POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV: Arcidiecéza Vesprém

Vesprémske biskupstvo založil v roku 1009 uhorský kráľ sv. Štefan I. (975 – 1038). Na arcibiskupstvo bolo povýšené až v roku 1992. Súčasným arcibiskupom je Gyula Márfi, ktorý bol vymenovaný ešte v roku 1997.
 

Románske základy
 

Katedrála svätého Michala vo Vespréme je hlavným kostolom Vesprémskej arcidiecézy. Pôvodný kostol bol postavený v čase vzniku uhorského štátu.

Aktuálnu podobu získal v roku 1910. Dve veže novorománskej budovy, ktorá sa nachádza na severnej strane Námestia Najsvätejšej Trojice, vidieť z mnohých častí mesta.

V roku 1981 pápež Ján Pavol II. povýšil katedrálu na baziliku minor.

Archeologické nálezy naznačujú, že na tomto mieste stál kostol už v 10. storočí.

Už v zakladajúcej listine Pannonhalmy (1001) sa katedrála spomína ako prvý chrám na území Uhorska. V neskorších historických dokumentoch sa pravidelne uvádza ako najstaršia katedrála v Uhorsku.
 

Blahoslavená Gizela
 

Viac ako pravdepodobné je, že na založení katedrály sa podieľala samotná kráľovná Gizela, respektíve jej vzniku venovala osobitnú pozornosť.

Manželka kráľa Štefana I. zohrala významnú úlohu tiež v tom, že sa Vesprém stal mestom kráľovien.

Legenda o kráľovi Štefanovi I. ju opisuje takto: „O spôsobe, akým sa ona Gizela správala pri skrášľovaní bohoslužby, o horlivosti a láske, ktorú prejavovala voči zhromaždeniam tých, ktorí slúžili Bohu, dodnes svedčia kríže, nádoby a oltárne ozdoby mnohých kostolov, zhotovené alebo utkané s úžasnou remeselnou zručnosťou.

Predovšetkým kostol biskupstva vo Vespréme, ktorý bol od svojho založenia vyzdobený všetkým zlatým a strieborným plátnom a mnohými druhmi rúch potrebných na služby Božie.“

Blahoslavená uhorská kráľovná Gizela pochádzala z Bavorska. Bola dcérou bavorského vojvodu Henricha II. a sestrou nemeckého cisára Henricha II.

Na konci roku 996 alebo začiatkom 997 sa vydala za prvého uhorského kráľa Štefana I. Gizela horlivo spolupracovala s manželom na pokresťančení Maďarov. Založila viaceré kláštory a kostoly.

No musela prekonať i ťažké životné skúšky. Roku 1031 predčasne zomrel jej syn sv. Imrich. O sedem rokov neskôr stratila i manžela Štefana.

Jeho nástupca Peter zhabal ovdovenej kráľovnej všetok majetok.

Chudobná a opustená Gizela odišla napokon v roku 1045 z Uhorska a utiahla sa do ženského benediktínskeho kláštora Niedernburg pri Pasove. Tam sa stala opátkou. Zomrela okolo roku 1060. Pochovali ju v kláštore.
 

Pel-mel zaujímavostí
 

Údajne prvé zobrazenie katedrály možno vidieť na korunovačnom plášti uhorských kráľov, ktorý je dnes uložený v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.

Kráľovná Gizela drží model kostola bez veže. Pravdepodobnejšie však je, že ide o štylizované zobrazenie baziliky v Székesfehérvári.

K trojloďovej románskej katedrále sa pristavali dve veže.

Po požiari Vesprému v roku 1380 bol chrám prestavaný v gotickom štýle a posvätený v roku 1400. Neskôr sa na ňom podpísala osmanská okupácia.

Kompletná obnova a prestavba katedrály sa uskutočnila až začiatkom 18. storočia. Kostol získal barokový exteriér.

Nakoniec ho však v rokoch 1907 až 1910 prestavali v novorománskom slohu, podľa plánov maďarského architekta Sándora Aignera (1854 – 1912), ktorý vychádzal z pôvodnej podoby sakrálnej stavby.

Zachovala sa gotická svätyňa a presbytérium. Počas druhej svetovej vojny boli zničené vitrážové okná. Súčasné vitráže zobrazujú sv. Štefana, sv. Margarétu, blahoslavenú Ilonu, kráľovnú Gizelu, sv. Jozefa a sv. Gellérta.

Nad hlavnou loďou kostola sa nachádza kazetový strop. V bočných uličkách chrámu sú umiestnené dva oltáre Nanebovzatia Panny Márie a sv. Juraja.

V južnej časti chrámu zase oltáre sv. Anny a sv. Imricha. Nástenné maľby v kostole sú dielom maďarského maliara Antala Szirmaya (1860 – 1927); zobrazujú okrem iného svätcov z rodu Arpádovcov, sv. Gregora Veľkého, sv. Jána Nepomuckého a sv. Augustína, ako aj štyroch evanjelistov.

V katedrále sa ako relikvia uchováva predlakťová kosť blahoslavenej kráľovnej Gizely.  

V zachovalej gotickej časti kostola objavíme náhrobky vesprémskych biskupov Lászlóa Bánássa a Pétera Beriszlóa. Vo vedľajšej malej miestnosti sa nachádza baroková hrobka biskupa Mártona Padányiho Biróa z roku 1762.

Katedrála má v súčasnosti päť zvonov. Jeden v severnej a štyri v južnej veži. Najväčší z nich zvon Svätá Trojica má priemer 177 centimetrov a hmotnosť tri a pol tony.