Niet pokoja bez spravodlivosti

Vojna na Ukrajine nás naďalej zasahuje a ovplyvňuje naše názory i správanie. Niektorí vytrvalo pomáhajú, iní sa boja dopadov na ekonomiku, ďalší majú svoju „jedinú pravdu“.

„Veľa ľudí rieši pri tejto téme geopolitické otázky: kto všetko za konflikt môže, v akej miere a podobne. Niežeby sme si tieto otázky nekládli, ale pre nás sú druhoradé. Prvoradé je učiť sa hľadieť na trpiacich ľudí očami evanjelia a poskytnúť im praktickú pomoc,“ hovorí kňaz Peter Brenkus zo združenia Pokoj a dobro.

Aj oni boli jedni z prvých, čo sa zapojili do pomoci. „Ako organizácia sme už od svojho vzniku zameraní na dlhodobú pomoc. Charita sa nedá robiť pre dobrý pocit, ale preto, že je to správne. K tomu však treba ľudí formovať a zároveň dbať o ich duševné i fyzické zdravie – riziko vyhorenia je v tejto oblasti veľmi vysoké.“

ĽUDSKÁ DÔSTOJNOSŤ

Vojnové konflikty trápia krajiny po celom svete. Združenie Pokoj a dobro pomáhalo aj prenasledovaným irackým kresťanom. Kňaz Brenkus hovorí, že na rozdiel od pomoci ukrajinským odídencom sa to u nás s pochopením nestretlo.

„Pri príchode irackých kresťanov na Slovensko pred ôsmimi rokmi sme sa stretávali s radikálnym odporom značnej časti verejnosti a vo veľkej miere sme na to všetko boli sami. Okrem toho sme vtedy len zbierali skúsenosti, chýbala legislatíva a veľa iných podporných nástrojov, ktoré sú teraz k dispozícii.“

 Ukrajincom sa snažia zabezpečiť najmä ubytovanie, školu, podpornú sieť priateľov, ale aj duchovnú starostlivosť. Po zlepšení situácie sa už niektorí mohli vrátiť domov, no pomoc združenia stále potrebuje približne štyristo utečencov.

„Počul som vyjadrenie istého kňaza, že ak niekto uteká pred vojnou, musí byť podľa vzoru Svätej rodiny vďačný aj za maštaľ. Nemôžem sa s takým názorom stotožniť. Odporuje samotnému evanjeliu. Vždy treba dbať na ľudskú dôstojnosť. Pomôcť cudzincovi znamená podľa Ježišových slov a celej biblickej tradície prijať ho do svojho spoločenstva,“ zdôrazňuje Peter Brenkus.

Solidárnosť je jedna z ciest, ako sa prikloniť k pokoju. Pre mier je najdôležitejšie nastolenie spravodlivosti.

DIELO SPRAVODLIVOSTI

„Keď hovoríme o tom, aby zavládol pokoj na Ukrajine, a to sa týka všetkých konfliktov, ktoré vo svete sú, platí, že jednoducho niet pokoja bez spravodlivosti. Pokoj a mier je dielo spravodlivosti,“ hovorí morálny teológ Ivan Šulík.

V prípade Ukrajiny je to boj o územie, ktoré nemôžeme niekomu zobrať len preto, že sa nám to páči. Treba sa usilovať o vzájomnú dohodu.

„Prvým krokom by, samozrejme, malo byť ukončenie vojny, ktorá nikdy nie je riešením. Nech by už cieľ bol akokoľvek šľachetný, nikdy ho nemôžeme presadzovať vojnou.“

Jediná dovolená spravodlivá vojna je obranná. „Spravodlivosť je definovaná aj v morálnej teológii, ale aj v práve ako ius suum, čiže dať každému to, čo mu patrí. Ak teda nejaké územie patrí nejakej krajine, musí jej aj zostať. Iný štát si naň nemôže robiť nárok povedzme z titulu mocenských záujmov,“ vysvetľuje Ivan Šulík.

MODLITBA A SKUTOK

Našou najúčinnejšou zbraňou za pokoj a ukončenie vojnových konfliktov je predovšetkým modlitba. Peter Brenkus pripomína, že výzva prosiť o pokoj pre Jeruzalem sa spomína už v Starom zákone.

„A k Jeruzalemu by sme mohli pridať Jemen, Sýriu, Etiópiu, Sudán, Ukrajinu a ďalšie regióny. Ak by sme sa však chceli modliť za zmierenie medzi národmi a sami by sme sa nedokázali zmieriť s nejakým človekom v našom okolí, sotva by mohla byť taká modlitba účinná. Budovať evanjeliovú kultúru zmierenia znamená vždy začať v našich osobných vzťahoch.“

Podľa Ivana Šulíka sa okrem modlitby môžeme usilovať o zmierenie aj pôstom, ale v prvom rade sú potrebné konkrétne skutky pomoci.

„Ak mám možnosť pomôcť niekomu, kto je postihnutý vojnou, tak mu pomôžem, zastanem sa ho, dám mu ošatenie, ponúknem strechu nad hlavou a podobne.“

Toto je podstata kresťanského náboženstva, že pomáhame núdznym bez rozdielu. „Všetci sme si navzájom bratmi a sestrami, lebo máme jedného nebeského Otca. Preto nám nemôže byť ľahostajný osud nikoho,“ konštatuje morálny teológ.

Po vypuknutí vojny podalo Ukrajincom pomocnú ruku veľa ochotných ľudí. Snímka: profimedia.sk

PILÁTSKY POSTOJ

Ale čo napríklad neutrálny postoj v otázke pokoja a mieru. Je správny? Ivan Šulík si rozhodne myslí, že nie.

„Neutrálny, alibistický postoj určite neobstojí. Človek a najmä kresťan katolík musí stáť na strane toho, kto je utláčaný, trpiaci, komu sa krivdí. V prípade Ukrajiny je jasné, kto koho napadol, kto je agresor.“

Preukázať solidaritu a  pomôcť hoci možno aj v malom je vždy lepšie ako neurobiť nič. „Pomôcť treba každému, kto pre vojnu prišiel o svoj domov, o strechu nad hlavou, o svojich blízkych. Pilátsky postoj, že umývam si ruky a nechcem s tým nič mať, určite nie je kresťanský prístup. Nemôžem povedať, že mňa sa to netýka,“ dodáva.

POMÔCŤ NIELEN Z NADBYTKU

Peter Brenkus zo združenia Pokoj a dobro vidí problém úsilia o pokoj v tendencii uzatvorenia do svojej minikomunity.

„Dá sa očakávať, že ekonomická situácia v Európe sa zatiaľ veľmi zlepšovať nebude. Môžeme sa buď uzavrieť, alebo byť solidárnejší. Lepšie riešenie je určite druhá možnosť, ale nezabúdajme ani na to, že skutočne pomôcť neznamená dať z nadbytku, ale podeliť sa o to, čo by sa aj mne zišlo. Vzácna komodita je napríklad čas.“

Ak sa niekto pýta, prečo by mal pomáhať, keď ani jemu nikto nepomôže, odpoveď je jednoduchá. Ak by v nás kresťanoch bolo viac dobrej vôle, zmenili by sme svet.

„Naša spoločnosť, aj tu na Slovensku, je až príliš zameraná na jednotlivca, na seba samého. Ale my máme žiť príkaz lásky k Bohu a k blížnemu. Písmo hovorí, že nemôže milovať Boha, ktorého nevidí, ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí v núdzi, v utrpení, bolesti... Odmietnuť pomáhať nie je kresťanské. Preto žiť kresťanstvo naplno je náročné,“ dodáva Ivan Šulík.