Rovnaká dôstojnosť pre ženy v Cirkvi

„Svätý Otec počas jednej audiencie povedal, že ženy môžu obohatiť Cirkev, spoločnosť i profesijnú sféru svojimi špecifickými danosťami, ako je mimoriadna senzitivita a jemnosť,“ hovorí Milan Puškar, kňaz bratislavskej farnosti Sedembolestnej Panny Márie.

„Súčasne ale pripomenul nevyhnutnosť skĺbenia ich nezastupiteľného miesta v rodine s verejnými úlohami a postavením.“ Nad pozíciou ženy najmä v slovenskej spoločnosti sa zamýšľa aj Mária Spišiaková, prekladateľka KBS.

„Prevláda názor, že žena má byť v prvom rade matka. Menšie pochopenie je pre ženy, ktoré sa túžia venovať službe druhým v niektorej profesionálnej oblasti, napríklad v medicíne, školstve a podobne.“

So Svätým Otcom súhlasí, ale zároveň konštatuje, že „aby boli ženy v Cirkvi skutočne vnímané ako ‚partnerky‘, sa ešte bude musieť veľa zmeniť. Najmä v postojoch Cirkvi, ktorá je úzko prepojená so spoločnosťou, kde prevládajú predpojaté stereotypy, ktorým potom neraz uveria aj ženy samy“.

(NE)VYRIEŠENÁ OTÁZKA

Neznamená to, že ženy nemajú v Cirkvi svoje miesto alebo že sú z nej vylúčené. No ich mená – ak neberieme do úvahy rehoľníčky – nerezonujú tak často.

„Môže sa zdať, že otázka postavenia a úloh žien v Cirkvi je už vyriešená a často sa to tak aj prezentuje. Aj napriek rôznym funkciám, ktoré zastávajú. Pokiaľ však ide o rozhodovanie na rôznych úrovniach Cirkvi, podieľajú sa na ňom muži – biskupi, kňazi alebo ich laickí spolupracovníci v pastoračných či ekonomických radách,“ vysvetľuje Mária.

Aj keď sa nevylučuje, že na poste hovorcu či riaditeľa biskupského úradu môže stáť žena.

„Väčšie zapojenie nielen žien, ale aj laikov vo všeobecnosti, mladých ľudí či ľudí žijúcich v nejakých neštandardných životných situáciách môže byť pre cirkevné spoločenstvo obohatením, pretože môže priniesť nové pohľady a nové prístupy do života a misie Cirkvi.“

ROZŠÍRIŤ PRIESTOR

V otázke rovnosti a spravodlivosti by mala byť Cirkev príkladom ako prvá. Pápež František to vidí rovnako. „Táto téma je prítomná vo viacerých jeho príhovoroch,“ pripomína Milan Puškar.

„Pri jednej príležitosti poukázal na úlohu žien v samotnom evanjeliu ako na základnú. Osobne sa domnievam, že Cirkev dáva ženám priestor niekde viac, niekde menej. Diplomaticky by som to vyjadril, že na Slovensku sa takémuto postoju, ktorý naznačuje Svätý Otec, postupne učíme a to je dobre.“

Priestor pre ženy v Cirkvi teda treba rozširovať, veď ich myšlienkový a názorový pohľad na svet nie je menej dôležitý než pohľad muža. Majú tiež mnoho skúseností zo služieb v Cirkvi.

„Ženy prispievajú do činnosti Cirkvi ako katechétky, lektorky, animátorky, pracovníčky cirkevných médií, charitatívnych či školských zariadení a podieľajú sa aj na liturgii a živote farnosti,“ konštatuje prekladateľka KBS. Neanonymný hlas žien by teda mal v Cirkvi znieť viac.

ŽENA V SLUŽBE AKOLYTU

Ženy laičky sa síce môžu podieľať na rôznych činnostiach a akciách vo farnosti, ale len zriedka vidíme pri oltári miništrantku.

„Súčasné učenie Cirkvi tiež vylučuje možnosť, aby ženy mohli slúžiť napríklad ako diakonky alebo v nejakej podobnej úlohe, hoci v ranej Cirkvi, najmä na Východe, diakonky existovali,“ vysvetľuje Mária Spišiaková.

