Oslavujme Boha vo svojom tele

„Východiskom je text o stvorení sveta a človeka, kde sa zakaždým zdôrazňuje, že všetko, čo Stvoriteľ urobil, bolo veľmi dobré. Preto aj ľudské telo je dobré,“ hovorí na úvod biblista František Trstenský, spišský biskup.

„Ak sa máme starať o životné prostredie a chrániť ho, lebo je Božím dielom, rovnako to platí o fyzickej stránke človeka.“ Vysvetľuje, že v biblickom ponímaní je človek jednota tela a duše.

„Samotná duša nie je človek, ako ani samotné telo nie je človek. Človek svoju plnosť dosahuje iba v jednote tela a duše.“ V náuke o posmrtnom živote, ako i v Kréde vyznávame, že veríme vo vzkriesenie tela, „pretože až vtedy nastáva plnosť oslávenia človeka“.

DÔSTOJNOSŤ TELA

„Telesnú“ terminológiu hojne využíval apoštol Pavol. Približoval tak duchovné pravdy a ľudia mu lepšie porozumeli. „Apoštol Pavol bol skutočne na pulze dňa. Poznal grécke umenie, ktoré stvárňovalo ľudské telo, jeho krásu a harmóniu.“

V liste Korinťanom (1 Kor 12, 12 – 31) pripodobňuje Cirkev k ľudskému telu, kde sa jednotlivé údy navzájom potrebujú. „Aj týmto spôsobom poukázal na dôstojnosť fyzickej stránky človeka.“

V organizme i v Cirkvi má každý úd svoju úlohu a je dôležitý. V  tom istom liste Pavol píše, že naše telo je chrámom Ducha Svätého. „Oslavujte teda Boha vo svojom tele“ (1 Kor 6, 20). „Cirkev preto vždy mala v úcte aj telesný rozmer človeka. Varovala pred jeho zbožštením, ale odsudzovala jeho potieranie,“ hovorí biblista.

POHYB A PÔST

Apoštolovi Pavlovi nebola cudzia ani športová oblasť, z ktorej čerpal vo svojej náuke. „V staroveku víťazi dostávali vavrínový veniec. Pavol na to reaguje: Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte teda tak, aby ste sa jej zmocnili.“

A ako sa športovci musia mnohého vzdať, tak aj my, aby sme dosiahli neporušiteľný veniec slávy. „Pre Pavla bol šport druhom sebazriekania a askézy.“ Práve toto spojenie pohybu a zriekania môže byť vodidlo pre nadchádzajúce vianočné sviatky.

„Odriekanie nás duchovne posúva, od materiálneho a telesného k Bohu,“ hovorí obezitologička Adela Penesová z Biomedicínskeho centra SAV. Dnes, keď sú lákavé pochutiny, sladené nápoje či fastfoody dostupné nonstop a marketing agresívny, je obzvlášť dôležité pestovať čnosť miernosti.

„Ako kresťania si musíme vedieť rozkázať a byť pánom v našom tele, a nie jesť bezhlavo. Musíme sa naučiť čeliť tomu, že si dáme kedykoľvek, čokoľvek a koľkokoľvek,“ vyzýva obezitologička a pripomína, že obžerstvo je jeden z hlavných hriechov.

„Ďalšia vec je, že pre kresťana by mal byť piatkový pôst samozrejmosťou.“ Podľa výživových odporúčaní úplne stačí mať mäso či mäsové výrobky dvakrát do týždňa, rovnako ryby. V  našom jedálničku má mať denne miesto zelenina, ovocie a za hrsť orechov, k tomu celozrnné potraviny, ryža, zemiaky a strukoviny.

Vianočné trhy bývajú veľkým lákadlom. Dbajme aj tam na striedmosť a pomoc núdznym. Ilustračná snímka: Erika Litváková

POVEDAŤ SI STOP

Pokušenie zhrešiť však často prichádza večer či na sviatky. Ako mu odolať? Doktorka Penesová sa opiera o myšlienku kolegu lekára Petra Minárika. Pre takzvaných abstinentov, ktorí jedia, kým nezjedia celý plech koláčov, je lepšie nemať doma toto pokušenie.

