Panna Mária Báčska

Farnosť Báč každý rok pri príležitosti výročia krvavého slzenia milostivého obrazu Božej Matky 19. júna pozýva veriacich osláviť Božiu dobrotu, ktorú nám sprostredkúva Panna Mária.

Z nedávnej histórie treba poznamenať, že v 50. rokoch 20. storočia kláštor slúžil ako sústreďovacie miesto pre režim nepohodlných duchovných.

Štátna moc dlhé roky bránila, aby sa tam konali púte. Až na konci 80. rokov 20. storočia a po nežnej revolúcii na toto miesto veriaci znovu začali putovať.

Kostol patrí k vzácnej barokovej stavbe. Hlavný oltár kostola dal zhotoviť gróf Juraj Apponyi v roku 1782, i preto jedna z krýpt v podzemí kostola sa stala miestom posledného odpočinku šľachtického rodu Apponyiovcov.
 

Milostivý obraz

To, čo však kostol s kláštorom urobilo známym, je milostivý obraz Panny Márie. Prototypom obrazu v Báči je obraz Panny Márie Pomocnice v Kostole anjelov strážcov vo Viedni, namaľovaný podľa predlohy nemeckého renesančného maliara Lucasa Cranacha, st. (1472 – 1553).

Na podobizni Panny Márie v Báči sa spájajú dva druhy zobrazení Matky Božej: Mária Pomocnica a Panna Mária z vrchu Karmel. Obraz v roku 1703 venoval do kostola sedliak Martin Liszkay zo susednej obce Dobrohosť po svojom zázračnom uzdravení.

Martin sa v roku 1703 vybral na voze so záprahom volov na pole a tak nešťastne vystúpil na voz, že spadol a voz ho prešiel. Neutrpel zlomeniny, ale nebezpečné vnútorné zranenie. Pol roka musel ležať, pričom sa nevládal ani pohnúť.

Keď videl bezmocnosť lekárov, prosil o pomoc preblahoslavenú Pannu Máriu a prisľúbil, že keď mu u Boha sprostredkuje uzdravenie, dá jej namaľovať obraz. Jeho zdravotný stav sa zázračne zlepšil a čoskoro vyzdravel.

Martin Liszkay svoj sľub dodržal a zašiel do Bratislavy, aby dal u maliara namaľovať obraz preblahoslavenej Panny Márie. Gvardián kláštora dovolil, aby obraz zavesili za hlavný oltár na stenu, kde sa rehoľníci modlievali.

Veriaci si ho tiež obľúbili, a keď podľa zvyku obišli hlavný oltár, vždy sa ho dotkli a pobozkali. Hoci obraz nebol významnou umeleckou maľbou, zjav Panny Márie bol taký príťažlivý, že si získal obľubu všetkých.

Zrod pútnického miesta

V roku 1715 sa na obraze v dňoch 19. až 23. júna objavili krvavé slzy. Ako prvý ich uvidel zbožný rehoľník páter Klement Jancsikovics 19. júna 1715, keď prišiel zavčas ráno modliť sa.

V dobových záznamoch sa píše, že veriaci, ktorí prichádzali na rannú svätú omšu, ponáhľali sa, aby videli slziacu Matku Božiu. Týmto zjavom boli natoľko dojatí, že mnohí sa usilovali  zachytiť padnuté slzy do šatiek.

Ostrihomský arcibiskup po dôkladnom prešetrení udalosti povolil verejné uctievanie milostivého obrazu, ako aj relikvie krvavých sĺz 16. októbra 1716.

Zaujímavosťou je, že udalosť slzenia v Báči nasledovala po druhom slzení milostivého obrazu v Trnave v roku 1708. Obe nadprirodzené udalosti sa dávajú do súvisu s nepokojmi a pandémiami v predošlých rokoch.

Úplné odpustky udelil kostolu pápež Benedikt XIII. v roku 1725 a Klement XIII. v roku 1737. Od toho času každý rok putovali ľudia do Svätého Antona, aby si pred milostivým obrazom vyprosili pomoc od preblahoslavenej Panny Márie.

Prichádzali nielen zo Žitného ostrova, ale aj z Bratislavy, Trnavy, Győru a mnohých iných miest. Františkáni zaznamenávali vypočuté modlitby, ktoré hlásili zbožní veriaci. Neskôr na obraze pribudli dve koruny na hlavách Panny Márie a Dieťaťa Ježiša.

Kópiu obrazu uchovávajú aj v nemeckom Gleißenthale. Relikviu krvavých sĺz majú veriaci možnosť uctiť v chráme v Báči.