Najdôležitejšou úlohou kardinálov je voľba pápeža

Základné úlohy kardinálskeho kolégia po formálnej stránke určuje Kódex kánonického práva z roku 1983 vydaný pápežom Jánom Pavlom II.

„Jednou z  úloh je, že pápežovi pomáhajú v otázkach vyššieho významu zhromaždení na riadnom alebo mimoriadnom konzistóriu alebo ako jednotlivci ustanovení pápežom do nejakých úradov v jeho každodennej starostlivosti o celú Cirkev,“ približuje profesor kánonického práva Ján Duda.

Pripomína však, že najdôležitejšou úlohou kardinálov je voľba pápeža. Tú realizujú kardináli voliči, teda kardináli, ktorí ešte nedovŕšili vek 80 rokov. Práve táto výsada je podľa Jána Dudu dôvod, prečo smeruje na kolégium kardinálov a jeho zloženie veľká pozornosť.

„Nezriedka sa špekuluje o tom, ktorý pápež koľko kardinálov menoval, a od toho analytici odvodzujú možnú líniu budúceho pápeža. Ja tvrdím, že môže to tak byť, ale i nemusí,“ poznamenáva profesor kánonického práva.

VÝBER KANDIDÁTOV

Kandidátov do kolégia kardinálov si pápež slobodne vyberá spomedzi biskupov a kňazov. „Kódex kánonického práva určuje predpoklady na výber kardinálov, ako je vynikajúca učenosť, mravná integrita, nábožnosť a rozumnosť. Konečný úsudok o  uvedených kvalitách prináleží samotnému pápežovi,“ hovorí Ján Duda.

Zohrávajú teda pri výbere nových kardinálov istú rolu aj osobné preferencie pápeža? „Asi by som to takto nenazval, lebo pápež pri výbere kardinálov prihliada na dobro celej Cirkvi. Podľa môjho názoru výber kardinálov môže niesť niektoré subjektívne postoje pápeža a jeho víziu Cirkvi. Tomu sa asi nedá vyhnúť,“ konštatuje Ján Duda.

ODMIETNUTIE

Stalo sa, že by niekto neprijal kardinálske menovanie? „Áno, poznáme prípady, keď sa po zverejnení svojho mena menovaný zriekol hodnosti kardinála a pápež jeho žiadosti vyhovel. Myslím, že aj v budúcnosti takéto prípady môžu pribúdať.“

Príklad ponúka aj práve posledné menovanie, keď sa prijatia kardinálskeho titulu zriekol emeritný biskup belgického Gentu Lucas Van Looy, SDB. Po jeho menovaní sa totiž v Belgicku objavili polemiky, že v minulosti nekonal rázne voči prípadom zneužívania zo strany kňazov.

BISKUPSKÉ SVÄTENIE

Vo väčšine prípadov sú za kardinálov menovaní biskupi. Je podmienkou mať biskupské svätenie? „Áno, kardinálska hodnosť je spätá s biskupskou vysviackou a znamená, že ak pápež vymenuje za kardinála kňaza, menovaný kňaz má prijať biskupskú vysviacku,“ hovorí Ján Duda. 

Dodáva však, že kandidát na kardinála môže tiež požiadať pápeža o dovolenie ostať kňazom. Tak urobil svojho času Raniero Cantalamessa, ktorý požiadal pápeža Františka, aby mohol ostať kňazom a nebol vysvätený za biskupa.

Podobnú prosbu mal na pápeža Jána Pavla II. pri svojom kardinálskom menovaní aj český kňaz Tomáš Špidlík.

VZŤAH S PÁPEŽOM

Má nejaké špecifiká vzťah kardinálov a pápeža? Napríklad majú uňho väčšie slovo ako iní cirkevní hodnostári?

„Nie je mi známe, aby cirkevná legislatíva stanovovala, že kardináli majú u pápeža vyšší vplyv alebo väčšie slovo. Na druhej strane, ak pápež osobne vyberá biskupa alebo kňaza za kardinála a osobne mu udeľuje kardinálske atribúty na konzistóriu, spoznáva ho osobne a jeho životný príbeh ho z nejakých dôvodov oslovuje,“ hovorí Ján Duda.

Aj keď ide o vysokú cirkevnú pozíciu, kardinál by podľa profesora kánonického práva nemal konať svojvoľne.

„Som presvedčený, že kardinál by mal o svojich závažných a dôležitých krokoch a počinoch, skôr než ich urobí, informovať pápeža osobne alebo diplomatickou cestou, keďže už z  titulu svojej pozície je sťaby pápežovým dôverníkom. Z dôvodu dobrých vzťahov a informovanosti by to mal robiť azda aj každý diecézny biskup.“

V KÚRII A V DIECÉZE

Z  hľadiska pôsobenia môžeme hovoriť o dvoch základných skupinách kardinálov. Jedni pôsobia vo Vatikáne v rímskej kúrii, druhí ostávajú v  diecézach. Existujú medzi nimi nejaké rozdiely z hľadiska práva?