A potom sú to kontrolóri, ktorí si musia dať pozor a povedať si stop. V tom im môže byť nápomocný tip odborníčky Adely – nech si odfotia, čo všetko jedia. Potom si skôr uvedomia, či by si mali ešte niečo dať.

Druhý účinný prostriedok môže byť predstava, „že s nami pri stole sedí Ježiš, že sme účastní Poslednej večere, a díval by sa na nás, ako pahltne jeme. Bol by, myslím, smutný, lebo on zároveň vidí núdznych, hladných...“

Nadmernú túžbu po jedle môžeme premôcť „duchovnou potravou“ – zahĺbiť sa napríklad do Svätého písma či vykonať skutok lásky. Adela Penesová sa zamýšľa, prečo sme veľakrát ľahostajní a tvárime sa, že to nie je náš problém, keď na ulici vidíme ľudí bez domova.

„Z môjho pohľadu je jesť viac, ako potrebujem, krádež na chudobných.“ Problém je aj v tlaku sociálnych médií či samotných žien na perfekcionizmus. „Neraz sú to preteky, kto viac napečie, a pritom sa veľa potravín vyhadzuje.“

K tomu pridáva svoju skúsenosť. „Keď som bola v  USA, vymyslela som pre reštaurácie koncept Pomôžeš iným a pomôžeš aj sebe – cesta k zdravej hmotnosti. Ide o to dať si primeranú porciu a sumu za to, čím by sme sa prejedli, dať na charitu.“

ŠTEDRÁ VEČERA JE O INOM

Rovnaký princíp je dobré aplikovať aj na Štedrý deň. Jesť len toľko, koľko obvykle, uprednostniť pôst či bezmäsité jedlá. „Štedrá večera má byť len večera, nie tri taniere kontinuálneho jedenia a k tomu koláče, sladené nápoje či alkohol,“ vyzýva obezitologička v prospech nášho zdravia.

„Veď slávime narodeniny Božieho Syna, tak ho majme stále pred očami.“ Osobitnú otázku v slovenských pomeroch a domácnostiach zohráva tolerancia.

„Nie sme schopní tolerovať, ak niekto povie nie, ďakujem, neprosím si – či už jedlo, alebo alkohol. Toto je základná úloha starých mám a mám, aby sa odučili citovo vydierať svoje potomstvo slovami ak si nedáš, tak sa nahnevám, veď načo som to navarila, napiekla.“ Namiesto toho lekárka odporúča vopred sa opýtať, čo by si deti, vnúčatá dali, a skúsiť to akceptovať.

ODĽAHČENÉ MENU

Preferujete klasiku? Nevadí, aj pri nej možno zvoliť zdravšie potraviny a postupy a pritom nestratiť vianočné čaro. Stačí, ak zvolíte šošovicovú polievku so sušenými slivkami alebo kapustnicu s hríbmi a obmedzíte klobásku a údené.

Rybu si radšej upečte a zvoľte zeleninový šalát s citrónovou šťavou alebo jogurtom. Na stole by nemali chýbať orechy a jabĺčka, oblátky s trochou medu alebo s cesnakom. Pri koláčikoch lekárka odporúča uprednostniť ovocné, napríklad makovú, orechovú či tvarohovú štrúdľu.

Upozorňuje, že na internete sa síce šíria recepty bez múky, ale je tam veľa pomletých orechov, sušeného ovocia a kokosového tuku. „To je veľká kalorická bomba. Z výživového hľadiska je lepšia ovocná bublanina.“

S príjmom kalórií ide ruka v ruke výdaj. Cez rok sa mnohí vyhovárame, že nemáme čas. Využime teda voľné dni na prechádzku v prírode, korčuľovanie, lyžovanie. „Každý deň aspoň na hodinku aj s deťmi a starými rodičmi. Kúpte si do ruky kávičku a prejdite sa, porozprávajte sa,“ odporúča na záver lekárka Adela Penesová.