Rôznorodosť a úsilie o spoluprácu

Počiatky Nitrianskej diecézy siahajú až do veľkomoravského obdobia. V čom ako historik vidíte význam dejinnej úlohy Nitrianskej diecézy?

Každé cirkevné spoločenstvo je vzácne, keď verne plní svoje poslanie bez ohľadu na dĺžku svojho pôsobenia.

S úctou si však uvedomujem starobylosť diecézy aj v duchu slov sv. Jána Pavla II., ktorý navštívil Nitru 30. júna 1995: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku 828 pšeničné zrno stáva v Eucharistii telom Krista. Tu sa narodil Gorazd – muž vašej krajiny, vzdelaný a pravoverný, spoľahlivý učeník, ktorého si Metod vyvolil za svojho zástupcu. S pohnutím hľadím na obrysy Zobora. Na jeho úpätí stál okolo roku 1000 Kláštor sv. Hypolita, kde sa formoval môj krajan sv. Andrej Svorad a jeho žiak sv. Beňadik. Títo a mnohí iní menej známi hrdinovia viery sú akoby semená, ktoré padli do úrodnej nitrianskej pôdy, do pôdy Kristových ohlasovateľov a odvážnych apoštolov...“

Táto skutočnosť ma vedie k hlbokej vďačnosti, ale aj zodpovednosti za zverené hodnoty.

Reorganizácia slovenských diecéz v roku 2008 znamenala najmä pre Nitriansku diecézu obrovské územné zmeny. Ako to vtedy kňazi i veriaci diecézy vnímali?

Dve tretiny pôvodného územia Nitrianskej diecézy prešli do Žilinskej diecézy, a tým aj značná časť kňazov a Božieho ľudu. Nitrianska diecéza, naopak, získala nové územia z Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy.

Zloženie kléru a obyvateľov je teraz rôznorodé, mentalita obyvateľov v severnej a južnej časti je značne odlišná. Avšak väčšinou je tu úsilie o vzájomnú spoluprácu medzi kňazmi i o bratskú súdržnosť. Vedenie diecézy sa usiluje spájať toto novovytvorené presbytérium a miestnu cirkev vôbec.

V jednotlivých farnostiach diecézy sa usilujeme zabezpečovať pastoračné aktivity, aj keď absentujú kňazi, ktorí ovládajú slovenský a maďarský jazyk zároveň, keďže diecéza má v súčasnosti národnostne zmiešané obyvateľstvo – maďarské obyvateľstvo tvorí asi desať percent farností z celkového počtu.

Tiež máme zastúpenú rómsku národnosť a je tu aj značný vplyv nekatolíckych kresťanských spoločenstiev. No stretávame sa i s rozšírením siekt.

Dva roky vám so službou v diecéze pomáha pomocný biskup Peter Beňo. Ako sa vám s ním spolupracuje?

Teším sa tejto spolupráci. Usilujeme sa spoločne riešiť všetky vážne záležitosti, najmä personálne. Biskup Peter má špeciálne na starosti mládež a cirkevné školy.

V čom vidíte hlavné výzvy pastorácie v najbližšom období?

Každý kresťan má byť zodpovedný nielen za seba, ale aj za stav náboženského života a viery vo svojom prostredí. Pýtame sa však, akým spôsobom tieto hodnoty prezentovať.

Z našej strany má ísť o to, že ponúkame vzťah s Bohom spolu s uistením, že Boh nás nikdy nesklame. Je to úloha nás kresťanov, aby dnes tvár Kristovej Cirkvi príťažlivým spôsobom prezentovala evanjeliové hodnoty pri zachovaní vernosti.

Našou úlohou v súčasnosti je tiež intenzívnejšie prichádzať nielen k tým, ktorí sa k Cirkvi hlásia, ale aj k tým, ktorí túžia po pravých životných hodnotách alebo sú sklamaní z ponúkaného „šťastia“ tohto sveta. Prípadne sa k nim evanjelium z rôznych príčin nedostalo alebo kresťanské hodnoty stratili.

Aký trend ste v súvislosti s počtom ľudí hlásiacich sa ku katolíckej viere zaznamenali pri poslednom sčítaní obyvateľstva?

Istý odliv veriacich je zaznamenaný už niekoľko rokov, čo je, žiaľ, javom vo všetkých európskych krajinách. Človek sa viac spolieha sám na seba a vzhľadom na to, že sa nám v tejto časti sveta aj relatívne ekonomicky dobre darí, mnohí získavajú pocit, že Boh nie je nevyhnutne potrebný.

