Neodvracaj tvár od chudobného

Katarína Hulmanová je tajomníčka sociálnej subkomisie KBS a venuje sa témam chudoby a pomoci chudobným a núdznym. Hovorí o subjektívnom chápaní chudoby, „či sa človek sám zaraďuje medzi chudobných“, a objektívnom chápaní, keď má nízky príjem a malý alebo žiadny majetok.

Relatívna chudoba znamená, o koľko sme chudobnejší od našich susedov a či si môžeme dovoliť to, čo oni. Absolútna chudoba sa týka tých, ktorí nedokážu pokryť svoje základné potreby, ako je strava, ubytovanie či oblečenie, čo býva spojené so sociálnym vylúčením.

Chudobným môže pomáhať aj slúžiace farské alebo iné spoločenstvo. V základe má chudobu i krajnú núdzu riešiť štát a jednotlivé samosprávy. Zdá sa však, že na Slovensku sa problém rieši najmä dávkami a príspevkami – namiesto udice sa rozdávajú ryby. 

„Veľmi málo sa hovorí o dôstojnom bývaní prístupnom pre všetkých a o práci, ktorá prináša človeku dôstojný život,“ upozorňuje Katarína Hulmanová. Dostupné bývanie a práca sú však dva základné predpoklady nato, aby sa ľudia v krajnej núdzi dokázali opäť zaradiť do spoločnosti.

Cirkev v tomto smere nemôže suplovať úlohu štátu, ale svojou pomocou môže zmierňovať núdzu ľudí v  takejto situácii. „Pohľad Cirkvi sa upriamuje na dôstojnosť ľudskej osoby ako nositeľky Božieho obrazu. Chudoba je potom všetko, čo túto dôstojnosť uráža – neľudské životné či pracovné podmienky.“

Za príčinu chudoby Cirkev považuje hriech. Vníma ju teda nielen ako hmotný nedostatok tých, ktorí nemajú životné minimum, ale aj ako mravný nedostatok sebectva ostatných. „Najmä odsudzuje popieranie a potláčanie života a poukazuje na silu a sociálnu vnímavosť vychádzajúcu z jeho prijímania.“

PREDSUDKY VOČI CHUDOBNÝM

Pri úsilí o dobro chudobných má byť na prvom mieste docenenie ich vlastnej hodnoty. Nemáme sa teda na nich dívať s predsudkami, napríklad že si za svoju situáciu môžu jedine sami, ale ako upozorňuje pápež František v posolstve k Svetovému dňu chudobných, máme vidieť ich tváre, príbehy, srdcia aj duše a nadviazať s nimi vzťah.

„To si vyžaduje našu ochotu učiť sa od nich. Učiť sa pokore, dobrote, obete, solidarite. My kresťania máme o motív navyše, aby sme chudobných milovali a slúžili im – zračí sa v nich tvár Krista, ktorý sa stal chudobným, aby sme sa jeho chudobou obohatili.“

POMOC JE SLUŽBA LÁSKY

V službe núdznym nám môžu byť príkladom blízki ľudia z našej farnosti, charitatívni pracovníci alebo i rodiny a ľudia z hnutí a združení, ktorí sa stali osobnými priateľmi chudobných a  odkázaných na pomoc.

„Pomáhať je súčasť našej osobnej viery. Služba lásky je úloha, ktorá patrí k najhlbšej podstate Cirkvi spolu s ohlasovaním Božieho slova a vysluhovaním sviatostí.“ Cirkev ju uskutočňuje tak v individuálnej snahe jednotlivcov, ako aj v aktivitách cirkevných inštitúcií.

„Pokiaľ je chudoba prekážkou pre môjho blížneho, aby mohol dospieť do plného ľudského rozvoja, som povinná pomáhať, ako najlepšie viem.“ Katarína Hulmanová hovorí, že pri mnohých chudobných sa cíti zahanbená.

„Sú mi vzorom v tom, ako urputne bojujú s nepriaznivými podmienkami, akí sú vynaliezaví pri prekonávaní prekážok, ako bojujú za svoje deti.“

Ľudia bez domova na Slovensku dostávajú pomoc najmä v cirkevných alebo Cirkvi blízkych zariadeniach. Ilustračná snímka: pixabay.com

AKO TREBA POMÁHAŤ

Pohľad sveta a  pohľad viery na chudobu sa značne líši. Mnohí svätí si ju zvolili za životnú cestu a nezdráhali sa pomáhať ešte chudobnejším. Ale máme aj mnohých bohatých svätých, známych svojou službou chudobným. Pomoc je potrebná neustále, preto aj my môžeme kedykoľvek nasledovať ich príklad. Mala by však byť cielená a premyslená.

„V decembri sa obyčajne roztrhne vrece s darčekovaním, cukríkmi pre chudobné deti, hračkami a rôznymi hlúposťami, ktoré nikoho nikam neposunú. Niekto si možno ospravedlní svoj pocit viny, že ja sa mám dobre a iní nie. Mnohí chcú pomôcť. Je to aspoň niečo, ale skúsme stáť pri odkázaných na pomoc po celý rok. Potom hlbšie pochopíme ich skutočné potreby.“

Čo keby mohli chudobné deti dostať zubné ošetrenie, električenku, mamy celoročnú električenku, aby nemuseli s obavami z revízorov cestovať do práce – snaží sa Katarína Hulmanová nasmerovať našu pomoc.

„Čo keby som skúsila niekomu pomôcť zohnať prácu a sprevádzala ho svojou podporou v prvých mesiacoch? Napríklad povarovaním detí, pomocou s úlohami? Čo keby som niekomu pomohla zohnať dôstojné bývanie alebo zaplatila opatrovateľský kurz?“

Ako pomôcť sa vždy môžeme opýtať aj priamo v charite alebo v ktoromkoľvek cirkevnom združení pomoci a ony už pre nás nájdu konkrétne riešenie. Alebo nájdime odvahu pozvať opusteného človeka či rodinu v núdzi k spoločnému vianočnému stolu, kde sa o nich dozvieme viac a zbavíme sa tým aj možných predsudkov.

OTVORENÉ DVERE CIRKVI

„Cirkev stojí nablízku ľuďom odkázaným na pomoc v rozmanitých oblastiach a životných situáciách. Má mnohoročné skúsenosti napríklad v pomoci ľuďom bez domova a má otvorené dvere pre každého,“ hovorí charitatívna dobrovoľníčka.

„Nespočetné zariadenia, práca rehoľných spoločenstiev aj hnutí a  združení zabezpečuje pomoc a  lásku pre starých, chorých, umierajúcich, deti, postihnutých, marginalizovaných.“

Často sa vyhlasujú dobročinné zbierky, do ktorých sa môžeme zapojiť všetci. Podporíme tým efektívnu a dlhodobú činnosť pomáhajúcich. Máme aj príležitosť angažovať sa vo farských charitách.

Je dobré nechať si poradiť od skúsených „pomáhačov“. Katarína Hulmanová na záver radí: „Treba sa obuť do topánok chudobných. To, čo nám sa zdá zjavné, môže byť pre nich ťažké či neprijateľné.“