Poznal sa so šiestimi svätcami

Aj vo vysokom veku sa Giuseppe Ungaro každodenne zobúdzal o pol štvrtej ráno, aby sa zúčastnil na modlitbách a adorácii. Po rannej svätej omši navštevoval rodiny, ktoré boli v materiálnej, ale i duchovnej núdzi. Neobchádzal ani bývalých kriminálnikov. Pripomínal slová mnohých svätcov, že každý človek má svoju dôstojnosť. A tá musí byť ochraňovaná. Ježiš je totiž prítomný v každom človeku. V roku 2018 získal Giuseppe Ungaro od mesta Padova, kde ako rehoľník pôsobil dlhé roky, ocenenie za zasvätenie svojho života pomoci druhým.  

Traja svätí pápeži

K starostlivosti o ľudí v núdzi ho možno inšpirovali aj svätci, s ktorými sa počas svojho dlhého pozemského života stretol. Počas služby v Bazilike Santa Maria Gloriosa dei Frari v Benátkach sa spoznal s vtedajším miestnym patriarchom Angelom Giuseppem Roncallim, neskorším pápežom Jánom XXIII. V rozhovore pre františkánsky magazín St. Anthony Messenger Giuseppe Ungaro uviedol: „S kardinálom Roncallim sme sa dobre poznali. Často prichádzal do nášho konventu na obed.“ I ďalší dvaja pápeži, Pavol VI. a Ján Pavol II., ktorí boli vyhlásení za svätých, sa s Giuseppem Ungarom stretli v Benátkach, kde františkán pôsobil takmer 50 rokov.

Stretnutie s obľúbeným spovedníkom

Okrem pápežov svätcov mal však Giuseppe Ungaro poctu stretnúť aj troch svätých blízko spätých s jeho rehoľným spoločenstvom. Jedným z nich bol chorvátsky kapucín Leopold Bogdan Mandić, ktorý bol známym a obľúbeným spovedníkom. Brat Giuseppe ho opísal ako človeka veľkej ľudskosti, múdrosti a citlivosti voči druhým. „Každú stredu zvykol chodievať do benátskej baziliky. Najskôr vzdal úctu svätému Antonovi pri jeho hrobe a potom mieril priamo do spovednice, kde bez prestávky niekoľko hodín vysluhoval sviatosť zmierenia,“ zaspomínal si Giuseppe Ungaro.

Rozhovor Giuseppeho Ungara pre egioiasiaTV

Poznal i mučeníka nacistického režimu

Jeho cesty sa skrížili aj s františkánskym spolubratom Maximiliánom Kolbem, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v bývalom koncentračnom tábore Osvienčim. Keďže boli z rovnakej rehole, stretli sa pri niekoľkých príležitostiach. Brat Giuseppe opísal jedno zo stretnutí s poľským mučeníkom: „Krátko predtým sa vrátil z Japonska a bol veľmi smutný z poníženia, ktoré tam zažil. Napriek tomu mal stále veľkú vieru a lásku k Panne Márii.“ Poľský rehoľník mal na brata Giuseppeho taký vplyv, že taliansky františkán na jeho povzbudenie spravil veľkú životnú zmenu: „Bol to Maximilián Kolbe, kto ma povzbudil zložiť jeden celoživotný sľub nebeskej Matke: a to prestať fajčiť. Od toho dňa som si nezapálil.“

Priateľstvo s najznámejším františkánom

Giuseppe Ungaro sa stretol aj s najznámejším františkánom svojej doby, Pátrom Piom z Pietrelciny. Stalo sa tak ešte počas druhej svetovej vojny, keď brat Giuseppe slúžil ako kňaz v kostole v stredotalianskom mestečku Sabaudia. S Pátrom Piom si vybudoval hlboký osobný vzťah a chodieval k nemu na spoveď. „Pamätám si, ako som mu raz pobozkal ruky a spýtal sa ho, či mu stigmy spôsobujú bolesť. Odpovedal mi: ,Nuž, Boh mi ich nedal pre zábavu.‘“

Oddaný posolstvu svätcov, s ktorými sa stretol, a reholi, ktorej zasvätil život, Giuseppe Ungaro zavŕšil svoju pozemskú púť 22. mája 2019, päť dní pred jeho stými narodeninami. Ako sme už však na začiatku poznamenali, brat Giuseppe rátal svoj pozemský vek od počatia deväť mesiacov pred narodením.