Prinášajme evanjelium ľuďom tejto doby

Len pred niekoľkými dňami ste prijali biskupskú vysviacku. Ako ju vnímate?

Biskupské svätenie je pre mňa predovšetkým veľký dar a záväzok. Svätý Otec František mi mojím menovaním prejavil veľkú dôveru, keď mi zveril úlohu pastiera diecézy.

Apoštolskému nunciovi Nicolovi Girasolimu zasa ďakujem za viditeľný prejav povzbudenia. Cítil som veľkú modlitbovú podporu spoločenstva, ktoré sme počas vysviacky vytvorili. Za to sa chcem všetkým úprimne poďakovať.

Čo bude pre vás v novej službe najnáročnejšie?

Pri svojom menovaní som uviedol, že sa budem usilovať o kontinuitu a dynamizmus viery. Už moji predchodcovia horlivo pracovali pri šírení Božieho kráľovstva. Je potrebné však vieru rozvíjať ďalej. Priniesť nové impulzy.

Ježišovo evanjelium je potrebné prinášať ľuďom tejto doby. Mladí ľudia a stredná generácia sú pre mňa veľkou výzvou, ako oživiť vieru v súčasnej dobe. Oni sú budúcnosťou Cirkvi.

Vaším mottom je oslovenie Abba Pater? Prečo ste si ho zvolili?

Oslovenie Boha „Abba, Otče“ sa vo Svätom písme vyskytuje len trikrát (Mk 14, 36; Rim 8, 15; Gal 4, 6). Je to oslovenie, ktorým sa Ježiš Kristus obracia na Boha. Volá ho Otec. Modlitba, ktorú nás naučil, sa začína slovom Otče. Boh nie je energia ani policajt či deduško. Boh je Otec a my nie sme jeho otroci, ale synovia a dcéry.

Aké sú vaše výzvy do najbližších dní, mesiacov, rokov?

Svätý Otec František ohlásil Jubilejný rok 2025. Aj v našej diecéze sa chceme duchovne pripraviť na toto veľké jubileum. Každému biskupovi leží na srdci kňazské spoločenstvo. Chcem, aby moji spolubratia kňazi vedeli, že som uprostred nich.

Považujem za dôležité byť blízko im, ale aj Božiemu ľudu. Potrebujeme do budúcna dobrých a svätých kňazov. Túžim, aby kňazský seminár bol naďalej miestom ľudskej, duchovnej a odbornej formácie bohoslovcov.

Ako dar a pamiatku na deň vašej biskupskej vysviacky ste veriacim venovali svoju knihu Kristov rybár. Tematicky sa v nej venujete postave apoštola Petra, prvého biskupa. No písali ste ju v čase, keď ste o menovaní za biskupa ešte netušili.

Áno, kniha má svoj pôvod v zamysleniach. Tie boli súčasťou duchovných cvičení, ktoré som viedol pre našich otcov biskupov v Badíne na jar v roku 2022. Pre mňa samotného bolo rozjímanie nad postavou prvého z apoštolov veľkým požehnaním.

Uvedomil som si bohatstvo a hĺbku, akú nám ponúka Božie slovo pri pohľade na apoštola Petra. V ňom totiž každý nájde seba samého. A jej vydanie pár týždňov pred biskupskou vysviackou bolo už Božím načasovaním.

Poďme k diecéze, ktorá vám bola zverená. Kto je jej patrónom a ako si jeho sviatok veriaci pripomínajú?

Patrónom našej diecézy je svätý Martin. Tento svätec žil vo 4. storočí a pôvodne bol vojakom Rímskej ríše. Ako dospelý sa stal kresťanom, kňazom a  neskôr biskupom vo francúzskom meste Tours. Vyznačoval sa skromnosťou a osobitnou starostlivosťou o kňazov svojej diecézy.

Jeho príklad viery si pripomíname v deň jeho liturgickej spomienky 11. novembra. Keď si v roku 2016 aj celá Katolícka cirkev pripomínala 1700 rokov od jeho narodenia, v Spišskej diecéze sa slávil osobitný jubilejný rok sv. Martina. Jemu je zasvätená aj katedrála v Spišskej Kapitule.

Aké najnavštevovanejšie pútnické miesta sú na území diecézy?

Všetkým obyvateľom Slovenska je známe pútnické miesto Mariánska hora v Levoči. V roku 1995 na tomto mieste slávil svätú omšu pápež Ján Pavol II. Spomeniem však niektoré ďalšie. Obec Krivá je miesto narodenia blahoslavenej Zdenky Schelingovej.

