Raz sú tu, raz sú tam

Dekan Ladislav Labo je kňazom štyridsaťtri rokov. Za ten čas vystriedal viacero, hlavne dedinských farností. V Lakšárskej Novej Vsi je najdlhšie - viac ako dvadsať rokov.

Dlhé pôsobenie vo farnosti si pochvaľuje. Lepšie totiž pozná veriacich a ich problémy a má viac času na opravu cirkevných budov. Za roky vo farnosti stihli zrekonštruovať barokový kostol, kaplnku aj vyše dvestoročnú faru.

V častej výmene kňazov vidí v tomto nevýhodu. „Keď je kňaz vo farnosti iba chvíľku, nemá čas sa o to starať a tie budovy chátrajú. Keď je dlhšie, aby ho aj farníci neohovárali, že nič nerobí, tak to musí spraviť,“ hovorí Ladislav Labo s humorom.

Rozdielov je viac

Podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru sa kňazské povolania porovnávajú ťažko. Rozdiel je medzi mladými kaplánmi a staršími farármi, medzi kňazmi v mestách či na dedinách. Zatiaľ čo farár vo farnosti potrebuje väčšiu stabilitu, mladší kaplán v rôznych farnostiach naberá viac skúseností.

„Je to zložitá sieť vzťahov, v ktorej nikdy všetci nebudú celkom spokojní. Neraz sa však až po čase ukáže, že výmena priniesla ovocie: jednému pomohla nezakrpatieť, lebo ho donútila robiť nové veci, iného zachránila pred kolapsom, pretože už nevládal držať tempo.“

Posledné slovo má biskup

Niekedy si zmenu kňaza vyžadujú samotní veriaci. Martin Kramara však vysvetľuje, že „podobne ako kňazi sú pozvaní byť k dispozícii pre rozličné pastoračné pôsobenia, aj veriaci by mali byť otvorení na prijatie pastierov, na ktorých neboli zvyknutí“.

Kaplán by mal rozhodnutie biskupa poslúchnuť, farár môže aj odmietnuť. Všetko však závisí od diecézneho biskupa a jeho spolupracovníkov.

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska hovorí o situáciách, keď aj biskup po rozhovore s farárom zistí, že bude lepšie s prekladom počkať, lebo si to vyžadujú okolnosti. Ak je však biskup aj potom presvedčený, že by mal kňaz zmeniť farnosť, poslúchnuť musí.

„Kľúč“ na výmenu neexistuje

Kaplán Jozef Pajerský bol za posledných desať rokov v piatich bratislavských farnostiach. Venoval sa hlavne mladým, fungoval ako predseda Komisie pre mládež Bratislavskej arcidiecézy. Začiatkom júla ho biskup preložil na misie do Azerbajdžanu. Hoci mal trošku obavy, prijal to s pokorou a uvedomuje si, že je to aj Božia vôľa.

Hovorca Martin Kramara menil za 16 rokov kňazstva pôsobisko šesťkrát. Podľa neho sa často stane, že „biskup farára potrebuje inde, na novom mieste, a dôvodom môžu byť práve jeho schopnosti. Ak si predtým vo farnosti dobre počínal a veriaci s ním boli spokojní, je zrejmé, že jeho pôsobenie môže byť užitočné aj inde“.

Ďalej dodáva, že už kňazov v seminároch vedú k tomu, aby pre nich na prvom mieste bolo „dobro veriacich a spása nesmrteľných duší“.