O dary Ducha sa máme podeliť

Duch Svätý nám tiež udeľuje svoje dary – v Knihe proroka Izaiáša (11, 2 – 3) sa spomína sedem darov Ducha Svätého, v Novom zákone svätý Pavol spomína i ďalšie a nazýva ich charizmy (1 Kor 12, 1 – 11; Rim 12, 6 – 8).

„Charizma, v preklade zadarmo daný dar, nie je niečo, čo si môžeme nárokovať ako ‚výplatu‘ za službu Bohu. Je to slobodný dar Ducha Svätého pre nás,“ upozorňuje ďalej duchovný správca farnosti Abrahám.

TRI CIELE DAROV DUCHA

Prvým cieľom duchovných darov je budovanie vzťahu s Darcom, ktorý nám ich dáva. Druhým cieľom je naše posväcovanie, pretože rozvíjaním vzťahu k Bohu rastieme vo svätosti. Na toto slúži najmä spomínaných sedem darov Ducha Svätého.

A je tu aj tretí cieľ: duchovné dary dostávame nielen pre seba, ale aj na budovanie spoločenstva Cirkvi. Dostávame ich, aby sme sa o ne delili – aby boli druhí posväcovaní cez dar, ktorý Duch Svätý dáva mne, a ja aby som bol posväcovaný vďaka darom druhých.

Novozákonné charizmatické dary sú teda okrem osobného posväcovania určené najmä na službu. „Tieto dary nám pripomínajú, že na ceste k svätosti si nikto z nás nevystačí sám, ale potrebujeme spoločenstvo Cirkvi,“ dodáva Chrvala.

SLÚŽIŤ SI DARMI NAVZÁJOM

Ak prirovnáme duchovný dar k hudobnému talentu, rozoznáme, či ho máme, len tým, že ho skúsime používať. Ak si však nikdy nesadneme za klavír, môžeme mať dar pre hudbu, ale zostane neaktívny.

Podobne pri daroch Ducha Svätého potrebujeme uveriť, že cez nás chce Boh slúžiť druhým a tým nás posväcovať. Ďalším krokom je tými darmi slúžiť – modliť sa za druhých, no predovšetkým byť v spojení s Duchom, načúvať mu a rozoznávať jeho jemné pozvania v našom vnútri.

„Samozrejme, na skutočnú verejnú službu duchovnými darmi je potrebné byť podriadený autorite Cirkvi, nemôžeme ju vykonávať len tak, sami od seba. V tomto je už zodpovednosť duchovných pastierov, aby duchovné dary poznali, neuhášali, ale všetko skúmali, a čo je dobré, toho sa držali“ (1 Sol 5, 19 – 21).

POUŽÍVANIE DAROV DUCHA

Dary Ducha teda nie sú len vlastníctvom jednotlivca a nemajú slúžiť len jemu. Používanie duchovných darov podľa Ondreja Chrvalu preto úzko súvisí s naším vzťahom k Bohu. Ak je pevný, dokážeme vnímať pozvania od Pána a slúžiť druhým. Ak slabne alebo ak sa snažíme používať duchovné dary na svoje obohatenie či slávu, stávame sa cvendžiacim kovom a zuniacim cimbalom (1 Kor 13, 1).

„Vydávame prázdny zvuk – navonok síce konáme nejakú aktivitu, ale nie je v nej sila Božieho Ducha a neprivádza nás do vzťahu s Bohom. Aj tu teda platí známe pravidlo: každá služba sa začína na kolenách v skrytosti môjho vzťahu s Bohom. A jej výsledok spoznáme podľa ovocia: či buduje lásku k Bohu a k blížnym.“