Pápeža Františka majú radi aj v iných cirkvách

Pápež František sa podobne ako jeho predchodcovia snaží hľadať cestu jednoty s ostatnými kresťanskými cirkvami. Svojou otvorenosťou a láskou si získal srdcia ľudí aj mimo Katolíckej cirkvi. Jeho ekumenické úsilie však možno vnímať nielen v snahe o dialóg, ale tiež v tom, ako na cestu jednoty pozýva i svojich veriacich.
Ján Lauko 27.08.2021
Pápeža Františka majú radi aj v iných cirkvách

Počas modlitbového stretnutia v Lunde v októbri 2016 pápež František a predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan podpísali deklaráciu pri príležitosti katolícko-luteránskej pripomienky reformácie. Vo vyhlásení vyjadrujú vďačnosť Bohu za cestu dialógu a zbližovania medzi katolíkmi a evanjelikmi. Snímka: profimedia.sk

„Duch Svätý nás učí konkrétnej láske voči všetkým bratom a sestrám, s ktorými zdieľame človečenstvo, ktoré Kristus nerozlučne zjednotil v sebe a povedal nám, že ho vždy nájdeme v tých, ktorí sú najchudobnejší a majú najväčšiu núdzu. Ak im budeme slúžiť spoločne, rozpoznáme v sebe bratov a porastieme v jednote.“

Týmito slovami sa pápež František prihovoril ekumenickému spoločenstvu v Bazilike sv. Pavla za hradbami v januári tohto roka. Hoci sa pre zdravotnú indispozíciu na bohoslužbe s bratmi z ostatných kresťanských cirkví nemohol osobne zúčastniť, v posolstve, ktoré zaslal, vyjadril svoju túžbu kráčať spoločne cestou jednoty, pretože jednota rastie na ceste.

Môžeme očakávať, že podobná výzva zaznie aj na ekumenickom stretnutí, ktoré má Svätý Otec naplánované v rámci svojej návštevy Slovenska. Pri tejto príležitosti sme sa bližšie pozreli na to, čo pre pápeža Františka znamená ekumenizmus, aby sme možno lepšie pochopili, čo bude od nás v tejto téme žiadať.

Všetci máme žiť ekumenizmus

K čomu pápež František počas pontifikátu povzbudzuje svojich veriacich na poli ekumenického dialógu? Terézia Lenczová z Rady pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy hovorí o túžbe Svätého Otca, že celý Boží ľud má evanjelizovať.

„Všetci veriaci katolíci máme byť tí, ktorí žijú ekumenizmus, ktorí žijú pre jednotu. Ako? Budeme sa modliť. Bez modlitby nefunguje nič. Ekumenizmus je Boží projekt. Je to Duch Svätý, ktorý ho usmerňuje, posúva dopredu. A k tomuto projektu potrebujeme modlitbu, pretože čím môže byť človek bez modlitby?

Suchým kameňom,“ konštatuje Terézia Lenczová. S radosťou preto pripomína, že za jednotu kresťanov sa modlíme aj na Slovensku. Silné ekumenické spoločenstvá môžeme vidieť napríklad v Žiline, Martine, Košiciach či v Bratislave. Mnohé kontakty pritom vznikali ešte za totality.

„S manželom sme mali množstvo priateľov z rôznych cirkví, hlavne od baptistov a Cirkvi bratskej. Stretávali sme sa na modlitbách, aj sme si konkrétne pomáhali. To bol taký dialóg života,“ približuje Terézia Lenczová.

František nachádza spoločnú reč

Pápež František pozýva veriacich k ekumenizmu aj tým, ako ho žije on sám. „Svätý Otec je človek dialógu. Váži si každú ekumenickú aktivitu, ktorá sa koná vo svete, v rôznych krajinách, rôznych cirkvách. Zaujíma k tomu nesmierne múdre stanovisko. Nie je ten, čo všetko pochváli, ale zasa nie je ten, ktorý kritizuje.

