Modlíme sa za zneužívané deti

Hoci je v súčasnosti Pastoračné centrum Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom pre všetky aktivity zatvorené, jeho komunita sa spája s veriacimi a vyprosuje zastavenie šírenia koronavírusu i pomoc pre všetkých, ktorí s ním bojujú.

Medzi prosbami je aj nová modlitba Venček blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorá je obetovaná za zneužívané deti. Zaujímalo nás, ako modlitba vznikla. Neváhali sme osloviť dušu duchovného diela vo Vysokej nad Uhom Pavla Hudáka. 
 

Obete násilia

Násilie vždy za sebou zanecháva ranu na duši obete. Uzdravenie je však v Božích rukách. Otec Pavol to vníma takto: „Či ide o uzdravenie zneužitého nevinného dieťaťa, znásilnenej krehkej ženy, počatého dieťaťa ohrozeného potratom pre predpokladanú chorobu, ubolených rodičov poznačených výčitkami, prežívajúcich sklamanie zo seba a že sa v tažkej životnej situácii rozhodli pre potrat a nevedia si odpustiť zlyhanie.

Sú to obete, na ktorých sa vykonalo násilie. Snažia sa potlačiť pocit viny, ale cítia ho v pätách, ako s nimi kráča životom. Blahoslavená Anna im pomáha k uzdraveniu, aby dokázali odpustiť sebe aj iným a získali späť pocit vnútornej slobody, sebahodnoty a sebaúcty.“ 

Ide aj o dôsledok nesprávne pochopenej slobody, vymenenej za otroctvo. Ďalej nám vysvetľuje: „Prostredníctvom konzumizmu sa človek stáva otrokom vlastných túžob (závislosť) a skrze individualizmus trpí samotou a nepochopením seba samého (smútok).

V spojení s anonymitou, ktorú mu ponúka virtuálny svet, popiera vlastnú identitu, stráca hanblivosť a stáva sa obeťou sexualizmu (nezriadenosť). Ľahko dostupným sexuálnym materiálom na internete sa uvoľňuje morálka a to, čo má byť krásne a vzácne, sa stáva lacným. Človek sa tým sklame sám v sebe a vzďaľuje sa od seba.

Nevie, kým je. Stráca seba samého a stáva sa predmetom sexuálnych zneužití a znásilnení.“ Človek je ponižovaný na úroveň predmetu určeného na uspokojenie egoistických pudových túžob. 

 

Uvedenie modlitby do duchovného života
 
„Keď sme sa modlili za uzdravenie ľudí s boľavými životnými príbehmi, prirodzene začali vznikať modlitby, ktoré majú v sebe hĺbku, pravdivosť, cielené dobro a sú účinné. Tak vznikol Venček Anny Kolesárovej za zneužívané deti. Sformovaný je do 150 zvolaní s prosbou k ukrižovanému Ježišovi o uzdravenie jeho ranami.

Modlí sa na bežnom päťdesiatkovom ruženci, pričom na úvod každej z troch častí po päťdesiatich zvolaniach sa obraciame s prosbou o pomoc k blahoslavenej Anne, aby priviedla ubolených k Ježišovi. Súčasťou modlitby je aj vzývanie Panny Márie, jej Nepoškvrneného Srdca. Nebeská Matka zneužívaných detí chráni nevinnosť a zraniteľnosť, ale pomáha aj pri uzdravení ubolených.

Každé zranené dieťa (či žena) je v Božích očiach čisté. I keď sa modlitba dotkne starých rán a možno ich otvorí, je hojivým balzamom i prejavom úcty a účasti na ich skrytej bolesti. Máme svedectvá o uzdravení týchto rán na príhovor blahoslavenej Anny,“ hovorí Pavol Hudák.
 

Žijú medzi nami, pomôžme im modlitbami 
 

Iste je veľa prípadov, keď sa človeku ublížilo v najzraniteľnejšom veku detstva. Každý je hoden úcty a zneužitý človek si zaslúži naše spolucítenie. O duchovnej sile prosieb naznačuje kňaz Pavol: „Touto modlitbou môžeme pomôcť rozvíjať kultúru ochrany nevinných, poskytnúť duchovnú ochranu pred zneužitím a vymodliť milosť uzdravenia obetiam násilia.

Pričom ich súkromie zostáva chránené pred verejnosťou a po uzdravení žijú bez strachu z ohrozenia. Učia sa dôverovať sebe aj iným a prestávajú veriť klamstvu, že nie sú hodné lásky. Prijímajú nové srdce od Pána Ježiša, ktoré sa nebojí milovať a v úprimnej čistej láske je ochotné dávať všetko.

Pozývam vás k modlitbe Venčeka, v ktorom sa duchovne spájame, aby sme pomohli všetkým uboleným a trpiacim v skrytosti.“

Nie každý má za sebou takúto bolestnú skúsenosť, preto sa vynára otázka, prečo by sa ju mali modliť aj ostatní.  

