Muž sa otcom stáva, nie rodí

Valné zhromaždenie OSN 20. septembra 1993 vyhlásilo 15. máj za Medzinárodný deň rodiny. Pri príležitosti tohto dňa Organizácia Spojených národov povzbudzuje vlády a krajiny, aby venovali pozornosť téme rodiny a realizovali prorodinné projekty.

Na Slovensku sa po prvý raz zorganizoval Deň rodiny v roku 2009. A odvtedy ani pandémia koronavírusu neprerušila jeho organizáciu.

Otec dnes

Ani pred pandémiou nebolo jednoduché byť otcom rodiny, no súčasná situácia, ktorú prežívame, význam postavy otca ešte viac zvýraznila. COVID-19 totiž fungovanie rodiny zasiahol veľmi silno vo forme rôznych obmedzení, zatvorením škôl a v neposlednom rade mnoho otcov prišlo o prácu, o príjem, ktorým rodinu živili.

Slogan tohtoročného Dňa rodiny Otec nablízku sa tak stáva vynikajúcou príležitosťou poukázať na postavu a úlohu otca v rodine. Síce sa v médiách hovorí o rozličných problémoch, ktoré so sebou priniesli reštrikcie, ale skoro vôbec sa nespomínajú rodičia či konkrétne postava otca, ktorý v takejto situácii stojí pri rodine a trpezlivo sa o ňu stará.

„Čím viac je otec manželke a deťom nablízku, o to lepšia je doma atmosféra. Manželka potrebuje oporu, deti podporu, autoritu. Potreba byť doma ma najviac konfrontuje, ak niečo nefunguje, nedarí sa, ak sa niečo pokazilo a treba opravovať,“ hovorí o vlastnej skúsenosti Pavol Šmilňák (47), otec piatich detí z Bratislavy.

Tieto slová potvrdzuje aj Peter Šinaľ (47), rovnako otec piatich detí z východoslovenského Bardejova. „Moje miesto je stáť pri rodine. Úlohou manželky je pamätať na to, aby deti boli napríklad vždy čisto oblečené, a mojou úlohou ako otca je zabezpečiť ďalšie veci.

Okrem iného som tu fyzicky prítomný, keď niečo či už manželka, alebo deti potrebujú, keď sa deti chcú zahrať. Ja možno nepoznám niektoré potreby detí do posledného detailu ako moja manželka, ale stojím pri rodine, som nablízku.“

Kariéra alebo rodina?

Pápež František v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia uvádza: „Hovorí sa, že naša spoločnosť je ,spoločnosťou bez otcov‘. V západnej kultúre postava otca akoby bola symbolicky neprítomná, skreslená, vyblednutá. Zdalo by sa, že aj samotná mužnosť je spochybnená“ (AL, 176).

Hoci najviac deklarovanou hodnotou je aj pre Slovákov rodina, podstatné rodinné cnosti, ako rešpektujúce vzťahy, zodpovednosť, poctivosť, obetavá starostlivosť o druhých, sa dnes často podceňujú. Do popredia sa dostáva snaha o kariérny postup, lepší výkon, prestížne vzdelanie, veľký dom.

Otázka voľby medzi budovaním kariéry a budovaním rodiny tu bola stále. Dnešné možnosti ju ale dostali na úroveň, keď je rozhodovanie oveľa náročnejšie. Otec, ktorý chce prinášať do rodiny prostriedky na jej zabezpečenie, je v práci často tlačený do výkonov, ktoré môžu poškodiť jeho rodinu i jeho osobné zdravie. Preto nájsť nejakú rovnováhu v tejto otázke nie je jednoduché.

„Po sobáši,“ uvádza Peter Šinaľ, ktorý je vyučený kuchár, „som asi rok pracoval na východnom Slovensku. Ale keďže sme si s manželkou chceli postaviť dom, tak som odišiel pracovať na vysokohorskú chatu do Južného Tirolska. Bol som tam bez manželky a počítali sme, že po dvoch rokoch sa vrátim.