Pre neho je ekumenizmus cesta vo viere, láske a láske k pravde,“ hovorí členka Rady pre ekumenizmus. Vyzdvihuje i Františkov postoj k iným kresťanským konfesiám. „Fascinovalo ma, keď prišiel do Bulharska, Rumunska, Arménska či na Kubu. Vždy reaguje na situáciu krajín, do ktorých prichádza na návštevu.

Všade sa snaží rozvíjať obrovskú túžbu po tom, aby bol Ježiš poznaný a milovaný, a všade nachádza nádhernú spoločnú reč úcty a nesmiernej lásky k Ježišovi. To sú také krásne svedectvá, že ľudia v krajinách, kde bol, ho skutočne s láskou počúvali a akceptovali,“ hovorí Terézia Lenczová.

Dodáva, že aj medzi jej priateľmi z iných cirkví je pápež František obľúbený. Oslovujú ich napríklad jeho homílie z Domu svätej Marty.

Spoločná spomienka na reformáciu

Azda najvýznamnejšou Františkovou cestou z pohľadu ekumenického dialógu bola návšteva v švédskom Lunde, kde si Svätý Otec spolu s evanjelikmi pripomenul 500. výročie reformácie. „Výročia reformácie si katolíci v minulosti nepripomínali s nejakou veľkou radosťou.

Evanjelici ich zasa oslavovali s obrovskou eufóriou. Obe strany však prišli na to, že ak máme ísť spolu do budúcnosti a nemáme sa úplne oddeliť od Krista, musíme spomínať ekumenicky,“ vysvetľuje Terézia Lenczová.

A tak sa v Lunde v októbri 2016 konala prvá spoločná katolícko-evanjelická spomienka na reformáciu. Svätý Otec tam citoval spoločný dokument Luteránsko-rímskokatolíckej komisie pre jednotu z roku 2013 Od konfliktu k spoločenstvu, keď vyzval hľadieť na dejiny Božími očami.

„Aby sme nemali úmysel realizovať neuskutočniteľnú korekciu toho, čo sa udialo, ale vyrozprávali tieto dejiny iným spôsobom.“ V čom bolo toto ekumenické stretnutie prínosné? „Pri tomto päťstom výročí sme si uvedomili potrebu pokánia; že na obidvoch stranách je čo budovať a čo zmeniť.

Aj Svätý Otec vtedy povedal, že reformácia nepriniesla obnovu Cirkvi, tú prinesie pokánie. To znamená, že ešte si musíme v sebe prebojovať pozostatky, očistiť si pamäť. Potom budeme schopní počúvať druhých a viesť dialóg života,“ približuje Terézia Lenczová.

Inšpirácia pravoslávnym patriarchom

Pápež František v rámci ekumenického dialógu prežil výnimočné stretnutie aj s moskovským pravoslávnym patriarchom Kirillom, s ktorým sa stretol na Kube. Navyše vydali spoločné vyhlásenie, čo sa podľa slov Terézie Lenczovej podarilo málokomu.

Fascinuje ju tiež bratská spolupráca Svätého Otca s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. „Poďakoval mu, že pred tridsiatimi rokmi začal bojovať o zachovanie stvorenstva, lebo to je povinnosť každého veriaceho človeka, aby sa staral o našu zem.

Časť pápežovej komunikácie s Bartolomejom I. sa prejavila aj v encyklike Laudato si’. František prijal lásku pravoslávnych k tejto téme a rozvíja ju ďalej takým spôsobom, aby ju akceptovali aj ľudia v Katolíckej cirkvi,“ hovorí členka Rady pre ekumenizmus.

Na otázku, ako pápež František posunul ekumenický dialóg počas svojho pontifikátu, Terézia Lenczová vysvetľuje: „Jeho príspevok vnímam v uvažovaní, aby sme sa nestarali o to, že my sme tí, ktorí vynikáme a robíme dobre ekumenizmus. Namiesto toho sa máme inšpirovať iniciatívami všetkých kresťanov a zapájať sa do nich – napríklad z pravoslávnej strany je to spomínaná ochrana stvorenstva.