„Dovoľme Bohu uzdraviť naše srdce. Sme zodpovední za to, čo sa deje v spoločnosti. Potrebujeme rozvíjať kultúru života, úprimnej čistej lásky. Uzdraviť myslenie a správanie ľudí, aby sa človek naučil počúvať vlastné svedomie a podľa neho konal.

Prosiť Boha o pomoc, aby sme mali múdre srdce, ktoré vždy chráni nevinnosť a zraniteľnosť človeka od počatia až po prirodzenú smrť. Často zasväcujme naše životy, rodiny, deti, mládež a priateľov Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. To je spôsob prevencie, aby zavládol pokoj, radosť a láska na zemi, vo vzťahoch i v našom srdci.“

Pavol Hudák dodáva: „Uvoľňujúcou silou Božích milostí je láska. Všetko treba vyprosovať z lásky. Prosiť a milovať. Milovať a prosiť. Boh ako čistá a dokonalá láska má ,slabosť' na modlitby prednášané z lásky k nemu alebo z lásky k nevinnému dieťaťu.“

Boh a odborná pomoc sa nevylučujú

Pri probléme zneužívania detí sa nezriedka vyskytujú aj iné formy syndrómu CAN. Deti sú psychicky, emocionálne alebo fyzicky zanedbávané, prípadne sú tiež týrané.
 

Požiadali sme psychologičku Oľgu Ondrejkovú, aby nám pomohla zorientovať sa v problematike.  

Čo rozumieme pod pojmom zneužívanie detí? 

Keď sa hovorí o zneužívaní detí, väčšinou ide o sexuálne zneužívanie. Môže byť vo forme pasívneho zneužívania – exhibícia, video-, foto- či audiopornografia alebo vo forme aktívneho sexuálneho zneužívania – manipulácia v oblasti erotogénnych zón, petting, incest, znásilnenie.

Existuje však aj zneužívanie vo forme detskej práce, pri žobraní či inej kriminálnej činnosti (krádeže maloletými, predaj návykových látok a podobne).
 

Čím sa prejavuje a aké sú jeho dôsledky?  


Správanie dieťaťa do 5 rokov sa spája s prejavmi neistoty. Najmä v prítomnosti človeka (zneužívateľa) a ľudí, ktorých si spája s jeho podobnosťou. Dieťa sa výbuchmi hnevu, plaču alebo neovládaným správaním javí ako veľmi neposlušné.

Opačným pólom je neprimeraná tichosť, nekomunikatívnosť a absencia potreby nadväzovať kontakt. Pozorovateľ by si mohol u dieťaťa všimnúť veku neprimerané formy hry (napríklad s bábikami), pri kreslení ľudskej postavy detailné zobrazenie pohlavných orgánov človeka. Typický je vývinový regres.

Za skrytým zneužívaním u detí mladšieho školského veku (6 - 12 rokov) môžu byť nešpecifické bolesti brucha, hlavy alebo iných častí tela, problémy s jedením. Objavujú sa ťažkosti so spánkom. Deti trápia nočné mory a nezriedka pretrváva problém s pomočovaním. Niekedy hovoria o tajomstvách, ktoré nesmú prezradiť, alebo sa označujú ako zlé deti.

U detí staršieho školského veku (približne od 13 rokov) sa objavujú depresívne stavy, dochádza k zneužívaniu návykových látok ako stratégie na „zvládanie“ situácie. U dievčat sa môžu objaviť poruchy príjmu potravy.

Typický je disociovaný vzťah k vlastnému telu. O svojom tele hovoria, akoby im nepatrilo. Často sa u nich prehlbujú formy sebapoškodzovania a antispoločenské správanie. 

Kde vidíte príčiny exponovania nežiaduceho správania?  
 

Príčiny alebo rizikové faktory zneužívania detí sa charakteristicky opisujú ako problém rodín so slabým socioekonomickým statusom. Ďalej tam, kde sa vyskytuje závislosť, rodičia majú ťažké psychické ochorenie, alebo u detí v ústavnej starostlivosti, v utečeneckých táboroch a podobne.

Menej sa hovorí, že sa týka aj rodín, v ktorých vládne emocionálny chlad, teda deti sú zanedbávané psychicky. Hoci im po materiálnej stránke nič nechýba, rodičia odmietavým alebo ignorujúcicm správaním nie sú pre deti prístupní.

Môžu sa ľahko stať obeťou iného dospelého, ktorý zdanlivo poskytuje emocionálnu blízkosť a vrúcnosť, ale vo forme a prejavoch zneužívania. 

 

Dieťa, ktoré na sebe pocítilo patologické správanie, si psychickú traumu nesie so sebou celý život. Je to tak? 

 

Sexuálne zneužívané dieťa veľmi dlho nerozumie, nedokáže pomenovať a zmysluplne usporiadať zážitky spojené so zneužívaním. Tragické je, keď nemá príležitosť o tom niekomu porozprávať a desivé tajomstvo si nesie so sebou až do dospelosti.

V ňom dôsledky expandujú neschopnosťou nadväzovať plnohodnotné medziľudské vzťahy. Charakteristická je emocionálna nezrelosť, silné pocity sebanenávisti. Veľa obetí trpí ťažkými depresívnymi alebo úzkostnými symptómami.

Nezriedka sa vyskytujú samovražedné sklony. Sebapoškodzovanie sa môže spájať so zneužívaním návykových látok. Po vyslobodení sa z patologického prostredia (napríklad odchodom z domu za štúdiom alebo prácou) sa navonok bezproblémovo zaradia do spoločnosti.

Vnútri však prežívajú pocity sebanenávisti, sebaobviňovania, depresívne symptómy či úzkostné stavy. Majú ťažkosti pri nadväzovaní partnerských vzťahov a v intímnej oblasti. 

 

Čo najviac jatrí ranu?


Jednoznačne odpovedať je ťažké. Sexuálne zneužívanie je trauma. Vyvoláva takzvanú posttraumatickú stresovú poruchu. Zjednodušene opíšem mechanizmus zvládania. Dospelý si na zachovanie „zdravého rozumu“ (podmienky na relatívne normálne fungovanie v spoločnosti) ako stratégiu zvolí uzavretie traumy zneužívania do nevedomej oblasti.

Lenže tým, že sa traumatizujúce zážitky presunuli z vedomého do nevedomého, nevypočítateľným spôsobom môžu ovládať emocionálne prežívanie. Čokoľvek má s nimi obeť sexuálneho zneužívania spojené, vyvoláva silnú negatívnu emocionálnu reakciu. Môže nadobúdať až formy panických atakov, v ktorých prežívajúcemu človeku doslova ide o život. 

Zranenie v duši zostáva. Dá sa s tým vôbec vyrovnať? 
 

Áno, zranenie v duši zostáva. Žiaľ, nie je možné zmeniť minulosť zneužívaného dieťaťa a z pamäti vymazať hrozné situácie. Dá sa však postupne dopracovať k určitej forme kontroly nad reakciami spôsobenými zneužívaním.

Tiež je možné utvárať svoju budúcnosť bez zhubného vplyvu minulosti. Vyžaduje si to veľa psychického úsilia človeka. Je tu značná nádej, že sa mu to podarí a bude schopný utvárať a žiť budúcnosť podľa svojich predstáv a nádejí.

 

Niektorí ľudia začnú intenzívnejšie prežívať duchovný život. Čomu sa treba vyhnúť a čo ponechať ako liečivé?  

 

Môže sa stať, že ľudia hľadajú útechu vo viere a svoje utrpenie prinášajú ako obetu. Dokážu živo a intenzívne spoluprežívať utrpenie Ukrižovaného. Na emocionálnej úrovni rozumejú týraniu a mučeniu nevinného Krista.

Práve v spolupodieľaní sa na Ježišovom utrpení subjektívne môžu dať zmysel vlastnému utrpeniu, hrozným zážitkom z detstva a bolestivým spomienkam. Niektoré z obetí sexuálneho zneužívania si môžu dokonca zvoliť povolanie alebo zasvätený život, v ktorom vynikajú v obetavej službe druhým.

V tejto stratégii zvládania, vyrovnávania sa s traumou je liečivé práve určenie zmyslu. Dáva im nádej, že netrpeli a netrpia nezmyselne. Nie je to však liečivé, keď ide o sebamučenie. Nezmyselné vystavovanie sa negatívnym emóciám a chybné nazývanie to spoluutrpením.

To už má formu skôr sebatrýznenia ako prejavu sebanenávisti. A to nie je liečivé a ani nijako nepomáha k uzdraveniu zranenia. 

 

Ako môže viera pomôcť zraneným vyrovnať sa s problémom?


Ako som už naznačila pre zneužívaných v ranom veku sú typické pocity sebanenávisti, sebaobviňovania, hnevu a zrady. Z nich vyplýva hlboká nedôvera v pozitívnu personálnu budúcnosť. Osobný vzťah s Bohom môže na spirituálnej úrovni vyliečiť aj hlboké zranenie.

Božia láska k ľudskej bytosti, jeho nekonečné zamilovanie sa do človeka (nech už je jeho minulosť a prítomnosť akákoľvek) môže priam zázračne pomôcť zmieriť sa s minulosťou. Je potrebný trpezlivý prístup. Otvorenie sa nádeji.

Pravidelné spájanie sa s Bohom v modlitbe - osobnom rozhovore, v rozjímaní a meditácii. V denodennom spájaní sa s ním ako s priateľom, rodičom, najbližšou osobou, ktorá vie, človeku rozumie a pozná ho do hĺbky.

Som presvedčená, že najväčšia nádej na úspech sa ukrýva v kombinácii vyhľadania psychologickej alebo psychoterapeutickej pomoci spolu s úprimným vzťahom k osobnému Bohu.