Oslavujú Boha piesňou

Azda jednou z najkrajších je práve vianočná hudba. Plná radosti a optimizmu z narodeného Ježiša. „Najkrajšia je na tom tá atmosféra, piesne sa pekne dopĺňajú – jedna vytvorí atmosféru Svätej rodiny, druhá idylku pastierov, tretia anjelov,“ rozplýva sa nad vianočnými piesňami Viliam Gurbaľ. „Po hudobnej stránke je niekedy tá prostota taká silná, že harmonické alebo melodické skladby nemajú šancu. Je dobré, že máme v hudbe pestrosť.“

Koledy spievajú radi

Ľúbivé koledy spieva nejeden z nás s plným nasadením. Patria však aj tie do zborového spevu? Predstavitelia oboch chrámových zoskupení majú jasnú odpoveď. „Samozrejme, koledy alebo ich úpravy slovenskými skladateľmi spievame radi, už aj pre radosť z odozvy poslucháčov,“ hovorí dirigent Ján Miškovič z bratislavského Katedrálneho zboru sv. Martina. Zbormajster Viliam Gurbaľ z košického Zboru sv. Cecílie dodáva: „Je to taká zvláštna estetika, keď ich spievame štvorhlasne - soprán, alt, tenor, bas.“ 

Vianoce sú aj pre zbory hektickejším obdobím. Skĺbiť rodinu či prácu so speváckymi povinnosťami nie je jednoduché. „Vianočné piesne majú ale výhodu v tom, že sú príťažlivé, lákavé, ľudia ich radi spievajú,“ prezrádza dirigent a organista z košického Dómu sv. Alžbety.  

Tichá noc je hymnou Vianoc

Na najznámejšiu vianočnú pieseň rakúskeho učiteľa a organistu Franza Xavera Grubera nešetrí slovami chvály: „Tichá noc spája ľudí na celom svete. Vtedy spieva celý kostol. Vnímam to aj ako organista - ani sa nesnažím nejako diktovať tempo, skôr sa len k ľuďom pripájam. Je to požehnaný čas.“ Pridáva sa k nemu aj jeho bratislavský kolega, podľa ktorého má Tichá noc u poslucháčov vždy najväčší úspech. 

Spievanie kolied je podľa oboch umelcov popri povinnom liturgickom a koncertom spievaní príjemným oddychom. Pre zbor i poslucháča sú zaujímavé aj talianske, nemecké či ukrajinské koledy, na stredoeurópske a slovenské piesne však nedajú dopustiť. „Máme nádherné koledy Mikuláša Schneidera-Trnavského, Eugena Suchoňa, Jána Cikkera,“ chváli domácich skladateľov Ján Miškovič.

Viliam Gurbaľ ospevuje aj Trnavského Missu pastoralis Alma nox: „Zhudobnil latinský text, ale hudba je postavená na melodických myšlienkach slovenských kolied. Je to krásna hudba určená pre zbor, sólistov a orchester s organom.“ 

Dominujú pastorálne motívy

Vedúci košického zboru priznáva, že v minulosti chceli vianočný repertoár inovovať, „v stredoeurópskom regióne je však vianočná hudba spojená s našimi hudobnými prvkami. Pastorálne skladby majú svoju špecifickú melodiku, a keď som narazil na nejakú skladbu, ktorá po hudobnej stránke nevykazovala tieto znaky, darmo tam bol vianočný text, nepripomínalo mi to Vianoce. Pastierske motívy majú istú naivitu a jednoduchosť. V našich krajoch má vianočnosť špecifický nádych práve kvôli nim, kvôli melodike ľudových piesní. Aj Johann Sebastian Bach napísal Vianočné oratórium a nemá to veľa spoločného s naším vianočným cítením. Uprednostňujem preto radšej našu typickú melodiku či harmóniu“.  

Zaujímavosťou je, že mnohé z vianočných ľudových piesní, ktoré sa v minulosti šírili len ústnym podaním z generácie na generáciu, sa dostali aj na stránky Jednotného katolíckeho spevníka. Podľa Viliama Gurbaľa ich spievali najmä pastieri, ktorí sa išli pokloniť malému Ježišovi v jasličkách. 

Preferujú staršie diela

Repertoár oboch umeleckých telies je pri väčšine slávnostných udalostí predpísaný. V prípade Katedrálneho zboru sv. Martina sú ich povinnosti spojené aj s inauguráciou prezidenta či s rozlúčkou s významnou osobnosťou. „V každom roku je do dvadsať dôležitých udalostí, ktoré treba hudobne dotvoriť,“ objasňuje bratislavský zbormajster. 

