Protagonisti v konaní dobra

Prvé augustové dni tohto roka budú patriť Svetovým dňom mládeže v Lisabone. Aj preto sa o mládeži a jej mieste v Cirkvi teraz hovorí viac. Na túto tému sa s nami porozprávala DAGMAR KRÁĽOVÁ, FMA, ktorá slúži mladým aj biblickou pastoráciou.
Zuzana Artimová 28.07.2023
Protagonisti v konaní dobra

V popredí Svetových dní mládeže v Lisabone bude okrem mladých ľudí z celého sveta aj Panna Mária a príklad jej služby. Snímka: profimedia.sk

Aké je teda miesto mladých ľudí v Cirkvi?

Mali by mať rovnocenné postavenie so všetkými. S dospelými, staršími, ale aj s deťmi či chorými. No nie vždy je to tak. Jediným kritériom na uprednostnenie niektorých skupín v Cirkvi je podľa mňa ich krehkosť, zraniteľnosť a vystavenie ťažkým situáciám. Do týchto kategórií však v dnešnej dobe veľmi často patria práve mladí.

V akých aktivitách zameraných na mládež ste sa angažovali v minulosti a v akých sa angažujete teraz?

Prešla som si vyučovaním náboženstva, vedením skupiniek, voľnočasovými aktivitami pre mládež, prácou s animátormi, rôznymi výletmi, ale aj obnovami a duchovnými cvičeniami. V posledných rokoch sa zameriavam na biblický apoštolát.

V čom spočíva biblická pastorácia saleziánskej mládeže?

Najprv som na vlastnej koži musela zakúsiť silu hlbšieho zblíženia sa so Svätým písmom, aby som si jasnejšie uvedomila, ako veľmi mladí ľudia potrebujú pomoc pri vovádzaní do neho.

Bolo mi jasné, že vzťah k Písmu nespočíva vo vedomostiach, a tak sme so sestrami hľadali spôsoby, ako ho priblížiť mladým integrálne. To znamená nielen poznávaním, ale aj emotívne a skúsenostne, následne i prakticky a do života. Tak vznikli biblické víkendy, počas ktorých je priestor na všetky rozmery zážitkov so Svätým písmom.

O čo presne ide?

Tento projekt sme rozvinuli do niekoľkých postupných krokov. Počas každého víkendu sa venujeme vždy jednému stupňu lectio divina, počnúc Starým zákonom až po dnešné moderné spirituality. V programe spájame modlitbu, hru, vzdelávanie, zážitky v spoločenstve a vzťah k prírode – „piatemu evanjeliu“.

Táto naša biblická pastorácia je otvorená pre všetkých mladých, ktorí vôbec nemusia pochádzať z našich prostredí. Okrem víkendovej formy som mala možnosť stretávať mladých aj jednorazovo – snažila som sa im priblížiť, prečo a ako čítať Sväté písmo; vysvetľovala som im, s akými ťažkosťami sa pri čítaní môžu stretnúť, ale hovorili sme aj o modlitbe nad Svätým písmom až po učeníctvo.

Čo môžu robiť zasvätené osoby, aby mladí neboli vyraďovaní zo života Cirkvi? A čo preto môžu robiť ostatné generácie veriacich?

Mať pre nich čas, nebáť sa s nimi viesť dialóg. Dôverovať im a vedieť ich poveriť zodpovednými úlohami. Myslím, že to platí rovnako pre všetkých – zasvätených i nezasvätených.

Zasvätení majú na službu mladým možno viac priestoru a možností, ale nik nenahradí priateľskú blízkosť rodičov. Seniori zasa majú nádhernú úlohu modliť sa vo dne v noci za mladých vo svojej rodine. Istota je, že aj tá najmenšia modlitba má neomylnú účinnosť.

Čo jedinečné môžu iba a len mladí ľudia ponúknuť Cirkvi? V čom je ich pohľad na život a vieru iný?

Myslím, že do života Cirkvi môžu prinášať dynamiku, zápal, veľkodušnosť, ale aj radikálnosť. Mladí ľudia – zvlášť tí dnešní – sú mimoriadne slobodní od štruktúr, predsudkov či zvyklostí, v čom ich treba rešpektovať. Majú právo vidieť veci inak, rovnako ako majú právo sa mýliť a učiť sa na vlastných chybách.

Prečo by mali vyjsť z komfortnej zóny a nebyť gaučovou generáciou, ktorá len pozerá do mobilu?

Mladí ľudia potrebujú robiť dôležité a významné veci. Ak sa k nim nedostanú, lebo im nedáme dostatočný priestor či podporu, tak naozaj skončia na gauči. Ublížime im tým, lebo sa nerozvinú naplno. My starší už dobre vieme, že v živote treba robiť mnoho malých a na prvý pohľad nevýznamných vecí.

Čas beží a život je niekedy veľmi rýchly alebo prikrátky. Premárniť najkrajšie roky, keď sme plní sily, je ohromná škoda. Tieto naše skúsenosti potrebujeme odovzdať mladým inteligentne a tvorivo tak, že ich vtiahneme do zaujímavých podujatí a urobíme ich protagonistami v konaní dobra.

Pápež František dal v posolstve k Svetovým dňom mládeže v Lisabone do popredia biblický citát: Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa. Čo tieto slová konkrétne znamenajú?

Keď mladučká Mária počuje, že ju niekto potrebuje, neváha vstať, ba takmer bežať, aby pomáhala. No nemyslím si, že Alžbeta bola odkázaná na pomoc tejto veľmi mladej dievčiny. Veď Zachariáš a Alžbeta ako kňazská rodina neboli chudobní – podľa evanjelia mali známych, susedov.

A predsa: Mária beží, aby bola pri ľudským očiam skrytých a pritom veľkých Božích veciach. Navždy tak ostane príkladom pre všetkých mladých ľudí všetkých čias.