Návšteva pápeža Františka bola darom pre všetkých

Hlava Katolíckej cirkvi nielen zastupuje jej veriacich navonok, ale predovšetkým je sprostredkovateľom Ježišovho posolstva. Je poslom Božieho milosrdenstva.

Skúsme sa spýtať, čo by sme urobili, ako by sme sa zariadili, keby nám zrazu niekto povedal, že máme príležitosť privítať u nás nášho Pána. Boli by sme ochotní obetovať svoje pohodlie, čas, niekedy i zaužívané koncepcie myslenia, aby sme na stretnutie prišli? 

 

Potvrdilo sa 


Počas návštevy sa ukázalo, že na Slovensku sú stále ľudia, ktorí vedia oceniť prítomnosť duchovnej autority, najmä keď ich vie nadchnúť ľudskými postojmi. Na druhej strane mnohí frflali a nevedeli „prežiť“ krátke obmedzenia, ktoré si návšteva takej významnej autority vyžadovala. 

Zjavne sa od poslednej návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. v spoločnosti zmenila „spirituálna atmosféra“. Žiaľ, nie je to len subjektívny pocit. Pohľad na čím ďalej redšie zaplnené chrámy pri svätých omšiach sa stáva čoraz viac pravidlom.

Odpoveď, prečo je taký status quo, má viacero viet, no jedna z nich je, že sme prestali považovať Ježiša za vzácnu návštevu. A práve Svätý Otec neprišiel z rozmaru, ale aby šíril milosrdenstvo, pretože nášho Pána navonok vo svete reprezentuje. 

 

Šaštínske ozveny


Aby sme však celkom neklesali na duchu, vráťme sa ešte do Šaštína a pripomeňme si vyjadrenia prítomných veriacich čakajúcich na stretnutie s pápežom Františkom pri slávnostnej bohoslužbe. Manželia Anna a Jozef z Malaciek prišli do areálu pripraveného na slávenie svätej omše s radostnými pocitmi.

Anna vysvetľuje: „Očakávania, čo nám Svätý Otec povie, sú veľké. Dúfajme, že nám pomôžu napraviť sa, ale hlavne každý by mal začať sám od seba, to by spoločnosti veľmi pomohlo. Rada by som mu poďakovala, že prišiel a pamätá na nás. A poprosila, aby on sám predniesol za nás prosby Matke Božej.“ 

Sestra Gabriela z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa prišla do Šaštína nadránom, už o tretej hodine. Rehoľníčka vysvetľuje: „Pýtali sa nás, či to zvládneme. Nás povzbudila odvaha Svätého Otca, že aj napriek zdravotným problémom prišiel, tak prečo by sme to nezvládli my?“

A dodáva: „Svätý Otec chce, aby sme boli pre Krista zapálení, tak ako je on.“ 
 

S Bohom nič nie je stratené


Svätý Maximilián Kolbe (1894 – 1941) nám zanechal odporúčanie, ako hovoriť s Ježišom počas návštevy: „Povedzme mu, že ho milujeme. Môžeme sa ho pýtať, čo od nás očakáva, aké sú jeho želania.

Potom je tiež možné prosiť Ježiša o niečo pre seba alebo pre iných. S Ježišom sa môžeme rozprávať ako brat s bratom, ako priateľ s priateľom, a ešte lepšie, pretože sa stáva, že ľudia nám nerozumejú, zatiaľ čo Ježiš rozumie každému z nás.“

Pútnici v Šaštíne to podľa týchto slov urobili. Niekedy sa im od dojatia slová zadierali v hrdle. Z ich neverbálnej komunikácie, keď zdvíhali zrak, vystierali ruky či mávali, bol očividný záujem o vzácneho návštevníka Slovenska a radosť z jeho prítomnosti.

Neverbálna komunikácia je často pravdivejšia ako slová. Nuž aj preto si myslíme, že ešte nič nie je stratené. Podľa pápeža Františka totiž: „S Bohom nič nie je stratené.“ Vľúdnosť, láskavosť a „človečenský“ potenciál súčasného pápeža jednoducho odzbrojovali.