Rozhovor s kardinálom Jozefom Tomkom pri príležitosti storočnice fatimských zjavení (Katolícke noviny 15-16/2017)

Kardinál JOZEF TOMKO (93) bude pri príležitosti stého výročia zjavení Panny Márie putovať koncom apríla so slovenskými veriacimi do Fatimy. Katolícke noviny sa s kardinálom Tomkom rozprávali o úmysle, za ktorý chce obetovať svoju púť do Portugalska, ale aj o atentáte na Jána Pavla II. a modlitbe posvätného ruženca.
Zuzana Artimová 11.03.2019
Rozhovor s kardinálom Jozefom Tomkom pri príležitosti storočnice fatimských zjavení (Katolícke noviny 15-16/2017)

Kardinál Jozef Tomko počas prezentácie svojej knihy Hľadieť za obzor (vydal Spolok svätého Vojecha) v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave v roku 2014 Snímka: KN/Timo Pozdech

V dňoch 21. až 24. apríla budete viesť púť do Fatimy v jubilejnom roku stého výročia zjavení Panny Márie Fatimskej trom malým pastierikom Lucii, Hyacinte a Františkovi. Už ste sa rozhodli pre úmysel, za ktorý obetujete túto svoju púť do Fatimy?
Skôr ako „viesť“ radšej by som povedal, že budem putovať do Fatimy spolu s pútnikmi zo Slovenska, a to v jubilejnom roku stého výročia zjavení Panny Márie na tom mieste. Môj osobný úmysel, za ktorý chcem obetovať túto púť, je pokoj vo svete a v rodinách. Každý účastník si, pravdaže, môže určiť aj svoj vlastný úmysel.

Môžete si zaspomínať, kedy ste navštívili toto pútnické miesto prvý raz a pri akej príležitosti?
Vo Fatime som bol v roku 2009; išlo tiež o púť Slovákov. Taká púť sa však vždy zapíše azda viac do srdca ako do pamäti.

Aký bol váš prvý a doteraz nezabudnuteľný dojem z Fatimy?
Veľké námestie preplnené obrovským zástupom ľudí, ktorí sa modlia a spievajú, to je strhujúci obraz viery.

Mnohých ľudí fascinujú fotografie, na ktorých pútnici vo Fatime kolenačky smerujú do baziliky. Na čo si z Fatimy najviac spomínate vy? 
Mal som možnosť slúžiť svätú omšu na námestí, tá mi utkvela v pamäti.

Pannu Máriu Fatimskú mal vo veľkej a osobitnej úcte svätý Ján Pavol II.; vám - ako Slovákovi, ktorému sa s materským mliekom dostávala do žíl aj úcta k Sedembolestnej Panne Márii, musel byť určite veľmi sympatický mariánsky rozmer pápežstva Jána Pavla II. Rozprávali ste sa s ním niekedy o jeho a vašej mariánskej úcte?
Skôr ako dlhé reči o mariánskej úcte to bolo svetielko v jeho očiach a jemný úsmev na tvári, keď sa spomínala Panna Mária.

Ak spomíname Pannu Máriu Fatimskú a svätého Jána Pavla II., musíme spomenúť aj atentát, ktorý bol na vtedajšiu hlavu Katolíckej cirkvi spáchaný 13. mája 1981, teda na sviatok Panny Márie Fatimskej. Ako ste vy osobne prežívali tieto hrozné chvíle? Modlili ste sa za Jána Pavla II. aj k Panne Márii Fatimskej?
Z môjho bytu na druhom poschodí som mal výhľad na bránu sv. Anny, ktorou sa vchádza do Vatikánu. V ten deň 13. mája 1981 som mal okno otvorené a počul som krik zo strany Námestia sv. Petra. O malú chvíľu vyrazilo z brány sv. Anny záchranné auto a uháňalo smerom ku klinike Gemelli.

Na ulici ľudia už pokrikovali: „Strelili na Svätého Otca!“ Súvislosť atentátu so sviatkom Panny Márie Fatimskej mi ihneď napadla a premenila sa na modlitbu.

Prečo stále – aj dnes, a možno v súčasnosti intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým – potrebujeme ochranu Panny Márie, nech ju oslovujeme s akýmkoľvek prívlastkom – Fatimská, Lurdská, Šaštínska, Levočská...? 
Je to vždy tá istá Panna a Matka, s tým istým milujúcim a čistým srdcom.

Panna Mária Fatimská nás stále vyzýva modliť sa modlitbu posvätného ruženca. Svätého Jána Pavla II. bolo často vídať s ružencom v rukách. Patrí ruženec aj k vašim najobľúbenejším modlitbám? 
Každý kňaz má povinnosť modliť sa každý deň breviár. Ja som si navykol pridať k tomu dobrovoľne ruženec. Ten sa môžem modliť aj na ulici, celkom nenápadne, najmä keď je náprstkový.

Ak niekomu chceme odporučiť dobrú knihu, povieme mu – vezmi a čítaj; pri modlitbe je však často ťažké presvedčiť človeka, aby si vzal do ruky ruženec a modlil sa. Ako by ste ho vy presvedčili; čím by ste ho inšpirovali? 
Účinnosťou modlitby ruženca a príkladom mnohých osobností.

Za čo najčastejšie obetujete svoje modlitby a trápenia? Je to aj na úmysel – za obrátenie hriešnikov a pokoj vo svete?
Zaiste za jedno i druhé, potom za niektoré drahé osoby, živé i mŕtve.

Vo Fatime počas nasledujúcej púte prežijete so slovenskými pútnikmi aj Nedeľu Božieho milosrdenstva, ktorú ustanovil svätý Ján Pavol II. Prečo – podľa vášho názoru – svet a každý z nás osobne najviac zo všetkého potrebuje Božie milosrdenstvo? 
Lebo sme obmedzení a potrebujeme pomoc zhora.

Blíži sa aj výročie svätorečenia Jána Pavla II. – 27. apríla tomu budú už tri roky. Ako ste si počas minulých rokov toto výročie pripomínali a ako si ho pripomeniete tento rok?
Najmä tým, že odslúžim eucharistickú obetu a pomodlím sa breviár. Tohto roku mi pomôže aj púť do Fatimy a množstvo osobných spomienok.

Okrem toho, nástupca Jána Pavla II. v pápežskom úrade, dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. oslávi vo veľkonočnom čase 90 rokov. Čo by ste mu zapriali k tomuto požehnanému jubileu?
K pápežovi Benediktovi XVI. mám tiež vrelý a dlhoročný vzťah. On je o neveľa rokov mladší odo mňa. Vážim si jeho vnútorný pokoj a hĺbku mysle. V našom veku je zdravie vzácny Boží dar, ktorý možno vždy popriať iným ľuďom, priateľom i sebe samému. Ani na prianie šťastnej smrti sa nikto rozumne neurazí.

A čo by ste zaželali celej Katolíckej cirkvi na Slovensku k tohtoročným veľkonočným sviatkom?
Aby ožila k novej životnosti, ktorú dodáva vzkriesený Pán.