Najdôležitejším liturgickým olejom je krizma

Na Zelený štvrtok sa slávia len dve omše. Predpoludním je to omša svätenia olejov, podvečer sa slávi pamiatka Pánovej Poslednej večere.

Kým večerná je notoricky známa všetkým veriacim, predpoludňajšia skôr úzkemu kruhu niektorých. Biskupi sa pritom už od 3. storočia na Zelený štvrtok stretávajú so svojimi kňazmi a požehnávajú oleje, ktoré sa používajú v liturgii.

„Tento zvyk spomína už sv. Cyprián, ktorý zomrel v roku 258 i sv. Bazil v 4. storočí, ktorý sa odvolával na apoštolov. Z listu pápeža Leva Veľkého byzantskému cisárovi a zo zápisov Toledskej synody z roku 490 vieme, že toto svätenie sa konalo práve na Zelený štvrtok.“ 

Mohlo by sa zdať, že sa táto svätá omša netýka bežnej verejnosti, opak je však pravdou. Žilinský farár vysvetľuje, že „kňazi majú pozvať veriacich na jej slávenie, pretože aj v rámci farského spoločenstva je pekným momentom, keď si ich kňaz - farár, obnovuje svoje sľuby v prítomnosti svojich veriacich. Navyše obnovenie kňazských sľubov završuje modlitba veriacich za kňazov a biskupa.“

Tak, ako Ježiš niesol prívlastok pomazaný, je pomazaný aj kresťan, v tom je hlboká symbolika.

Tri oleje

Latinský názov Missa chrismatis, teda Omša krizmy, vychádza z pomenovania najdôležitejšieho z trojice liturgických olejov. Všetky sú olivové alebo iné rastlinné oleje.

Krizma je však špecifickejšia: „Primiešavajú sa do nej niektoré ďalšie látky, napríklad balzam a vonné živice terpentínových stromov. Olej katechumenov a olej na pomazanie chorých sú čisté rastlinné oleje.“ 

Biskupi a kňazi nimi pomazávajú veriacich pri vysluhovaní sviatostí. „Je to symbol milosti Ducha svätého. Navyše aj prímenie Pána Ježiša, Kristus – z gréckeho Christos, znamená v preklade pomazaný. Aj pri krste pomazanie vyjadruje, že ten, kto je pokrstený, sa pripodobnil Kristovi. Tak, ako Ježiš niesol prívlastok pomazaný, je pomazaný aj kresťan, v tom je hlboká symbolika. Tá je známa už v Starom zákone, kde sa pomazanie olejom konalo pri odovzdávaní moci – pri ustanovení prorokov a korunovácii kráľov. Liturgia rada používa symboly, preto sa pomazanie udeľuje ako symbol, teda viditeľný prejav Božej milosti, ktorú nám Boh dáva.“ 

Krizma

Najdôležitejší olej – krizma sa používa pri vysluhovaní viacerých sviatostí. Pri krste, birmovaní a pri vysviackach. Kňazi sú ňou pomazávaní na rukách, biskup na hlave. Krizmou sa pomazáva dokonca aj oltár a steny kostola - pri slávnostnej posviacke.

„Kostol môže byť požehnaný, čo je spojené s očistením, ktoré je naznačené pokropením požehnanou vodou, a modlitbou. Ale slávnostné a trvalé požehnanie, ktoré už voláme posvätenie, je naznačené aj pomazaním krizmou. Keď vstúpite do kostolov, ktoré boli posvätené, na stenách nájdete tzv. konsekračné kríže – buď sú štyri alebo ich je dvanásť. Práve ony označujú miesta, na ktorých boli steny kostola pomazané olejom.“

Olej katechumenov

Rovnako ako krizma, aj tento olej sa používa predovšetkým pri krstnom obrade, avšak pred samotným úkonom krstu.

Liturgista vysvetľuje, že týmto pomazaním sa završuje modlitba exorcizmu. „Od katechumenov, teda tých, ktorí mali byť pokrstení, sa žiadalo, aby sa zriekli toho, čomu dovtedy verili a vo všeobecnosti aj akéhokoľvek zla, a následne vyznali vieru v Ježiša Krista. V prvotnej Cirkvi boli spočiatku krstení najmä dospelí, ktorí boli pri zrieknutí sa zla pomazávaní týmto olejom. Pomazanie je dodnes spojené s modlitbou exorcizmu, a preto sa objavuje aj v krste detí. Deti pri krstnom obrade pomažeme vlastne dvakrát – olejom katechumenov pred krstom a krizmou po krste.“

Svoje miesto má tento olej aj pri obrade veľkého exorcizmu, keď sa kňaz - exorcista, modlí za oslobodenia od zlého ducha. 

Olej na pomazanie chorých

Kým krizmu a olej katechumenov požehnáva výhradne biskup v katedrálnom chráme počas jediného dňa v roku, olej na pomazanie chorých môže ako jediný z nich požehnať aj kňaz.

„Ak nie je k dispozícii olej, ktorý požehnal biskup, môže ktorýkoľvek kňaz požehnať rastlinný olej a použiť ho pri obrade pomazania chorých. Robí sa tak napríklad vtedy, keď nastane súrna potreba udeliť sviatosť pomazania, napríklad umierajúcim, a nie je k dispozícii olej požehnaný biskupom.“

Štefan Fábry zdôrazňuje, že používanie tohto oleja má jasný biblický základ v Liste sv. Jakuba: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene“ (Jak 5, 14).

Ich domovom je farský kostol

Požehnané oleje prevezmú po Omši svätenia olejov od biskupa zvyčajne dekani, od dekanov sa dostávajú k farárom. Oleje sa potom uchovávajú vo farskom chráme.

Žilinský farár a odborník na liturgiku hovorí o rôznych spôsoboch ich uloženia. „Vo svete je zvykom, že sa oleje uchovávajú na čestnom mieste v katedrále a vo farských kostoloch. U nás sa zvyčajne odkladajú v sakristii, čo je trochu škoda. Pri obnovách kostolov sa im preto snažíme nájsť vhodnejšie miesto. Napríklad v Kysuckom Novom Meste v Kostole Panny Márie sú uchované všetky tri nádoby s olejmi v podstavci krstiteľnice vo výklenku so sklenenými dvierkami. Veriaci tak môžu vnímať prítomnosť týchto olejov, ktoré sú dôležitým symbolom Cirkvi – symbolom kňazskej služby a zároveň Božieho požehnania či Božej milosti,“ dodáva Štefan Fábry.