Pôst nie je len o jedle

Popolcovou stredou sa pre nás začalo štyridsaťdňové Pôstne obdobie. Dôležité je, aby neplynulo len v liturgickom kalendári, ale i v našom živote. Ako ho hlbšie prežiť a na čo sa zamerať, hovorí augustinián Juraj Pigula (43). 
Anna Stankayová 26.02.2020
Pôst nie je len o jedle

Pôstne obdobie nás pozýva pomôcť či aspoň slovom potešiť núdznych a trpiacich. Na snímke je mramorový reliéf Milosrdný Samaritán, ktorý sa nachádza v Kostole sv. Karola Boromejského v Antverpách. Ilustračná snímka: ISTOCKPHOTO.COM

Pripravujeme sa ním na Veľkú noc, teda na tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania. Dôležitosť tkvie podľa predstaveného augustiniánov v talianskom meste Viterbo v tom, že Veľkonočné trojdnie je prechod, ktorým prejde každý kresťan.

Učíme sa, ako spoznať lásku, ktorá sa daruje a miluje napriek nespravodlivosti či nenávisti. „Nakoniec láska víťazí, ale rany zostávajú. Zmŕtvychvstanie je cieľom Pôstneho obdobia a života kresťana, stretnutie s tým, ktorý je živý a ktorý nám dáva život. Vďaka nemu máme silu a ochotu niesť život a radosť do tohto sveta.“

Striedmosť jedla, hojnosť Božieho slova

Popolcová streda či Veľký piatok sú známe striktnými pravidlami stravovania; ako sa však postiť počas zvyšných dní? Páter Juraj Pigula sa odvoláva na slová sv. Augustína: „V tieto dni pôstne neobťažujte svoje svedomie hodovaním a opilstvom, ale postite sa. A vy, ktorí sa postíte aj počas celého roka, v tomto pôstnom čase navýšte dávku toho, čo už je pre vás samozrejmé“ (Sermo 205, 2.). 

Okrem striedmosti v jedení vyzdvihuje biskup z Hippo pokánie. „Predovšetkým, bratia a sestry, postite sa od hádok a škriepok,“ (Sermo 206, 3.) povzbudzuje a pokračuje: „Veď Pán karhá pôst človeka, ktorý je hnevlivý, chce pôst milosrdného človeka, pretože pôst bez milosrdenstva neosoží tomu, kto sa postí“ (Sermo 207, 1.).

Augustínov slovenský nasledovateľ vysvetľuje, že „pôst sa stáva cestou k tomu, aby sme pociťovali hlad a smäd po Božom slove. Ak by tento hlad nebol nasýtený hojným počúvaním, čítaním či rozjímaním Písma, prišli by sme k Veľkej noci oslabení duchovným odriekaním a náš telesný pôst by neslúžil na nič. Bol by len obyčajným sterilným zriekaním sa niečoho, čo by inak bolo dovolené“. Ponúka aj svätcov pohľad, ktorý o Božom slove hovorí ako o posilnení a občerstvení nášho vnútra (porov. Sermo 205, 1.).

Zbožná almužna, úprimná modlitba

K striedmosti jedla a hojnosti Božieho slova sa pridáva almužna. Veľké i často zbytočné nákupy môžu ísť bokom, rovnako výdavky na zábavu či alkohol. Pomôcť nimi môžeme núdznym, reholiam a farnostiam, ktoré pomoc poskytujú alebo potrebujú.

Juraj Pigula však vystríha pred mechanickou a rutinnou almužnou, ktorá sa vzďaľuje od srdca a pomáha si cirkevným otcom sv. Augustínom: „Aby naše modlitby mohli ľahšie dôjsť až k Bohu, musíme k nim pridať spolu s almužnami a pôstami aj krídla zbožnosti“ (Sermo 206, 2.). 

V modlitbe sa podľa svätca spája pôst s almužnou a je vrcholom pôstnych skutkov. Cez krídla modlitby totiž prichádzame k Bohu. Dopĺňa ho slovenský kňaz: „Aký zmysel by malo pociťovať potrebu obrátenia sa bez toho, aby sme sa dali na cestu návratu k Bohu, ale nehľadali by sme viac príležitostí stretnúť sa s ním? Takýmto spôsobom skutky pokánia prestanú byť našou snahou upraviť svoj život podľa nejakých zákonov a stanú sa skôr rozpoznaním svojho hriechu v chvále toho, ktorý prišiel spasiť ľudstvo.“ 

Dodáva, že pôst, almužna, odpustenie i zdržanlivosť sú našimi prostriedkami na vytvorenie priestoru pre Boha. „Znamená to žiť odpoveď na veľkonočnú Božiu lásku prostredníctvom služby blížnemu a modlitby,“ objasňuje augustinián. Nemyslí tým len vyslovovanie modlitieb, hoci v dnešnom rýchlom životnom tempe ďakuje i za to. Hovorí o „dimenzii nášho života, našej existencie, ktorá spozná v chvále, ďakovaní, prosbe a adorácii vlastnú závislosť od milosrdného a spravodlivého Otca“.

Začať malými predsavzatiami

Ako Pôstne obdobie čo najlepšie zvládnuť? „V prvom rade vedieť, že chcem ísť do hĺbky vo vzťahu s Bohom a byť viac vnímavý na potreby blížnych,“ odporúča Juraj Pigula. 

Menej je niekedy viac a to platí aj o menších predsavzatiach, ktoré nám však môžu priniesť o to väčšiu radosť. „Napríklad v oblasti modlitby si môžem povedať, že sa budem modliť za konkrétneho človeka, chorého, alebo s nejakými problémami - povedzme trikrát Zdravas. Modlitbové predsavzatie môže mať tiež formu čítania evanjelia na každý deň.“ 

Môže to byť i menej leňošenia a viac športu, aby bol vo forme nielen duch, ale i telo. Opäť to nemusia byť mimoriadne športové výkony – prechádzka navyše či návšteva plavárne nás vytiahnu z bežného komfortu. 

Čo sa týka almužny, možností máme neúrekom. „Či už sú to dve percentá pre nejakú organizáciu, podarované stravné lístky pre chudobných alebo konkrétna pomoc rodine, ktorá potrebuje doplatiť na právnika alebo drahé lieky.“
Vhodnou alternatívou je i obohacujúca kniha. „Aj mne osobne pomáha prežiť Pôstne obdobie a motivuje ma k duchovnému životu. Tento rok som siahol po knihe Anselma Grüna Felicità beata (Blažené šťastie), ktorá sa venuje blahoslavenstvám,“ navrhuje slovenský kňaz pôsobiaci v Taliansku. 

Zapojiť i najmenších

Pre špecifické skupiny ľudí - deti, starších alebo chorých ľudí síce zdržiavanie sa jedla nie je záväzné, k pôstnym aktivitám však môžeme povzbudiť všetkých, aj tých najmenších. 
Napríklad zdržiavaním sa sladkostí, obmedzovaním podnikov s rýchlym občerstvením či pridaním zdravších, aj keď možno často menej obľúbenejších pokrmov.  
Hoci napríklad deti peniaze nepodarujú, chudobným vedia pomôcť aj ony. Môžu sa podeliť o svoje hračky, oblečenie či potraviny. „Alebo sa s nimi len jednoducho stretnúť a prehodiť pár slov, a tiež pridať za nich modlitbu,“ radí rehoľník. 

Rovnako nabáda aj k pôstu od elektroniky – mobilu, tabletu alebo počítačových hier. Ušetrený čas sa dá lepšie využiť v spoločenstve rodiny, hoci aj aktívne v prírode.