Ak si však môžu skladby vyberať, obaja vedúci siahajú radšej po tých časom overených. „V poslednej dobe sme robili spevné Mozartove omše alebo omše Antona Diabelliho, plné radosti a rýchleho tempa,“ vysvetľuje Ján Miškovič a pokračuje: „Nedávno, na svätomartinské trojdnie sme na koncerte uviedli monumentálnu Messe Solennelle Louisa Vierna z parížskej Notre-Dame a možno sa teraz radi vrátime k niečomu radostnému.“

Zbor sv. Cecílie sa už 15 rokov vracia k zádušnej omši Rekviem Wolfganga Amadea Mozarta. Posledné a najuznávanejšie dielo skladateľa, ktoré už nestihol dokončiť znie, aj s orchestrom najmä v období Dušičiek, pri výročiach úmrtí či pohreboch významných osobností. Spolupracujú s Orchestrom Štátneho divadla a Štátnej filharmónie v Košiciach i s pražským dirigentom Markom Štrynclom. „Od roku 2009 s ním vznikli nádherné koncerty, na ktorých zazneli mnohé diela v novodobých slovenských či dokonca svetových premiérach – nielen komplikované Jánove pašie, ale aj maličké skladby z dómskeho archívu. Teraz sme robili skladby Franza Xavera Zomba, ktorý sa narodil pred 240 rokmi. Pôsobil v Dóme sv. Alžbety, písal liturgickú hudbu určenú priamo pre tento chrám.“

Profesionáli i amatéri

Služobne mladší je Katedrálny zbor sv. Martina. Ján Gottweis sa vracia do minulosti: „Bratislava bola veľmi dlho najdôležitejším mestom Rakúsko-Uhorska. V katedrále sa konali korunovácie a celých 600 rokov v nej prebiehal hudobný život, po vojne zničený a v posledných desaťročiach sa ťažko rozbiehajúci. Za podpory otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského sa preto pod vedením skúseného dirigenta Jána Miškoviča v októbri roku 2011 založil Katedrálny zbor sv. Martina s úlohou pokračovať v tejto tradícii.“ 

Dirigent Ján Miškovič ho dopĺňa: „Z pôvodnej skupiny spevákov a hudobníkov - samostatných aj z rôznych hudobných telies - sme naberali viac profesionálov a vyprofilovali sme teleso, ktoré musí obstáť v nárokoch záväznej liturgickej literatúry, v skladbách Beethovena, Rossiniho, Vierna.“ Podľa zbormajstra však „nejde o odspievanie, špičkový zbor musí byť pri týchto dielach presvedčivý frázou, výslovnosťou i dynamikou“.

Košický zbor stavil v svojom názve na patrónku hudby sv. Cecíliu. „V roku 1992 ho založilo 10 mladých spevákov, medzi nimi veriaci a neveriaci, ktorí do kostola chodili len kvôli hudbe,“ opisuje začiatky Viliam Gurbaľ. „Ani dnes nemáme podmienku, že naši členovia musia vykonávať náboženské úkony, ale teší nás, že nás aj s neveriacimi spája chrámový spev. O spievanie v zbore majú dodnes záujem aj tí, ktorí do kostola nechodia.“

Za takmer 30 rokov fungovania získali niekoľko domácich a medzinárodných ocenení, okrem strednej Európy účinkovali tiež vo Francúzsku či v Taliansku, kam sa chystajú i tento rok. Hoci sú medzi spevákmi absolventi umeleckých škôl či konzervatórií, spevu sa na profesionálnej úrovni väčšina z nich nevenuje. 

Najťažšie je začať

Pre bratislavský zbor nie je cieľom profesionalita. „Našou úlohou je dôstojne a radostne osláviť Pána Boha, priniesť poslucháčom silný duchovný a kultúrny zážitok.“ Nie sú však uzavreté teleso a podľa dirigenta Miškoviča dbajú na prípravu nováčikov. „Pre nových členov máme pripravený náš inkubátor, predsa potrebujú viac starostlivosti. Ale ak chcú, môžu byť na chóre od prvej chvíle,“ povzbudzuje i prípadných záujemcov zbormajster z Katedrálneho zboru sv. Martina v Bratislave.

„Dať dokopy mladých ľudí,“ hovorí o jednej z najnáročnejších úloh dirigent Gurbaľ. „Keď sa púšťame do nového projektu, stojí to veľa nácvikov, stretávania, úsilia, pochopenia, ale po koncerte už vidíme, že to malo zmysel.“ 

Hovorí, že dnes majú ľudia mnoho podnetov a možností, a ak sa majú koncentrovať na jednu vec, ktorú by robili poriadne, je to pre nich trochu problém. „Človek, ktorý príde do zboru dnes a vidí skúsených spevákov, ktorí vedia zaspievať aj náročnejšie veci z nôt na prvý raz, má chuť zutekať, lebo si myslí, že to nie je preňho a vzdáva to. Stáva sa, že len tí silní vydržia.“ 

Spievanie v zbore ich síce neživí, podľa košického zbormajstra je však niekedy dobré ísť za ideálmi. „Aj spev je isté vyjadrenie, že človek chce robiť niečo dobré, že to nie je len hazardovanie s časom. Má to zmysel vtedy, keď sú ľudia ochotní do toho investovať veľa času a snažiť sa to robiť kvalitne a profesionálne. Hudbu nemá význam robiť priemerne. Profesionál bude robiť aj priemernú muziku, lebo z nej žije, ale pre amatéra je to dosť podstatná otázka, pretože to nemá finančne ohodnotené a stojí ho to dosť času. Musí to preto stáť za to po iných stránkach.“  

Stav zborov na Slovensku je však podľa neho odrazom dnešnej doby. „Ľudia by chceli mať dobrý výsledok hneď, tu a teraz, bez veľkej námahy. Málokto dokáže čakať na výsledok a pracovať na ňom trpezlivo dva mesiace,“ uzatvára dirigent Zboru sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach.