Požehnanú vodu používajme s úctou

V období sviatku Zjavenia Pána sa v našich končinách tradične požehnávajú príbytky. Trojkráľovú vodu si veriaci z chrámov odnášajú aj domov. „Uchovávať ju treba starostlivo,“ vraví liturgista Peter Staroštík.
Marián Špacai 05.01.2024
Požehnanú vodu používajme s úctou

Pridávanie soli do požehnanej vody odkazuje na proroka Elizeja. Ilustračná snímka: Člověk a víra/Vladimír Liška

Požehnávanie príbytkov práve v tomto období sa vyvinulo pravdepodobne preto, že sa spájalo s koledovaním. „V mnohých krajinách nie je zvyk žehnať príbytok a rodiny, ktoré v ňom bývajú, striktne viazaný na toto obdobie liturgického roka,“ hovorí dekan dekanátu Banská Bystrica – Katedrála Peter Staroštík.

JEDNODUCHÁ MODLITBA

Kniha požehnaní, čiže Benedikcionál, predpokladá „každoročné požehnanie rodín v ich domoch“. Podľa starobylého zvyku sa nad vchod do domu píšu písmená C + M + B spojené s letopočtom.

„Okrem tradičného vysvetlenia – mená troch mudrcov, sa zvykne vysvetľovať, že ide o písmená troch slov Christus mansionem benedicat, v preklade Kristus nech žehná tento dom. Je to vlastne jednoduchá modlitba, ktorou sa vyjadruje požehnanie príbytku.“

Benedikcionál požehnanie vníma ako vážnu pastoračnú úlohu farára a jeho spolupracovníkov. „Podľa učenia Cirkvi ide predovšetkým o požehnanie rodín, teda ľudí, ktorí v dome bývajú, a nie o požehnanie domu ako takého. Benedikcionál výslovne hovorí, že toto požehnanie vykonáva kňaz alebo diakon, aby v kresťanských rodinách zvestoval Kristov pokoj.“

Samozrejme, pokropiť požehnanou vodou príbytok a kriedou poznačiť vchod do domu môže ktorýkoľvek člen rodiny, predovšetkým otec alebo mama. „Avšak v úzkom slova zmysle vysluhovateľom sväteniny je vysvätený kňaz alebo diakon.“

ZVERIŤ SA POD BOŽIU OCHRANU

Vodu, požehnanú na sviatok Zjavenia Pána, si veriaci v tomto období odnášajú z kostolov aj do svojich domovov. „Bolo krásnym zvykom mať aj v našich domácnostiach pri vstupe nádobu s požehnanou vodou. A tak ako v chráme, aj doma môžeme ňou robiť znak kríža na pamiatku nášho krstu a zároveň sa zveriť pod mocnú Božiu ochranu.“

Túto vodu veriaci často nazývajú ako svätenú, to je však iba ľudový názov. „Terminológia, ktorú zavádzajú nové preklady liturgických kníh, používa pre rozličné žehnania osôb a predmetov slovo ,požehnanie‘, preto je správne používať termín ,požehnaná voda‘. Ona nám pripomína Krista, ktorý je vrcholom Božieho požehnania. Preto sa touto vodou kropia aj osoby a predmety bežného používania. Zároveň je pokropenie touto vodou pripomenutím nášho krstu, v ktorom sme získali spásu.“ Liturgista vysvetľuje, prečo sa do nej pridáva soľ.

„Význam požehnania soli a toho, prečo sa sype do vody, vysvetľuje modlitba, ktorou sa voda požehnáva. Je v nej vyjadrené odvolanie sa na proroka Elizeja, ktorý na Boží príkaz nasypal soľ do prameňa, čím získal späť blahodarnú silu a zároveň, aby nás pokropenie touto vodou oslobodilo od nepriateľských útokov a pomohlo nám žiť pod stálou ochranou Ducha Svätého.“

NEVYLIEVAŤ LEN TAK HOCIKDE

Peter Staroštík ešte prízvukuje, že tak ako všetky požehnané predmety máme v náležitej úcte, zvlášť požehnaná voda sa má uchovávať starostlivo a používať s úctou.

„Ak sa nám nejako znehodnotí, napríklad pokazí, možno takúto vodu vyliať na miesto, odkiaľ sa môže buď vypariť, alebo vsiaknuť do zeme. Tak, aby ostala zachovaná úctu tajomstvu, ktoré symbolizuje.“