Premena kríža na radostné vzkriesenie

Snímka: Erika Litváková

VILIAM DOBIÁŠ, lekár záchranár

Pri každom výjazde v záchrannej službe sa stretávam s utrpením, niekedy psychickým, inokedy s ťažko chorými ľuďmi, ktorí okrem choroby trpia aj samotou. Napriek bohatej predstavivosti si neviem predstaviť samého seba v pozícii Ježiša počas cesty s krížom a na Golgote. Ježišovi pomohol Šimon z Cyrény niesť aspoň chvíľu kríž, Veronika mu utrela zakrvavenú tvár, vojak navlhčil pery špongiou. Mnohí chorí nemajú Šimona, Veroniku ani vojaka. Sú sami a záchranári sú jediné bytosti, ktoré im na chvíľu pomôžu prítomnosťou, hojivým slovom, zmiernením trápenia liekmi. Takto prežívam Veľký týždeň intenzívnejšie. Vžívam sa do Ježišovho osudu, lebo moji pacienti mi jeho utrpenie pripomínajú viditeľným spôsobom.

Snímka: archív -DK-

DAGMAR KRÁĽOVÁ, sestra Kongregácie dcér Márie Pomocnice

Svätý týždeň, počnúc Kvetnou, po novom Palmovou nedeľou, je pre mňa napriek rôznym prácam hlbokým zastavením. Zelený štvrtok prežívam v atmosfére dojatia z Ježišovej túžby jesť s nami veľkonočného baránka, spolu s ustanovením kňazstva, aby nám mal kto jeho obetu sprítomňovať deň čo deň. Veľký piatok plynie v znamení bolesti. Hlavne z nepochopenia Ježišovej obety a preto, že sa jeho utrpenie a smrť opakuje v toľkých variantoch naživo aj dnes. Snažím sa hodinu po hodine sprevádzať udalosti jeho umučenia a spolu s Máriou aspoň v duchu stáť pod Ježišovým krížom. Svätá sobota je príležitosťou v hlbokom a posvätnom tichu srdca čakať, ako čakala ona. Vrcholom Veľkej noci je vigília. A najväčšia zo všetkých nedieľ mi dáva zakúsiť radosť. Veď Otec nás miluje a má moc premeniť každý kríž na radostné vzkriesenie.

Snímka: archív -MC-

MATEJ CABAN, bohoslovec kňazského seminára

Veľkú noc sa snažím prežívať v prvom rade s Kristom. Každý rok to je iné a výnimočné. Vo štvrtok zvyknem po večernej svätej omši tráviť čas v spoločenstve, potom prežívam s Kristom zradu či pocity ťažkosti v modlitbe, a tak dlhšie do noci bdiem. V deň Veľkého piatka si večer čítam Sväté písmo pri strážení Božieho hrobu. Mám rád ten zvláštny čas ticha po Kristovej smrti. Na druhý deň ráno sa už neviem dočkať večera. Pri vigílnej svätej omši Pánovho zmŕtvychvstania ma vždy napĺňala tajomná a veľká radosť. Myslel som si, že je to kvôli tej atmosfére, množstvu ľudí v kostole či veľkolepému chválospevu. Ale keď prišiel kovid, mal som v srdci presne tú istú radosť, aj keď nás bolo v kostole len pár. Dnes viem, že tú radosť mi dáva Duch Svätý. Veľkú noc prežívam s vďakou a túžbou priblížiť sa Bohu.

Snímka: archív -MM-

MÁRIA MERVOVÁ, knihovníčka

Veľký týždeň prežívam svetsky aj „svätsky“. Keďže prvá polovica týždňa je ešte pracovná, trávim svoj čas v práci. Taktiež upratujem a pečiem. A čo sa „svätskej“ časti týka, ak to okolnosti a zdravie dovolí, zúčastňujem sa na všetkých veľkonočných obradoch. Tento rok sa po viacročnej prestávke opäť chystám zapojiť do slávenia trojdnia aktívne, a to po speváckej stránke. Spevy počas Veľkej noci vo mne prebúdzajú väčšiu túžbu po hlbšom prežívaní týchto najdôležitejších sviatkov v roku. Prečo najdôležitejších? Odpoveďou je verš z Prvého listu Korinťanom, konkrétne 15. kapitola a jej 17. verš: „A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna...“

Snímka: archív -JV-

JANA VOZNÍKOVÁ, lingvistka

Počas celého Pôstneho obdobia a obzvlášť vo Veľkom týždni sa snažím viac zahĺbiť do tajomstva Ježišovho utrpenia. Popri bežných povinnostiach nie je vždy ľahké zastaviť sa, nájsť si pokojný čas na modlitbu. Vnímam to však ako príležitosť prežívať všetky ťažkosti v zjednotení s Kristom. Vo Veľkonočnom trojdní mi okrem liturgických obradov pri rozjímaní pomáha čítanie zápiskov svätých a mystikov, ktorí mali milosť videnia udalostí Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania, a tiež modlitba krížovej cesty či tichá poklona pri Božom hrobe. Rozjímanie nad Ježišovým utrpením ma utešuje v trápeniach, no zároveň sa snažím priniesť Ježišovi útechu a zadosťučinenie za hriechy.

Snímka: archív -DP-

DUŠAN PECKO, kňaz farnosti Žilinka-Solinky

Svätý týždeň je pre mňa čas, v ktorom si intenzívnejšie pripomínam utrpenie a smrť Ježiša Krista. Je to zároveň čas zvláštneho pokoja, v ktorom mám príležitosť zamyslieť sa aj nad svojimi skutkami a rozhodnutiami. A tiež je to čas intenzívnych príprav na Veľkonočné trojdnie. Toto obdobie mám veľmi rád, lebo hoci sa (najmä nám kňazom) niekedy môže zdať hektické, v skutočnosti je to čas zastavenia. V týchto dňoch sa snažím tráviť viac času v modlitbe, ale aj viac byť s ľuďmi a tešiť sa zo spoločenstva, ktoré môžeme vytvárať. Vo farnosti, kde pôsobím, je na Piatok utrpenia Pána spoločná krížová cesta po sídlisku. Práve tam si uvedomujem, aká je sila spoločnej modlitby – keď sú v Ježišovom mene zhromaždení viacerí.