť na preventívnu prehliadku, cvičiť alebo sa zdravo stravovať znamená investíciu do nášho manželstva. 

•    O financiách by mali rozhodovať obaja
Manželia nemusia mať jeden účet, ale je dôležitá transparentnosť. Mali by sme vedieť, kto z nás na čo a koľko míňa. Je dobré si tiež evidovať svoje výdavky. O financiách by mali rozhodovať obaja, aj keď jeden zarába výrazne viac. Dôležitá totiž nie je výška platu, ale hodnota, ktorá sa za ním schováva; čas a energia, ktorú sme vynaložili, kým sme peniaze zarobili, a naša ochota investovať ich do vzťahu. 

•    Nie je to tvoja, ale naša domácnosť 
Nie je správne osvojiť si prístup, že ja ti s niečím v domácnosti pomáham. Správnejšie je naučiť sa vnímať,  že my spoločne niečo budujeme a pomáhame si pri tom.