Jeho odkaz ekumenizmu možno vnímať i na všetkých medzinárodných stretnutiach kresťanov, kde pápež František povzbudzoval odovzdávať túžbu, aby Cirkev slúžila maličkým. To je jeho téza od prvých okamihov.“

Postoj voči ekumenizmu František vyjadril aj na stretnutí členov Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov v novembri 2016: „Jednota kresťanov nie je nejakým ekumenizmom v ,protismere‘, aby niektorí museli popierať svoju históriu viery, ani netoleruje prozelytizmus, ktorý je priamo jedom ekumenizmu.

Ekumenizmus je pravý vtedy, keď dokážeme preniesť pozornosť zo seba, svojich argumentov a formulácií na Božie slovo, ktoré od nás žiada, aby sme ho počúvali a svedčili o ňom.“

Evanjelici si cenia záujem o dialóg

Biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku JÁN HROBOŇ v rozhovore pre KN hovorí, že evanjelici si na pápežovi Františkovi vážia jeho snahu o hľadanie jednoty namiesto konfliktu.

Ako vnímajú pápeža Františka evanjelici na Slovensku?

Evanjelici vo všeobecnosti vnímajú pápeža Františka pozitívne a dovolím si povedať, že je to tak aj na Slovensku. Vážime si jeho záujem o dialóg, snahu o zmierenie, hľadanie jednoty namiesto konfliktu.

Zároveň je nám veľmi sympatický jeho záujem o najnúdznejších, jeho obraz Boha, ktorý je láskavý a súcitný. Ekumenizmus pápeža Františka je predovšetkým praktický a pastorálny, čo je tiež veľmi dôležité vzhľadom na doktrinálno-teologické postoje protestantov k úradu pápeža.

Prispel podľa vás pápež František k rozvoju vzťahov Katolíckej cirkvi s ECAV?

Prispel, a nemálo. Asi najdôležitejší krok bola ekumenická bohoslužba 31. októbra 2016 v švédskom Lunde na začiatok roka 500. výročia reformácie. Ešte žiaden pápež sa dovtedy nezúčastnil v deň Pamiatky reformácie na bohoslužbe spolu s protestantmi.

Na tejto bohoslužbe zazneli z úst katolíkov spolu s evanjelikmi slová vďaky za ovocie reformácie, slová pokánia za vzájomné ublíženia, slová záväzku spoločne prinášať svedectvo evanjelia a spoločne slúžiť núdznym.

Prijatie delegácie Svetového luteránskeho zväzu pápežom Františkom tento rok 25. júna na deň výročia Augsburského vyznania bolo tiež dôležitým krokom. V príhovore sa pápež pozitívne vyjadril o Augsburskom vyznaní, ktoré je nám evanjelikom vzácnym dokumentom a vieroučne záväzným.

V čom vidíte ďalšie možnosti prehĺbenia ekumenického dialógu medzi katolíkmi a evanjelikmi?

U nás nedávno do slovenčiny preložený a vydaný dokument Od konfliktu k spoločenstvu načrtáva ekumenický vývoj a zároveň prináša spoločne prerozprávané dejiny reformácie. Posledné kolo týchto ekumenických dialógov sa venovalo krstu (téma, v ktorej sa zhodujeme) a jeho dôsledkov pre chápanie Cirkvi.

Predpokladám a pevne dúfam, že sa dialóg zaoberal aj dôležitou otázkou, čo to znamená, ak sme krstom zaštepení do jedného a toho istého tela Kristovho – Cirkvi, pre naše spoločné prijímanie toho istého tela Kristovho v Eucharistii.

Židovská komunita sa teší na stretnutie so Svätým Otcom

Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (ÚZŽNO) RICHARD DUDA víta stretnutie pápeža so slovenskými Židmi.