Lenže cieľ postaviť si dom sa vzďaľoval a ja som si po tej dobe povedal, že takto ďalej nemôžeme fungovať. Buď sa vrátim domov, alebo za mnou príde manželka aj s dcérkou, ktorá už mala vtedy dva roky. Nakoniec som tam našiel ubytovanie a manželka prišla za mnou.

Kolegovia v práci sa mi aj trocha posmievali, že keď uvidí toto miesto, tak sa otočí a odíde, ale nie, ostala. Tie dva roky bez nich som znášal veľmi ťažko. A preto som jej veľmi vďačný, že mala odvahu prísť za mnou,“ dodáva Peter Šinaľ, ktorý strávil v Južnom Tirolsku viac ako desať rokov.

Odlišný, ale rovnako náročný je aj pracovný život Pavla Šmilňáka. Síce nemusel kvôli práci a zárobku odcestovať ďaleko od rodiny, no práca v hlavnom meste Slovenska na pozícii manažéra v medzinárodnej konzultačnej spoločnosti dáva niekedy riadne zabrať.

Ako sám uvádza, „kým som mal menej záväzkov, pracoval som – ako sa hovorí – od Svitu do Vrútok“. Dnes sú s manželkou rodičmi piatich detí vo veku od škôlkara po takmer dospelosť a pri takom vekovom rozptyle musíte mať v sebe riadny motor, aby ste to zvládli v tempe Bratislavy.

„Ak chcem byť otcom nablízku, musím si viac strážiť tzv. work-life balance, teda vyváženie práce a rodinného života. V nedávnej minulosti som to riešil napríklad aj znížením pracovného úväzku alebo trojmesačným neplateným voľnom, v ktorom som cez letné prázdniny a v septembri bol doma. Čo najviac času som vtedy venoval rodine.“

Otázka kariéry a rodiny na takejto pracovnej pozícii a pri veľkej rodine je tu ešte naliehavejšia, no Pavol má v tom jasno: „Prácu sa snažím robiť najlepšie, ako viem, ale v rebríčku mojich priorít je budovanie kariéry za rodinou.“ 

Aké ťažkosti prežíva otec dnes?

Do roly otca sa muž nerodí, otcom sa stáva a potrebuje prijať viaceré výzvy, vrátane tej, aby na sebe pracoval, aby v dobrého otca dozrel.

Naša spoločnosť je v kríze otcovstva, kde v mnohých prípadoch muži nedokážu otcovstvo a zodpovednosť prijať, ženu i deti nechávajú samých v reálnom i prenesenom zmysle slova, čo v mnohých prípadoch platí aj v týchto pre rodiny náročných časoch pandémie.

Podľa Pavla Šmilňáka je dnes pre mnohých otcov asi najťažšie ostať aspoň trochu obyčajným. „Rodičia aj deti žijeme v rýchlej dobe, obklopení sociálnymi sieťami, množstvom informácií, ktoré nedokážeme rozumne triediť a používať.

Stávame sa závislými od mobilov, hormóny šťastia nám dopĺňajú nové časti netflix seriálov, nové youtubové videá, lajky na facebooku, tweeteri či instagrame. Namiesto spoločného dialógu četujeme,“ uvádza.

Muži majú bližšie k technike, k počítačovým technológiám, ktoré sú dnes veľkým lákadlom a zároveň aj nebezpečenstvom, keďže je jednoduchšie utiecť do virtuálneho prostredia, ako sa venovať deťom či rozprávať sa s manželkou. Aj preto sa Pavol Šmilňák snaží zaujať pozornosť manželky a detí cez spoločné záujmy.

„S najstarším synom som trávil čas na futbalovom ihrisku a na rybách, ďalší syn je rád v mojej dielni, rád konštruuje rôzne projekty, zaujíma sa o programovanie, so staršou dcérou vyvenčím psa, najmladšieho syna trénujem futbal, najmladšiu dcéru poteší napríklad spoločná jazda na bicykli, manželku spoločný šport, príroda, hory. Niekedy sa mi to darí viac, niekedy menej, vždy je čo zlepšovať.“

Peter Šinaľ z Bardejova si zase všimol to, že trend v dnešnej spoločnosti je nastavený na heslo: každý rieši seba. „Možno je to médiami, reklamou; hovoria nám: zarábaj, užívaj si, staraj sa o seba, športuj, aby si vládal, športuj, aby si bol zdravý. Takto to vnímam a veľa chlapov tomu aj uverí.