„O tomto cirkevná legislatíva nehovorí. Ale z povahy veci vyplýva, že kuriálny kardinál je vikárom pápeža v rámci svojho úradu, ktorý vykonáva z poverenia a v mene pápeža. Preto by sa mal kuriálny kardinál snažiť pracovať a viesť svoj úrad v línii, ktorú pápež zastáva. Tým nechcem povedať, že ostatní kardináli, ktorí pôsobia v diecézach, by sa nemali držať pápežovej línie. Predsa sú však v rámci svojej pôsobnosti vlastnými pastiermi im zverených veriacich.“

Majú kardináli, ktorí pôsobia v diecézach, väčšie kompetencie ako diecézni biskupi? Napríklad v rámci biskupského zboru krajiny, kde pôsobia. „Nie, nemajú. Majú skôr nejaké výsady, ako napríklad výsadu prednosti, vyššiu prestíž v biskupskom zbore, ale nie vyššiu alebo výnimočnú jurisdikciu.“

KONZISTÓRIUM

Pápež František nových kardinálov oficiálne uviedol do funkcie na konzistóriu. Tieto zhromaždenia, na ktorých sa stretáva Svätý Otec s kardinálmi, môžu mať dvojaký charakter.

„Platné kánonické právo rozlišuje riadne konzistórium, ktoré je verejné, kde pápež kreuje nových kardinálov – odovzdáva im birety a prstene. Druhou formou je mimoriadne konzistórium, ktoré nie je verejné a na ktorom sa pápež radí s kardinálmi o nejakej veci vyššieho významu,“ vysvetľuje Ján Duda.

Posledné mimoriadne konzistórium sa okrem kreovania nových kardinálov venovalo aj diskusii o novej apoštolskej konštitúcii o rímskej kúrii Praedicate evangelium.

Uvidíme, aké budú výstupy a závery mimoriadneho konzistória kardinálov o tejto reforme, ktorá vyšla z dielne pápeža Františka a nadobudla účinnosť iba v júni 2022.

ZBAVENIE TITULU

V posledných rokoch sa pri niektorých kardináloch objavili škandály. Má v takýchto prípadoch Svätý Otec možnosť obmedziť nejako právomoci obvineného kardinála?

„Áno, pápež môže zbaviť kardinála jeho hodnosti. To sa stalo v prípade amerického kardinála Theodora McCarricka obvineného zo sexuálneho zneužívania. Kardinálskej hodnosti bol z obdobného dôvodu pozbavený aj poľský kardinál Henryk Gulbinowicz,“ približuje Ján Duda.

Pripomína aj prípad kardinála Angela Becciua, ktorý je vo Vatikáne súdený pre údajnú spreneveru majetku. V roku 2020 ho pápež František pozbavil práv spojených s kardinálskym úradom, kardinálsky titul si však Angelo Becciu nechal.

Zaujímavosťou je, že hoci súdny proces stále trvá, Svätý Otec súdeného kardinála pozval na posledné konzistórium, čo by sa mohlo chápať ako gesto, že mu pápež kardinálsku hodnosť nateraz vrátil.

Nijaké závery sa však podľa Jána Dudu z toho zatiaľ robiť nedajú: „Status kardinála Becciua, aj keď ho pápež pozval na konzistórium, sa ukáže až v budúcnosti po vydaní súdneho rozhodnutia.“

INÉ POZÍCIE

V rámci cirkevnej hierarchie existujú okrem kardinálskej funkcie aj ďalšie vyššie pozície, aj keď niektoré majú skôr čestný význam. Jednou z nich je napríklad prímas.

„Ide o tradičný titul. Prímas znamená prvý (medzi biskupmi). Dnes je už bez jurisdikcie nad ostatnými biskupmi. Podľa Kódexu kánonického práva z roku 1917 má len čestné prvenstvo pred ostatnými biskupmi a tak to ostalo aj v aktuálne platnom kánonickom práve,“ vysvetľuje Ján Duda.

V okolitých krajinách má titul prímas pražský arcibiskup metropolita (český prímas), arcibiskup metropolita Hnezdna (poľský prímas) a ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup metropolita (maďarský prímas, pričom v minulosti bol prímasom Uhorska, do ktorého do roku 1918 patrilo aj Slovensko).

„Prímas Uhorska mal právomoci stanovené nielen Apoštolskou stolicou, ale aj Uhorským kráľovstvom,“ pripomína profesor kánonického práva. Špeciálnou funkciou v cirkevnom usporiadaní je apoštolský nuncius.

Slovensko nedávno privítalo nového zástupcu Apoštolskej stolice. V akom hierarchickom postavení je voči miestnym biskupom?

„Nie je ich bezprostredným nadriadeným. Skôr je sprostredkovateľom medzi Apoštolskou stolicou a miestnym episkopátom a naopak. Ako reprezentant Svätého Otca v danej krajine požíva výsadu prednosti pred ostatnými biskupmi, nie však pred kardinálmi,“ približuje Ján Duda.

BEZ KARDINÁLA

Slovensko po úmrtí Jozefa Tomka v súčasnosti nemá žiadneho kardinála. Česká republika má Dominika Duku, Maďarsko Pétra Erdőho, Rakúsko Christopha Schönborna, Poľsko má štyroch kardinálov.

To, či nám v blízkej dobe pribudne duchovný, ktorý bude mať právo nosiť červený biret, bude záležať na Svätom Otcovi. O tom, či má k tomu niekto bližšie, môžeme iba špekulovať. Ukázalo sa totiž, že pápež František podobne ako pri iných rozhodnutiach aj pri menovaní kardinálov robí prekvapujúce kroky.

„Často siaha po kardináloch mimo Európy a po pre nás neznámych krajinách a menách. V súčasnosti má Európa 54 kardinálov voličov, Severná a Južná Amerika 38 kardinálov voličov, Ázia 20, Afrika 17 a Oceánia 3 kardinálov voličov. Spolu je to 132 voličov,“ vymenúva Ján Duda.

Možno však pri budúcom konzistóriu pápež František opäť prekvapí a vytiahne z ohňa aj nejaké slovenské kardinálske želiezko.