Rómovia sú Boží ľud rovnako ako my

„Už len keď nahlas vyslovím slová protirómsky rasizmus, reagujú niektorí ľudia podráždene. Také niečo vraj neexistuje a vyhŕkne z nich: ‚A čo my bieli? My nie sme diskriminovaní ich špinou a hlučnosťou?‘ Nechcem týchto ľudí súdiť, ale už takáto generalizujúca reakcia je znak rasizmu,“ hovorí Michal Oláh, prorektor pre sociálnu prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

NA EURÓPSKOM SÚDE

Posledné roky sa rasizmom na Slovensku zaoberá aj Európsky súd pre ľudské práva. „Ide o prípady zbitých Rómov v Moldave, nelegálne sterilizácie rómskych žien, segregácia detí do výlučne rómskych škôl a mnohé ďalšie kauzy, pri ktorých bolo súdmi uznané, že sa k Rómom pristupovalo odlišne na základe etnicity. Protirómsku diskrimináciu si naša väčšinová spoločnosť však nechce pripustiť,“ vysvetľuje Michal Oláh.

Ani Cirkev rasistické správanie neschvaľuje. „Všetci ľudia sú si rovní, pretože majú ten istý pôvod v Božej stvoriteľskej láske. Kňaz nám často v kázni, ale aj postojom svojho života pripomína, že sme bratia a sestry,“ hovorí sestra Tamara Talapková, OSF, ktorá sa venuje pastorácii Rómov v Lomničke.

„Ak si kresťan a si rasista, niečo nie je v poriadku.“ Rasizmus je nezlučiteľný s kresťanskou vierou. Ako teda s Rómami budovať vzťah? „Tak ako s ostatnými. Rovnako. Mať človeka rád. Mať o neho záujem, vypočuť ho, pochopiť, modliť sa. Nezameriavať sa na zlé, ale na dobré veci, ktoré určite sú,“ radí sestra Tamara.

ZMENA POSTOJA

Zmenu môžeme začať akceptáciou rómskej identity, ktorá má podľa Michala Oláha aj svoj politický a emancipačný rozmer. Hovorí, že v roku 1971 sa medzinárodná rómska reprezentácia stretla neďaleko Londýna, aby prvýkrát rokovala o svojich politických požiadavkách.

Jednou z nich bolo rešpektovanie pomenovania Róm namiesto iných pomenovaní, na Slovensku cigán. „Bez ohľadu na naše sympatie by bolo užitočné, keby v tento deň každý starosta obce a primátor mesta, v ktorých žijú Rómovia, vyvesil na úrad rómsku zástavu a podporil tento deň integračnými podujatiami,“ navrhuje prorektor a bývalý poradca splnomocnenca

Úradu vlády SR pre rómske komunity. Sestra Tamara chápe, že voči Rómom sme zablokovaní aj pre zlé skúsenosti, aj keď tento problém nie je taký jednoduchý, ako sa zdá.

Pozýva preto do Lomničky stráviť trochu času s mladými Rómami, lepšie ich spoznať, pochopiť a zlepšiť si vzťah k nim. „Našim mladým hovorievame, aby ukázali, že sa vedia správať normálne, a oni naozaj ukážu, že sú priateľskí aj slušní.“

Aj mnohí dobrovoľníci, ktorí v Lomničke pomáhajú, sa postupne zbavili predsudkov. „Dar pozerať sa na seba navzájom ako na bratov a sestry nám do srdca dáva Boh. Viem, že to nie je zo mňa, ale našich rómskych bratov a sestry mám naozaj rada a dúfam, že to tak aj vnímajú, aj keď som mnohokrát prísna.“

Michal Oláh si myslí, že zlepšenie vzťahov a zbavovanie predsudkov má byť celospoločenská snaha. „Je to výzva hlavne pre spoločenské elity, počnúc politikmi, biskupmi cez ľudí, ktorí pracujú v kultúre, zdravotníctve a podobne. Inak je iluzórne, že ľudia začnú byť voči Rómom pozitívni.“

Výtvarný talent u niektorých rómskych detí v Jarovniciach objavil učiteľ Ján Sajko. Snímka: profimedia.sk

DRUHÁ STRANA

Zmena postoja však musí byť obojstranná. Čo teda môžu pre zlepšenie vzťahov urobiť Rómovia? „Rodičia by napríklad mali začať viac spolupracovať so školou a dbať na vzdelanie svojich detí, lebo v mnohých prípadoch im nezáleží na tom, aby vyštudovali,“ hovorí sestra Tamara.

Nepáči sa jej, že berú deti so sebou do zahraničia a tie potom zanedbávajú školskú dochádzku. Alebo keď sa po náročnom dni chystá večer spať, aby ako učiteľka vládala ráno vstať do školy, vonku na ulici je ešte zábava v plnom prúde.

„Keď vidím, že aj malé deti behajú po tmavej ulici, je mi naozaj ťažko. Alebo keď sa ma v škole rodič opýta: sestra, a vy tu robíte?, hoci sa ich deťom venujem v škole už šesť rokov.“

Napätie medzi majoritou a minoritou vzniká podľa nej práve týmto odlišným životným štýlom. „Často tiež vidím lenivosť, sebectvo a klamstvo. Keď sa však pozriem na svoje slabé stránky, na to, čo všetko sa mi napriek môjmu poznaniu nedarí, napätie odchádza. Nechcem ospravedlňovať zlé správanie, ale akosi viac ho chápem a ostávam v pokoji.“ Často si hovorí, že Boh je nad tým všetkým a všetko sú to jeho ľudia. „To ma od napätia oslobodzuje.“

POZITÍVNA DISKRIMINÁCIA

Poukazovať zvykneme aj na to, že štát stavia Rómom domy, dostávajú podporu a možno sa majú aj lepšie ako ostatní občania. Michal Oláh však odkrýva skrytú stránku navonok pozitívneho javu – „pozitívna diskriminácia“ je o hľadaní nepriateľa, toho, kto zo spoločného koláča odhrýza viac.

„Keď sa pozrieme na reálne dáta, Rómovia nepožívajú žiadne vyrovnávacie opatrenia alebo nadštandardné prístupy, ktoré by boli priamo cielené na nich. Niektoré národné projekty sú cielené na pomoc do obcí s marginalizovanými rómskymi komunitami, ale keď obec dostane komunitné centrum, tak je pre všetkých,“ vysvetľuje a dodáva, že iná vec je, či aj Nerómovia majú záujem o jeho služby.

„Všetky peniaze z Európskej únie určené na začleňovanie Rómov sa prerozdeľujú so zohľadnením benefitu pre Rómov. Aj tu platí, že na lokálnej úrovni slúžia všetkým. Takže nemôžeme hovoriť o zvýhodňovaní Rómov voči majorite. Je to mýtus.“

Všetci vieme, že spravodlivosť sa nedosahuje ľahko, a aj v tomto prípade má minca dve strany. „Rómovia majú pocit ohrozenia rovnako ako ľudia z majority. Sme rôzni a chce to odvahu vyjsť zo svojej komfortnej zóny, rozmýšľať o sebe, niečo zmeniť a súčasne mať svoje odlišnosti rád,“ dodáva na záver prorektor Michal Oláh.