Všimol som si to v zahraničí a už je to aj na Slovensku. Mnoh

í muži pozerajú na seba, či dobre vyzerajú, či sú správne a štýlovo oblečení, aké majú auto. Ostatné veci idú pritom nabok. Nie sú takí všetci, ale mnohí.“ Peter Šinaľ si uvedomuje, že žijeme v materiálnom svete, že napríklad deti na dištančné vyučovanie potrebujú počítač, rodina potrebuje slušné bývanie, nedá sa žiť ako „svätý František z Assisi“.

„Keď máš deti, máš veľkú zodpovednosť,“ zdôrazňuje, „potrebuješ nejaké financie, lebo chceš, aby deti chodili slušne oblečené, potrebuješ auto, aby si ich mohol odviezť na výlet. Teda bez materiálnych vecí sa v dnešnom svete nedá veľmi existovať, ale je tu miera. Miera medzi materiálnom a byť otcom nablízku, byť prítomným v rodine.

To je podľa mňa dnes asi to najťažšie a tú mieru nie je ľahké ustrážiť. Darí sa vám vo vašej práci, podnikaní a zachutí vám to tak, že neviete, kedy už máte dosť. Úplne to pohltí váš čas, myseľ, energiu a potom tu nie ste pre svoju manželku, pre svoje deti. Chceš byť zdravý, tak sa dáš na šport, lenže potom ti to zachutí a zase tu nie si pre svojich, len si riešiš svoje veci. Mnohé veci sú dobré, len je potrebné si ustrážiť správnu mieru.“

Výzvy veľkého a malého mesta

Na prežívanie otcovstva má veľký vplyv aj prostredie, v ktorom rodina žije. Iné je to v malom meste a iné vo veľkomeste. Obaja naši respondenti sú ale za miesto, v ktorom práve žijú svoje otcovstvo a kde sa nachádza ich rodina, vďační. Pozerajú sa na to z pozitívnej strany.

„Do istej miery je veľké mesto výhoda,“ uvádza Pavol Šmilňák, „pretože deti aj my dospelí si vieme nájsť priestor na rozvíjanie talentov, toho, čo nás baví. Je tu väčší výber škôl, krúžkov. Ľahšie sa tu nájde zaujímavá a aj dobre ohodnotená práca. Miesto, kde sme sa chceli usadiť, sme cielene hľadali v blízkosti strediska saleziánov.

Vďaka Bohu dnes bývame pri stredisku na Trnávke. Našli sme tu ideálne zázemie pre našu rodinu.“ Ani Peter Šinaľ sa nesťažuje na Bardejov, ktorý má dnes približne 30-tisíc obyvateľov. „Ja tu vidím viac pozitív ako výziev. Napríklad nebojím sa prvostupňové deti nechať prísť samy zo školy domov.

Poznáme sa tu a vo farnostiach fungujú rôzne spoločenstvá. Máme veľmi blízko k našim rodinám, nemusíme hodiny cestovať. Áno, vo väčšom meste je viac možností zamestnať sa, no na druhej strane život v ňom je drahší.“

Deň rodiny 2021

Možno sa zdá, že postava otca je dnes až príliš v úzadí, ale jeho miesto v rodine je nenahraditeľné. A tohtoročný Deň rodiny chce dostať do centra pozornosti nielen rodinu, ale hlavne vyblednutú postavu otca v rodine. Chce povzbudiť mužov k prijatiu a objaveniu otcovstva, verejne poďakovať všetkým mužom, ktorí sa zodpovedne starajú o svoju rodinu, podčiarknuť, že Otec nablízku vyjadruje nielen fyzickú, ale aj duševnú a duchovnú prítomnosť otca v rodine.

Deň rodiny chce poukázať na to, že otec nablízku, ktorý sa stará o svoju rodinu, je väčšia hodnota ako kariérny postup, lepší výkon, rýchle auto alebo veľký dom.