Pápež Martin I. bránil vieru od Ríma až po Carihrad

Svätec a pápež Martin I., ktorého si pripomíname 13. apríla, bol hrdinom 7. storočia. Hoci sa narodil v talianskom Todi, na sklonku života sa dostal na dnešný Krym, kde zomrel ako mučeník. Život ho stáli nezhody s cisárom a byzantským patriarchom o pravom učení Cirkvi. 
Anna Stankayová 13.04.2021
Pápež Martin I. bránil vieru od Ríma až po Carihrad

Na svet prišiel okolo roku 590 do kresťanskej rodiny v talianskom meste Todi.

Celý jeho aktívny život už od diakonských čias bol poznačený bojom proti bludárom, ktorí hlásali monoteletizmus. Ten hovoril o tom, že Kristus mal len jednu vôľu – iba božskú, kým pravé učenie Cirkvi uznáva Kristovu božskú aj ľudskú vôľu, ktorá je podriadená božskej.

Tak to bolo i na Martinovej prvej ceste do Carihradu, kam ho poslal pápež Teodor I. Aj keď neuspel, po návrate do Ríma neprestal s pomocou pápežovi. 

Z diakona hneď pápežom

Po Teodorovej smrti v roku 649 sa Martin po jednohlasnom zvolení dostal na pápežský stolec, aj keď bol len diakonom. Jeho pontifikát trval v čase veľkých sporov medzi východnou a západnou cirkvou. 

Hlavným mestom byzantskej ríše bol Konštantínopol a jeho patriarcha patril k najvplyvnejším cirkevným vodcom vo východnom kresťanskom svete.

Nemali práve najlepšie vzťahy a k tým neprispel ani Lateránsky koncil, ktorý Martin zvolal hneď ako sa stal pápežom. Nepočkal ani na schválenie jeho pontifikátu cisárom, ktorý za pravých kresťanov považoval aj prívržencov monoteletizmu.

Na koncile však západní biskupi tento smer odsúdili, na čo cisár zareagoval pokusom obrátiť východných biskupov i veriacich proti pápežovi. 

Väzenie, mučenie a vyhnanstvo

Nepomohol ani Martinov list cisárovi, v ktorom ho žiadal o zachovanie pravého učenia Cirkvi. Cisár sa nahneval a pápeža vyhlásil za vlastizradcu. Poslal vojská do Ríma, aby ho priviedli do Carihradu. Martin bol už v zlom zdravotnom stave a nekládol žiadny odpor. 

Po niekoľkomesačnej ceste sa v roku 654 dostal k cisárovi, ktorý ho dal najprv mučiť a potom odsúdil na smrť.

Pred popravou ho zachránil konštantínopolský patriarcha Pavol. V tom čase vážne ochorel, a hoci práve on stál na začiatku týchto udalostí, uvedomil si Martinovi nevinnosť.

Cisár stiahol rozsudok smrti a previezol ho do inej väznice. Myslel si totiž, že svoj postoj zmení. No Martin si za učením, ktoré roky obhajoval, stál. V máji 655 ho teda poslal do vyhnanstva na polostrov Krym, kde pár mesiacov nato – v septembri 655 zomrel.