POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV Diecéza Salzburg

Arcidiecéza spravuje okrem mesta Salzburg aj celú spolkovú krajinu Salzbursko a časť územia severovýchodného Tirolska.

Ide o metropolitnú diecézu pre západ a juh Rakúska. Hlavným kostolom diecézy je Katedrála sv. Ruperta a sv. Virgila.

Biskupstvo založené v roku 739 sa stalo arcibiskupstvom v roku 798. Po Kolínskom arcibiskupstve je tak druhou najstaršou arcidiecézou v nemecky hovoriacej oblasti.

Zvláštnosťou je, že  Salzburské kniežacie arcibiskupstvo od roku 1328 do roku 1803 bolo tiež suverénnym štátom - Salzburský arcibiskup má titul prímasa Germánie.
 

Prvým biskupom sv. Rupert
 

Prvým biskupom v Salzburgu sa stal opát sv. Rupert (? - 716), pôvodne biskup Wormský. Práve vo Wormse sa Rupert  usiloval o obrátenie šľachticov, ktorí viedli nemravný život. Tí ho však zato začali prenasledovať.

Preto biskup Rupert odišiel do Bavorska, kde ho panovník Teodor prijal s otvorenou náručou a mohol tam nerušene evanjelizovať. Pôsobil najmä v Regensburgu, no evanjelium šíril aj do okolitých krajov.

Okolo roku 690 sv. Rupert založil na ruinách starého rímskeho mesta Iuvavum (dnešný Salzburg) základy biskupstva, v roku 696 kláštor sv. Petra (nem. Stift Sankt Peter) a v roku 714 benediktínsky kláštor na Nonnbergu (nem. Stift Nonnberg).

Biskupstvo bolo v roku 798 povýšené na arcibiskupstvo a stalo sa cirkevným centrom Rakúska a časti Bavorska, označovanej ako Altbayern.

V rokoch 1200 až 1246 sa arcibiskupovi Eberhardovi II., podarilo z existujúcich menších grófstiev a lén vybudovať stabilné arcibiskupské panstvo.

Salzburg v roku 1328 vydal vlastné zemské právo, čím sa stal nezávislým štátom v rámci Svätej ríše rímskej i keď politicky pôsobil aj ako nárazníkový štát medzi Bavorskom a habsburskými krajinami.

Pre hospodárstvo štátu bol kľúčový nielen obchod so soľou, ale aj ťažba zlata v Gasteinertale. Kniežacie arcibiskupstvo sa sekularizovalo a kurfirstvo v roku 1803 pripadlo panovníkovi Ferdinandovi III. (1608 – 1657).

V roku 1807 bolo samotné arcibiskupstvo obmedzené na územie vlastného Salzburgu a východného Severného Tirolska.
 

Katedrála sv. Ruperta a sv. Virgila
 

Okrem toho, že Katedrála sv. Ruperta a sv. Virgila je hlavným kostolom Salzburskej arcidiecézy, patrí k najväčším sakrálynm magnetom mesta Salzburg.

Osloví vás jeho veľkolepá baroková fasáda a mohutná kupola. Kostol je zasvätený sv. Rupertovi a sv. Virgilovi.

Katedrála opakovane devastovaná ohňom, sa vždy obnovila a stávala tak architektonicky mohutnejšou, väčššou a honosnejšou.

Z veľkej časti bola zničená požiarom 11. decembra 1598. Arcibiskup Markus Sittikus von Hohenems (1574 – 1619) poveril talianskeho staviteľa a architekta Santina Solariho (1576 – 1646) stavbou nového chrámu.

Santino Solari zlúčil barokový štyl s prvkami starej rímskej architektúry. Uprostred zúriacej tridsaťročnej vojny 25. septmebra 1628, chrám veľkolepým spôsobom slávnostne vysvätil arcibiskup Paris von Lodron.

Pri jednom z náletov na Salzburg počas druhej svetovej vojny v roku 1944, bola zničená kupola chrámu a časť oltára. Chrám však obnovili a v roku 1959 znovu vysvätili.

Pri pohľade na exteriér chrámu návštevníkom neuniknú na hlavnej fasáde štyri monumentálne sochy: apoštolovia Peter a Pavol, ako aj jeho patróni Rupert a Virgil so sudom soli a zmenšeninou chrámu.

Erbové znaky arcibiskupov na štíte zase pripomínajú ich zásluhy na výstavbe chrámu.

Z vnútorného vybavenia katedrály stojí za zmienku krstiteľnica, v ktorej bol pokrstený Wolfgang Amadeus Mozart. Práve skladateľ vo funkcii dvorného chrámového organistu pre ňu vytvoril nespočetné hudobné omše a duchovné skladby.

Impozantný je hlavný organ a chrámová brána z bronzu, ktorá je dielom sochárov a remeselníkov 20. storočia Ewalda Mataré, Giacoma Manzú a Toniho Schneidera Manzella.