Prezieravosť nie je zbabelosť

Poznáte skúsenosťami overené slová: Opatrnosti nikdy nie je dosť. Niekedy však na ne zabúdame. Môže za to prílišná dôverčivosť, inokedy nespútané vášne či hnev. Hoci sa zdá, že rozumom kontrolovaná ľudská činnosť je niečo, čo zvládne každý a na čo jednoducho má, nie je to vždy pravda.  
 

Intelektuálna cnosť
 

Grécky filozof Aristoteles (385 – 323 pred Kristom) rozvážnosť zaradil k intelektuálnym cnostiam. Vlastniť ju pre človeka znamená disponovanosť zachovať si aj v neštandardnej situácii „chladnú“ hlavu a naplno uplatniť kognitívne (poznávacie) funkcie, ktoré pomáhajú rozlišovať, triediť a vyhodnocovať.

 Umožňujú rozvážne myslieť a uvážlivo spoznávať okolitý svet. Prostredníctvom nich posudzujeme, odôvodňujeme, učíme sa a pamätáme si, čo sme už v minulosti zažili, aby sme podobnú chybu nezopakovali. 

Mozgové centrá vo frontálnej časti mozgu (talamus – takzvaná brána vedomia) zaisťujú kontrolu nášho správania a koordináciu týchto poznávacích funkcií. Z nich dostávame príkazy na vykonanie.

Mohli by sme povedať, že ide o exekutívne funkcie, ktoré sa spájajú s uplatnením  prezieravosti. Či už ide o emočnú kontrolu – dohľad nad impulzmi, poznávaciu flexibilitu, sebapercepciu a sebakontrolu, organizáciu a plánovanie. V tejto súvislosti je príznačné, že frontálna kôra dozrieva najneskôr zo všetkých mozgových centier.

Boh sa stará o rozvážneho človeka
 

Všimnime si, že v zhone a v náhlivosti urobíme oveľa viac chýb, ako keď si vec premyslíme. Sokrates (470 – 399 pred Kristom) podotkol na margo prezieravosti, že ide o meradlo sporiadaného ľudského konania. Triezve myslenie znamená predvídať situáciu, myslieť do budúcnosti, ale žiť v prítomnosti.

Kto môže byť lepším príkladom prezieravého človeka ako ženích Panny Márie sv. Jozef? „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel“ (Mt 1, 19 – 20).

Nerozmýšľal, ako utiecť pred zodpovednosťou, ale predovšetkým, ako neohroziť svoju nastávajúcu. A Boh sa postaral. Sú ľudia, ktorí však nie sú disponovaní správať sa prezieravo. Zamieňajú si dojmy, pocity s faktmi.

Súčasný kolínsky pomocný biskup Ansgar Puff v každodenných duchovných podnetoch prostredníctvom rádia (domradio.de) ponúka tieto slová: „Opak jednoty nie je rôznorodosť, ako mnohí mylne interpretujú. Je to nalomenie, znehodnotenie, zničenie.

Podobne ako v manželskom živote. Buď manželia majú v svojom živote pred sebou číslo jeden, a to vo všetkom, v dobrom i zlom, láske i odpúšťaní, alebo sa ich vzťah roztriešti.

Prezieravý človek si neprikrášľuje, nemení význam podstatnej skutočnosti a nazve veci pravým menom. V každej aj nepredvídanej situácii je zodpovedný, nie zbabelý.“   
 

Stráži ju svedomie
 

Podobne je namieste si dávať pozor a nezamieňať si ju tiež  s lenivosoťu, keď sa človek snaží zbaviť zodpovednosti, typu: Ja aj tak nič sám nedokážem. Prípadne: Čo ťa nepáli, nehas. Rozvážni ľudia nie sú zbabelci.

Podobne je nesprávne spájať ju s chorobnou ctižiadostivosťou, arogantnosťou, bezohľadnosťou či falošnosťou. Ukazuje sa, že človek sa zásadne stáva neprezieravým, ak chýba ostražitosť svedomia.

Ak ho otupil alebo prehlušil. Ilúzia a lož vtedy ako burina v záhrade začínajú prerastať realitu a pravdu. Prezieravosť znamená bdelosť. Čiže venovať pozornosť i vzťahom a situáciám, ktoré by nás mohli odviesť od vnútorného pokoja. Rozvážnosť znamená zvládnuť aktuálne požiadavky s ohľadom na minulosť i budúcnosť.

Tak ako múdre panny v evanjeliu, ktoré predvídali, že olej v lampách im nemusí vystačiť (porov. Mt 25, 1 – 13). Istý človek sa pýtal mentálneho kouča: „Čo myslíš, aká je najsilnejšia myšlienka, ktorá môže ovplyvniť človeka?“

A on prezieravo odpovedal: „Myslieť na to, že v našom živote je miesto a čas odchodu.“ V tom spočíva podstata rozvážneho konania pre našu budúcnosť a pre veriaceho osobitne s ohľadom na večnosť.