Neodsudzujme človeka, ale hriech

„Katechizmus Katolíckej cirkvi nás učí, že máme rozlišovať medzi homosexuálnym cítením a homosexuálnymi vzťahmi,“ hovorí Igor Barták a pokračuje vysvetlením: „Homosexuálne vzťahy sú sebadeštruktívne a škodia samotným homosexuálom. Svedčia o  tom nielen vedecké štúdie, ale najmä lekárske a policajné štatistiky na celom svete.“

Dobrým príkladom prístupu k homosexuálne cítiacim je podľa neho spôsob farára Mariána Kuffu. Neodsudzuje ich, ale Kristovu lásku im preukazuje starostlivosťou na svojej fare. „Avšak s hriechom nerobí žiadne kompromisy, nebojí sa ho odsúdiť, pretože ničí človeka a môže ho pripraviť o večný život.“

CÍTIŤ A KONAŤ JE ROZDIEL

Aký je rozdiel medzi homosexuálnym cítením a homosexuálnym správaním? „Homosexuálne cítenie samo osebe nie je hriech. No homosexuálne správanie, respektíve spolužitie, je proti šiestemu Božiemu prikázaniu. Prehlbuje tiež zdravotné a psychické problémy týchto ľudí.“

Igor Barták zároveň poukazuje na to, že ani v takých krajinách ako Holandsko alebo Nový Zéland nie je situácia homosexuálov v spolužití lepšia.

Ich psychické problémy teda primárne nepramenia v neprijatí, ako sa to spoločnosti zvykne falošne nahovárať. Podľa Igora Bartáka preto politik, ktorý je za zákony ako registrované partnerstvá, „robí zo seba najväčšieho nepriateľa týchto ľudí“.

PREUKÁZAŤ PRIATEĽSTVO

Známa americká novinárka a sociálna aktivistka Dorothy Dayová, ktorá prežila búrlivú mladosť, reagovala na tému homosexuality myšlienkou, že sa nemáme pýtať, ako sa s týmto problémom vyrovnať, ale skôr – ako reagovať na blížneho.

Dorothy žila pod vplyvom ľavicových teórií a feminizmu promiskuitným životom a absolvovala i potrat. „Neskôr však prišla do kontaktu s katolíckou rehoľnou sestrou, ktorá sa starala o chudobných,“ rozpráva príbeh novinárky Igor Barták.

„Bola natoľko očarená láskavosťou, jednoduchosťou a obetavosťou tejto sestry, že z ľavičiarky sa postupne stala praktizujúca katolíčka. A to aj napriek útokom a zosmiešňovaniu zo strany jej anarchistických a ateistických známych.“

Rehoľná sestra nezareagovala na Dorothy s odporom a odmietnutím, ale s láskou a priateľstvom. „Podobne by sme aj my mali človeku s homosexuálnou orientáciou preukázať priateľstvo. To, samozrejme, neznamená podporu v hriechu,“ zdôrazňuje Igor Barták.

A vždy by sme mali reagovať na osoby, nikdy nie iba na problém. „V dôsledku toho sa prístup, ktorý zaujmeme k veľkým otázkam, dokonca aj k sexuálnym otázkam, môže meniť od osoby k osobe. Sami seba máme vidieť v pozícii ľudí, s ktorými máme do činenia.“

NÁRUČ SPOLOČENSTVA

Každé priateľstvo, aj s homosexuálne cítiacim človekom, znamená nájsť si pre neho čas. „Môže ísť o  spoločne strávené chvíle pri športe, spoločenskej hre, rozhovore alebo modlitbe. Je dobré, keď máme otvorenú náruč pre týchto ľudí aj v našich cirkevných spoločenstvách. Pretože rovnako ako my potrebujú milovať a byť milovaní, aby mohli žiť naplnený, zmysluplný život.“

Potrebujú tiež rásť vo viere a môžu byť obohatením cirkevného spoločenstva, ak sa snažia žiť svoj život v súlade s Desatorom. Veď jedno spoločenstvo nemáme vytvárať až v nebi, ale už tu na zemi.

„Aj v modlitbe Otče náš sa modlíme: Príď kráľovstvo tvoje. Boli by to prázdne slová, ak by sme sa nepokúšali vytvárať takýto priestor aj v  našom praktickom živote,“ uzatvára Igor Barták.