Na rozdiel od diakonátu služba akolytátu sa otvára aj pre ženy, s úlohou pomáhať kňazovi a diakonovi a slúžiť pri oltári.

„Podmienky na prijatie akolytátu pre laikov a laičky v Cirkvi na Slovensku už schválila Konferencia biskupov Slovenska. Tento dokument je v schvaľovacom procese vo Vatikáne,“ informuje kňaz Milan Puškar.

„Čo sa týka miništrovania dievčat, touto otázkou sa biskupi zaoberali na 8. plenárnom zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska v roku 1994. Záver znel, že na Slovensku nie je vhodné zavádzať miništrovanie dievčat. Osobne si myslím, že miništrovanie chlapcov aj dievčat je úplne v poriadku, no na Slovensku sa miništrovanie chápe ako výhradná služba mužov, chlapcov,“ dopĺňa kňaz bratislavskej farnosti.

Veľkú úlohu podľa neho zohráva aj názor ľudu. „Nerobil som žiadny podrobnejší prieskum, ale aj pri náznaku tejto témy som sa stretol skôr s negatívnou reakciou. Liturgista Štefan Fábry hovorí, že na Slovensku sme ešte nedozreli na to, aby si žena obliekla albu a počas omše stála vedľa kňaza. S jeho názorom sa stotožňujem.“

UPLATNIŤ SVOJE DARY

Aj keď nie sme na miništrovanie žien u nás zatiaľ pripravení, obohacujú farnosť mnohými inými spôsobmi.

„Nezanedbateľnú úlohu plnia rehoľníčky v rôznych profesiách, zasvätené či nezasvätené ženy svojimi modlitbami podporujú misiu Cirkvi a tvoria väčšinu účastníkov liturgie, rôznych pobožností a pútí,“ vymenúva Mária.

Milan Puškar si zasa cení „veľkú pomoc žien v administratíve, v službe pastoračných asistentiek, ekonomickom riadení farností či poradných orgánoch ako farská ekonomická rada, pastoračná rada farnosti a podobne“.

Podľa Márie je dôležité nielen v spoločnosti všeobecne, ale najmä v Cirkvi umožniť každému, aby mohol svoje dary a schopnosti uplatniť a prispieť tak k poslaniu, ktorým je šírenie evanjelia.

Sama pre Cirkev pracuje viac ako 25 rokov. Zastáva úlohu prekladateľky pápežských a vatikánskych dokumentov a tiež vyučuje na jezuitskej teologickej fakulte.

„Svoju prácu mám veľmi rada. Má pre mňa ‚pridanú hodnotu‘ v tom, že ňou slúžim Cirkvi a Bohu. Myslím, že cirkevná hierarchia by sa mala naučiť prejaviť uznanie a poďakovanie laikom a laičkám, ktorí pre Cirkev na Slovensku veľa robia, ale jej autoritami zostávajú často nepovšimnutí alebo nedocenení.“

POSILNENIE ÚLOHY ŽIEN V CIRKVI

„Spoločnosť a Cirkev sú úzko prepojené, a pokiaľ sa v spoločnosti budú šíriť reči znevažujúce ženy, prisudzujúce im túžbu po moci, ktorú už údajne aj tak majú, situácia sa nezlepší,“ myslí si prekladateľka KBS.

Aj v synodálnych syntézach zaznelo, že zmena prístupu k  ženám musí začať od jazyka, akým sa o nich hovorí.

„V prvom rade treba prestať polemizovať, či sú dievčatá a ženy legitímna súčasť a pomoc pri riadení a vykonávaní služieb vo farskom spoločenstve. A následne sa nebáť zveriť im tú či onú službu a vnímať to prirodzene a bez rozpakov,“ odporúča Milan Puškar.

Pri všetkom platí vzájomná pomoc a dôvera. „V prvom rade sa treba naučiť vzájomne počúvať a nebrať dobré nápady na zlepšenie organizácie práce či života vo farnosti ako ohrozenie autority kňaza alebo kladenie mu požiadaviek. V médiách treba viac prezentovať ženy slúžiace Cirkvi na rôznych pozíciách a nechať zaznieť ich skúsenosti,“ zhŕňa na záver Mária Spišiaková.