Nie je kardinál ako kardinál

Hoci sa narodil do bohatej a nábožnej rodiny, isté obdobie v mladosti sa rozhodne ako svätec nesprával. Neskôr však svoj život zasvätil Bohu a mnohé roky života prežil v prísnom spôsobe života a chudobe – v kláštoroch či na púšti. Biblista Jozef Jančovič hovorí, že „Pán Boh si Hieronyma na túto úlohu prozreteľne pripravil.“

Z rodnej Dalmácie ho totiž jeho bohatý otec poslal do Ríma na štúdiá. „Jeho filologický talent sa vyvinul v doslovnom zmysle výrazu filológia: „láska k slovu“. Získal kvalitnú gramatickú formáciu u Donáta, najväčšej kapacity v Ríme. Neskôr v roku 366 bol pokrstený. Zrodil sa v ňom hlboký záujem o náboženstvo a Božie slovo.

Pápež ho neskôr po jeho pobytoch v Trevíry, Aquiley, Konštantínopole a pustovníckej skúsenosti v okolí Antiochie pozval ako znalcu Východu začať v roku 383 latinský preklad Písma“, pokračuje biblista.   

Preklad vznikal vyše 20 rokov

Po smrti pápeža Damaza odišiel z Ríma do Svätej zeme. Zostal v Betleheme, kde žil až do svojej smrti. Práve tam v roku 405 preklad dokončil. Slovníkov v jeho čase, samozrejme, nebolo. Jozef Jančovič preto vyzdvihuje jeho znalosť jazykov – od klasických gréčtiny a latinčiny, až po hebrejčinu a aramejčinu. Starozákonné knihy totiž neprekladal z gréčtiny, ale z pôvodných hebrejských textov a snažil sa o doslovný preklad.

„Hieronym diskutoval a zavše sa i prel s inými. Po chuti mu nešli ľudia z alegorickej alexandrijskej školy. Tí prehnane uprednostňovali obrazný výklad textov. Pri preklade textov a najmä ich výkladoch uprednostňoval literárny zmysel Písma, čo bolo v zhode s antiochijskou školou; v meste totiž istý čas pobýval.“

Dnes na prekladoch robí tím 

„V minulosti preklady vznikali odlišne z hľadiska personálneho ale aj textového. Týka sa to nielen prameňov východiskového textu, ale aj spôsobu práce na prekladoch do cieľových jazykov.

Po rokoch plodného biblického výskumu a činorodého rozvoja vednej disciplíny textovej kritiky, máme dnes k dispozícii najnovšie kritické vydania biblických textov písaných v hebrejčine, aramejčine a gréčtine, z ktorých sa robia preklady,“ hovorí o dnešných pomeroch biblista Jozef Jančovič. Dnes na prekladoch okrem biblistov pracujú aj jazykovedci, niekedy aj básnici či prírodovedci. 

„Zároveň má každý preklad cieľovú skupinu. Liturgický preklad sa líši od doslovného prekladu vo vedeckých komentároch. Ekumenický preklad zhodnocuje prekladateľské tradície kresťanských spoločenstiev. Každý preklad, aj voľnejší v podobe parafráz by však mal sledovať pôvodný zmysel textu a aktuálny stav jazyka,“ dodáva kňaz Jozef Jančovič. 

Na obrazoch ako kardinál s levom  

Zaujímavosťou je aj vyobrazovanie sv. Hieronyma. „Na barokových obrazoch býva iluzívne zobrazený osamote pri preklade v kardinálskom odeve, pričom mu lev oddane sedí pri nohách.

Hoci o kardináloch sa v jeho čase nechyrovalo, kardinálsky klobúk a odev vyjadruje jeho blízkosť a oddanú službu pápežovi Damazovi; samota a púšť zasa odkazuje na askézu a pobyt v obľúbenej samote.

A lev? To bol vďačný tvor, ktorému vraj svätec pomohol, keď mu vytiahol tŕň z laby, a preto zostal s ním. Tento legendárny motív sa však Hieronymovi pripisuje vďaka zhode jeho mena v latinčine Gerosimus s menom svätca Gerasimus spájaného s pomocou levovi.

Lásku k Božím stvoreniam však nemožno odoprieť ani u Hieronyma, hoci v jeho diskusiách s ľuďmi to veľmi iskrilo“ vysvetľuje biblista.