Tiež sa každý rok koná obľúbená púť v Bobrove k úcte Panny Márie Nanebovzatej. Dôležitým miestom pre našu diecézu je aj obec Zákamenné, rodisko Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka.

Spišský biskup František Trstenský pri hrobe pápeža Benedikta XVI. v Bazilike sv. Petra. Snímka: Lukáš Fejerčák

Aký trend ste v diecéze zaznamenali v súvislosti s počtom ľudí hlásiacich sa ku katolíckej viere pri poslednom sčítaní obyvateľstva?

Je potrebné vziať do úvahy, že sčítanie sa dialo v období pandémie, keď sme boli uviaznutí v našich príbytkoch. Rôzne faktory spoločenského a politického života, ale aj svet médií na nás vplývali intenzívnejšie.

No napriek tomu počet tých, ktorí sa hlásia ku katolíckej viere, klesol menej, než boli všeobecné odhady a možno aj očakávania niektorých. V rámci celého Slovenska regióny, ktoré patria do Spišskej diecézy, stále charakterizuje vysoký záujem o kresťanský život.

Štatistické výsledky je potrebné vnímať, lebo podávajú istý trend. Avšak človek nie je číslo. Je dôležité vnímať jeho potreby a priblížiť sa mu v prostredí, v ktorom žije so svojimi každodennými výzvami.

Spomínali ste pandémiu. Vrátili sa po nej ľudia opäť do chrámov?

Keďže v tomto období som bol farárom v Kežmarku, môžem povedať, že veriaci sa vrátili a prišli aj ďalší. Pandémia nám ukázala krehkosť života a dôležitosť ľudských vzťahov, ktoré sme dovtedy prehliadali. Začali sme vnímať, čo je v živote podstatné.

Myslím, že paradoxne k tomu prispelo aj zatvorenie chrámov. Dovtedy sme účasť na bohoslužbách brali ako samozrejmosť. Potom sa nám stali vzácnymi a pocítili sme, že potrebujeme Pána Boha.

Pandémia nám však ukázala, že nestačí veriť v priestoroch chrámu. Potrebujeme vieru žiť v škole, na pracovisku, v susedských vzťahoch. Pápež František nás vyzýva, aby sme boli odvážni a šli na periférie.

Darí sa vám v diecéze získavať adeptov na kňazstvo či zasvätený život?

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je počet bohoslovcov nižší. Uvediem však jeden príklad z minulosti. Kňaz Ján Mária Vianney vynikal svätosťou a obetavosťou.

Už počas jeho života sa hovorilo, že ak by bol ešte jeden kňaz ako on, obrátilo by sa celé Francúzsko. Nie vždy sa všetko dá hodnotiť kvantitou. Ak z nášho seminára budú vychádzať horliví kňazi, dokážeme byť v spolupráci s laickými bratmi a sestrami a so zasvätenými osobami autentickými kresťanmi.

V Cirkvi vnímame aj úbytok mladých. Zvlášť počas týždňa vidieť v kostole najmä starších ľudí. Ponúka Spišská diecéza mladým nejakú duchovnú formáciu?

Nadviažem na predchádzajúcu odpoveď. Ohlasovanie evanjelia nemôže zostať len na kňazovi. Potrebujeme mužov a ženy, ktorí budú autentickí a horliví pre Ježišovo evanjelium.

V našej diecéze sú dve centrá mládeže – Ústie nad Priehradou a Važec, kde sa ponúkajú mladým formačné kurzy. Ale prvým domovom viery sú naše rodiny a farnosti. Potrebujeme znova naučiť rodičov, aby sa stali prvými ohlasovateľmi viery pre deti.

V dnešnej dobe dôležitú úlohu v náboženskej oblasti plnia aj starí rodičia, lebo mnohé manželstvá sú v kríze. Inde sú rodičia zavalení prácou a nestíhajú sa deťom venovať.

Čo zneužívania zo strany kňazov? Musela Spišská diecéza riešiť takéto prípady?

Žiaľ, aj v našej diecéze sa vyskytli prípady zneužívania. Keďže som bol doteraz vo farnosti, nemal som priamu kompetenciu. Za ostatné roky Svätý Otec František vydal niekoľko jasných nariadení, podľa ktorých sa má Katolícka cirkev riadiť.

Viem, že v našej diecéze sa podľa nich postupuje. Ako spoločnosť musíme jednoznačne urobiť všetko preto, aby k týmto hrozným skutkom neprichádzalo ani v rodinách, ani v kolektívoch, ani v Cirkvi. Ale to je úloha všetkých.