Svätý Otec má počas apoštolskej cesty na Slovensku naplánované aj stretnutie so židovskou komunitou. Táto požiadavka prišla z Vatikánu a slovenská židovská obec ju prijala. Aj preto, že pápež František je v nej pozitívne vnímaný kvôli otvorenosti hovoriť o aktuálnych problémoch.

Predseda ÚZŽNO Richard Duda pripomína, že židovská obec na Slovensku si váži aktivity troch pápežov smerom k židovskej komunite. „Pavla VI. pre deklaráciu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, pretože už tam bolo skonštatované, že každá teória alebo prax, ktorá zavádza diskrimináciu medzi človekom a človekom alebo medzi národom a národom čo do ľudskej dôstojnosti a práv, je neodôvodnená.

Táto veta z Nostra aetate bola takým balzamom na srdce slovenskej židovskej komunity, ktorá zažila čierne obdobie druhej svetovej vojny.“ Richard Duda spomína aj návštevu Jána Pavla II. v Izraeli a otvorenie sa židovskej celosvetovej komunite.

„A pápež František zasa ako prvý nadviazal kontakty so slovenskou židovskou komunitou. Vyvrcholilo to prijatím jej najvyšších predstaviteľov vo Vatikáne. Ako prvý pápež spoluprácu spersonalizoval do komunikácie priamo so slovenskou židovskou komunitou,“ hovorí predseda ÚZŽNO.

Symbolické miesto stretnutia

Dá sa teda povedať, že židovská komunita sa teší na návštevu pápeža Františka? „Môžem povedať úprimne, že Židia sa veľmi potešili. Dôkazom toho je obrovský záujem o stretnutie na Rybnom námestí, ktorý vysoko prevyšoval kapacitné možnosti. To je dôkazom, do akej miery sa potešila židovská komunita tejto ponuke,“ odpovedá Richard Duda.

Židovská obec veľmi symbolicky vníma aj samotné miesto, kde dôjde k stretnutiu. V minulosti tam totiž stáli bok po boku dva chrámy: Dóm sv. Martina a synagóga.

„Rybné námestie bolo v minulosti nádherným príkladom mierového súžitia Židov a katolíkov v Bratislave. Následne pre nás nadobudlo tragický rozmer, pretože najskôr zanikla židovská komunita v ľudskej podobe počas druhej svetovej vojny a potom v 60. rokoch padla za obeť barbarskému rozhodnutiu aj synagóga, ktorá bola zbúraná,“ približuje Richard Duda.

Vzťahy Katolíckej cirkvi a židovskej obce na Slovensku Židovsko-katolícky dialóg sa na Slovensku zintenzívňoval najmä v posledných rokoch, predtým bol 70 rokov dosť utlmený. Obe strany vzájomnou komunikáciou zistili, že pre nich existujú tri kategórie tém.

„Prvou kategóriou sú témy, na ktorých sa logicky nemôžeme zhodnúť. To sú náboženské dogmy. Túto kategóriu neotvárame, pretože by to nemalo žiaden zmysel.

Druhou kategóriou sú témy, na ktoré nemáme rovnaký názor. Ako príklad môžem uviesť konanie niektorých náboženských predstaviteľov počas druhej svetovej vojny. To je téma, na ktorú komunikujeme, ale nepanuje medzi nami úplná zhoda.

Potom je tu tretia kategória – to sú témy zbližovania. Môžem s radosťou skonštatovať, že táto kategória, kde nie je názorový rozdiel, je najväčšia. A práve na nej chceme budovať katolícko- židovský dialóg aj do budúcnosti. Ale najdôležitejšia je pre nás komunikácia.

Pretože neznalosť, nepoznanie, nejaká komunikačná bariéra vytvárajú podvedomé tlaky a to by do budúcnosti nebolo dobré,“ vysvetľuje Richard Duda.