Najstaršia bratislavská ulica vstáva z popola (2)

Väčšinu budov na starodávnej Kapitulskej ulici v Bratislave vlastní Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza. Slúžia predovšetkým na cirkevné účely. V budovách pôsobia rôzne organizácie - od bohosloveckej fakulty cez charitu až po katolícke masmédiá. 

Budovy prenajímajú

Bratislavský diecézny ekonóm Vendelín Pleva s jemným náznakom úsmevu objasňuje, že prevažnú časť objektov prenajímajú v podstate sami sebe. Už vážnejšie pokračuje: „Respektíve cirkevným inštitúciám, ktoré zriadili iné cirkevné subjekty.“ Ide napríklad o Konferenciu biskupov Slovenska, Slovenskú katolícku charitu či Rádio Lumen alebo Televíziu Lux. 

Aby však vyžili, potrebujú aj komerčných nájomcov. „V Korperovej vile sídli advokátska kancelária, a tento nájom nám pomáha trochu pokryť náklady spojené s chodom iných budov. V nájomnej zmluve je vždy určené, že do určitej výšky si robia opravy sami, ale čo prekročí tú výšku, financuje arcidiecéza. Napríklad výmenu krytiny, okien alebo novú fasádu či haváriu vykurovania. Prevádzkovú údržbu ako napríklad výmenu vnútorného zariadenia si hradia oni.“

Upozorňuje však na skutočnosť, že do obnovy vily investovala ešte bývalá Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, čo už bolo pred vyše desiatimi rokmi. „Príde však čas, keď bude treba urobiť aj na tejto budove generálnu opravu, takže už teraz si odkladáme peniaze z nájmu, aby sme ju v budúcnosti mohli opraviť,“ vysvetľuje ekonóm. 

Dom po muzikológovi a hudobníkovi Jánovi Albrechtovi, ktorý sa pomaly dostáva do reprezentatívnej podoby, má tiež svojho necirkevného podnájomníka. Albrechtovo fórum sa snaží toto niekdajšie umelecké centrum Bratislavy obnoviť. „Toto občianske združenie hľadá prostriedky na obnovu. Nás to teda nestojí nič, ale na oplátku oni nám platia iba symbolické nájomné.“ 

Z troch budov zisk nemajú

Výnos z nekomerčného prenájmu ledva pokrýva základný chod budov, na generálne opravy však nestačí. Tie platí Bratislavská arcidiecéza. Podľa jej ekonóma to funguje tak, že ak sa pokazí niečo, čo nájomníkom bráni vykonávať svoju činnosť, zafinancuje to arcidiecéza. 

Úrad sa kompletne stará iba o niekoľko budov - prízemnú stavbu vedľa monumentálneho Prepoštského paláca, v ktorej sa nachádzajú byty predstavených seminára, zelenú budovu na Kapitulskej 22 a objekt Diecézneho katechetického úradu, ktorý má síce adresu na vedľajšej Prepoštskej 12, väčšiu časť budovy však nájdete práve na Kapitulskej ulici. Náklady na chod budov sú podľa slov Vendelína Plevu zvládnuteľné: „Opravy sa snažíme robiť tak, aby nás už prevádzka týchto budov nestála veľké peniaze. Ide o stovky eur mesačne.“

Hoci sú už takmer všetky cirkevné budovy v uspokojivom stave, z estetického hľadiska má bratislavský arcibiskupský úrad najväčšie starosti s Kapitulskou 17, kde bývajú predstavení seminára. „Fasáda je zavlhnutá, treba budovu odvlhčiť. Ak by sme tú opravili, opticky by to značne dojem vylepšilo,“ uvažuje ekonóm. 

Peniaze majú z nájmov pôdy i nehnuteľností

Udržiavať početné historické pamiatky je finančne náročné. Zvládnuť ich údržbu pomáhajú výnosy z prenájmov iných budov či ornej pôdy. „Ak sme nútení predať nejakú nehnuteľnosť, snažíme sa investovať do niečoho iného,“ vysvetľuje a poodhaľuje ich ekonomické know-how: „Napríklad nedávno sa začal stavať obchvat Bratislavy a stavba ide cez pozemky, ktoré vlastnila Bratislavská arcidiecéza. Národná diaľničná spoločnosť nás vyzvala na ich odpredaj. Aby sme predišli vyvlastneniu, prijali sme túto ponuku. Získali sme tým peniaze, ktoré sme zase investovali do kúpy iných pozemkov.“ 

Tie prenajímajú farmárom. „Z výnosu potom môžeme prevádzkovať opravy budov, diecéznu charitu či cirkevné školy, ktoré zriadila Bratislavská arcidiecéza. Všetok príjem, ktorý ide na chod aktivít arcidiecézy, je z výnosu prenájmu nehnuteľností,“ dopĺňa Vendelín Pleva.