Nitrianska diecéza nie je v tomto smere výnimka. Sprievodným javom poklesu počtu priemerných veriacich je, aspoň dúfame, rastúca kvalita tých, ktorí zostávajú verní Bohu a Cirkvi. A to aj s ohľadom na to, že odpadajú tradičné motivácie prezentovať sa ako veriaci v spoločnosti, kde sa to vyžaduje.

Keď bude postavenie kresťanov v spoločnosti vzhľadom na výhody menej „lukratívne“, môže dochádzať ešte k väčšiemu odlivu. No tí, ktorí zostávajú, vedia, čomu a prečo uverili.

Samozrejme, je potrebné urobiť všetko preto, aby prípadný odpad od viery nebol vyvolaný nesprávnym životom samotných kresťanov, či už ide o laikov, alebo zasvätené osoby.

Vracajú sa ľudia po pandémii, keď boli zatvorené kostoly, naspäť do chrámov, alebo vidíte istý odliv?

Niekde sa veriaci vrátili približne v rovnakom počte, inde ten počet klesol a sú aj farnosti, kde počet tých, ktorí prichádzajú na sväté omše, narástol.

Darí sa vám získavať adeptov na kňazstvo či zasvätený život?

Bohu vďaka, že sú mladí ľudia, ktorí sú ochotní odpovedať na Božie povolanie, aj keď ich počet klesá. Áno, divíme sa, že povolania na duchovný stav sú vzácne a je ich menej, a pýtame sa, kde je chyba. Mnohí charakterizujú dnešnú dobu ako krízu záväzku. Alebo že sme „vodová“ generácia. Rozliata.

Raz tu a potom zas tam. Žiaľ, v každej oblasti života sme svedkami toho, že mnohí sa chvíľkovo pre niečo nadchnú, ale majú strach oddať sa niečomu natrvalo. Musíme priznať, že to súvisí s krízou viery v našich rodinách, v našich farnostiach.

Nedobrý jav je tiež skutočnosť, že na Slovensku sa rodí oveľa menej detí. Pretože rodina vždy bola, je a bude základnou jednotkou pre akúkoľvek spoločnosť, národ a Cirkev.

Musela diecéza riešiť prípady zneužívania zo strany kňazov?

Aj naša diecéza musela po úprave hraníc riešiť tieto bolestné prípady. Postupovali sme v súlade s predpismi cirkevného i občianskeho práva. Pokiaľ to bolo možné, usiloval som sa osobne stretnúť s každým zo zainteresovaných stránok.

Ako hodnotíte spoluprácu biskupstva so svetskými inštitúciami?

Nitrianske biskupstvo má veľmi dobrú spoluprácu so subjektmi miestnej samosprávy. Mesto Nitra štandardne financovalo chod cirkevných základných škôl a spolupracujeme s ním i na kultúrnych podujatiach.

Biskupstvo sa môže rovnako ako ostatné subjekty v meste uchádzať o podporu kultúrnych podujatí, ako aj o drobnú finančnú pomoc pri obnove kultúrneho dedičstva. Osobné vzťahy medzi zástupcami mesta a biskupstva sú viac ako dobré a ústretové.

Spolupráca s Nitrianskym samosprávnym krajom je rovnako štandardná. Ide o vzájomnú podporu projektov. Kraj v  rámci svojich programov podporuje i drobné projekty farností.

Aj keď táto podpora nie je vysoká, subjekty Cirkvi z nej nie sú vylúčené, ako sa to často stáva na celoštátnej úrovni. Vzájomná spolupráca napomáha rozličným formám apoštolátu, najmä nábožensko-kultúrne podujatia, ako sú napríklad cyrilo-metodské národné oslavy.

Ako je na tom diecéza po finančnej stránke?

Zvýšené náklady na energie zvládame na hranici únosnosti a hlavne na úkor iných aktivít, ktoré sa mohli financovať z prostriedkov vynaložených na energie.

Čiastočne situáciu vylepšili dotácie z programu Ministerstva hospodárstva SR, ale stále je suma vyplácaná za energie niekoľkonásobne vyššia, ako bola v roku 2022.

V niektorých prípadoch sme boli nútení byť nápomocní farnostiam, v ktorých je ekonomická oblasť slabšia. Nádejou je len to, že tento stav by sa v roku 2024 mohol zlepšiť.